Horiaci vrch

by František Švantner, Ján Števček (epilogue)

219 pages, Hardcover

First published January 1, 1971

About the author

František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Bystrej, kde navštevoval ľudovú školu. Po štúdiu v Podbrezovej a v Banskej Bystrici začína v roku 1928 predstavovať svoje prvé literárne práce. V roku 1933 zmaturoval a nastúpil ako správca a učiteľ na ľudovú školu v Mýte pod Ďumbierom. V tom istom roku vydáva svoju prvú prózu Výpoveď pod pseudonymom Fraňo Bystran. V roku 1936 vychádza poviedka Jarmočná anekdota o zlatom krížiku, ktorá sa ako jediná zachovala zo strateného poviedkového debutu. V roku 1942 vychádza zbierka poviedok Malka a v roku 1946 román Nevesta hôľ. V tom istom roku začína koncipovať zbierku noviel s protivojnovou tematikou, ktorá po jeho smrti vychádza pod názvom Dáma. Po niekoľkých rokoch dokončil román Život bez konca, ktorý sa stáva jeho posledným dokončeným dielom. Po neúspešnej operácii mozgového nádoru zomiera 13. októbra 1950 v Prahe. Posmrtne vychádza prvé (redukované) vydanie románu Život bez konca (1956), zbierka noviel Dáma (1966) a prvé úplné vydanie románu Život bez konca (1974)

Reviews

[Dominika Žáková · Rating 5 out of 5]

Hrozivé ticho noci, pukanie vatry, poryvy duše a prírody. Čistota, dobro, živočíšnosť a tajomná nevypovedanosť. Švantner píše jazykom tak bohatým, že som chvíľami mala pocit, že čítam cudzojazyčnú literatúru, čo bolo len podčiarknuté nejednoznačnosťami deja. Horiaci vrch, Piargy, Malka a Aťka mi učarovali najviac a hoci som s každou z týchto poviedok najprv bojovala, po dočítaní (a obraznom nasadnutí na koňa porozumenia Švantnerovho štýlu) som mala chuť začať odznova. Tak krásne a surové, až to človeka vytrhne z každodennej reality.

[Sanela Kurtek · Rating 5 out of 5]

“Tieto vrchy sú začiatkom večnosti.”

“Ležal vedľa ohňa s rukami založenými za hlavou a očami hltal diaľky. Našiel záľubu v tej polohe, keď nam je zem za chrbtom a tvárou padáme do oblohy. Našiel nové krásy v tomto svete, ohradenom až do nebies skalnatými vrchmi, ovenčenom kosodrevinou, rozvoňanom rebričím a tichom ako spánok, ktorý bol inakší ako ten, odkiaľ prišiel. Nemal toľko zákerných úskokov a divných rozmarov, nedal si ničím splácať svoju zhovievavosť, nemal nároky na tvoju slobodu. Je prítulnejší, vzdáva sa ti ako žena, po ktorej si siahol rukou, svoje bohatstvá rozkladá voľne pred tvoje oči, aby si si mohol z nich nabrať, koľko ti ďaka, roztvára sa ti na najpríhodnejšej stránke. Je to svätá kniha, lebo dáva poznať večnú pravdu.”