Život bez konca

by František Švantner, Ján Medveď (editor)

952 pages, Hardcover

First published January 1, 1956

About the author

František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Bystrej, kde navštevoval ľudovú školu. Po štúdiu v Podbrezovej a v Banskej Bystrici začína v roku 1928 predstavovať svoje prvé literárne práce. V roku 1933 zmaturoval a nastúpil ako správca a učiteľ na ľudovú školu v Mýte pod Ďumbierom. V tom istom roku vydáva svoju prvú prózu Výpoveď pod pseudonymom Fraňo Bystran. V roku 1936 vychádza poviedka Jarmočná anekdota o zlatom krížiku, ktorá sa ako jediná zachovala zo strateného poviedkového debutu. V roku 1942 vychádza zbierka poviedok Malka a v roku 1946 román Nevesta hôľ. V tom istom roku začína koncipovať zbierku noviel s protivojnovou tematikou, ktorá po jeho smrti vychádza pod názvom Dáma. Po niekoľkých rokoch dokončil román Život bez konca, ktorý sa stáva jeho posledným dokončeným dielom. Po neúspešnej operácii mozgového nádoru zomiera 13. októbra 1950 v Prahe. Posmrtne vychádza prvé (redukované) vydanie románu Život bez konca (1956), zbierka noviel Dáma (1966) a prvé úplné vydanie románu Život bez konca (1974)

Reviews

[Ondrej Šalamon · Rating 5 out of 5]

Neskutočne intenzívna dávka expresionizmu a naturalizmu omotaná okolo príbehu jedného života. Jenda z tých veľkých kníh, čo vám vyrazí dych, a ktorej účinok vo vás zostane cvendžať nadlho.

[Miriama · Rating 2 out of 5]

Aký život musel viesť človek, aby napísal takéto neutešené a tragické dielo? Čo zlého sa mu muselo stať? Ozaj nepoznám dôvod čo viedlo spisovateľa k napísaniu románu, kde nieto kúska pozitívneho. A tie nekonečné kapitoly... Veľmi dlho som bojovala s touto knihou. Priznávam, že v poslednej tretine som preskakovala celé odseky. Na jednej strane je obdivuhodné ako sa autor zvládol popasovať s dielom - čo sa týka jeho rozsahu, dnes sa už nič také nevidí, alebo len zriedka, na druhej strane to je náročné pre čitateľa zvládnuť. Štýl rozprávania mi nie úplne vyhovoval, postavy mi neboli sympatické, jedinou výnimkou je Tóno, aj keď mal priestor len na začiatku. Som rada, že to mám za sebou.