За автора знаем малко, защото със зъби и нокти отстоява своята анонимност. Появява се в интернет през 2000 г., а след това замлъква за няколко месеца. През лятото на 2001 г. в интернет списанието inZine започва да излиза неговият „Среднощен дневник” с продължения. Въпреки че в реалното и виртуалното пространство се носят различни слухове за неговата самоличност, възраст, визия и сексуални предпочитания, сигурно е само това, което сам е разкрил за себе си в статии и в Среднощния дневник: детството си изживява в квартала, а по-късно завършва неидентифициран университет. Майка му е разведена астроложка. До ден днешен Максим и сестра му Истеричката смилат този факт под формата на бракове и невменяема публицистична дейност. Обича морето и Витгенщайн. Готви добре. Чете много и с удоволствие прещраква каналите на телевизора. Почти се е докосвал до смъртта. Има голямо хубаво легло и вероятно в момента не е обвързан. В обкръжението му се появяват множество вдъхновяващи герои и събития. Никой не знае с какво всъщност се издържа, но когато пише, то е преди всичко за депресии, за смисъла на живота, за любовта и секса. Най-вече за секса.
Z tejto knihy mám zmiešané pocity... dobre, rýchlo sa čítala, je akoby sondou do života muža súčasného sveta... miestami príliš drzá, odhaľujúca, nečakaná... miestami ironická, odvážna a erotická. Postavy s originálnymi menami si obľúbite, priznám, že Hysterka a Ranená Labuť stáli za to :) Ale mať takúto rodinu, tak si to hodím. Bola netypická, odvážna a určite obrazom dnešnej doby... prečítanie však neuškodí.
Очарователен, свеж и завлядаващ дебют, радваща, смела и много откровена книга. Дневникът съдържа няколко запомнящи се нощи и дните около тях. Всеки от хронологично подредените разкази е като изострящо апетита предястие, но бързото им консумиране не носи досадната тежест на преяждането. За разполагащите с време книгата се изчита на един дъх. Героите му са с подобни на никове имена, изразяващи същността им и неговите асоциации за тях (Истеричката, Плачещия лебед, Исусчо, Шведката, Парижанката, бившата ...) Те са някаква колкото земна, толкова и чудновата смесица от хора, забъркващи се непрекъснато в абсурдни, тъжни или смешни ситуации. Всеки е със своите странности, празноти, болки, любови, депресии, срещи, раздели и постоянни настройки на чакрите. Максим Маткин си ги припомня и преживява с много ирония и чувство за хумор. В различни моменти от тази книга всеки би могъл да познае себе си или да открие своята истина. Находките и мъдростите са толкова много, че би трябвало да я цитирам почти цялата. И макар основната тема, отношенията му с жените и жаждата му да бъде споделено и силно обичан, да се губи на пръв поглед в изобилните и откровени сексуални сцени, книгата балансира успешно по тънкия ръб между порнография и еротика, като усещането за последната е много по-силно. Неизбежните за такова четиво цинизми не доминират, не дразнят и са съвсем лесно смилаеми.
One (long) sentence review: Nie nie nie nie nie, toto treba čítať už ako historickú literatúru, z dôb, kedy na Slovensku začínal internet a písať o sexe znamenalo búrať tabu, jasnačka, prečítaný dnes, Polnočný denník príde ľuďom ako jemne originálnejšia vzťahová literatúra, avšak takto dokonale zachytiť pocit, kedy si vo vlastnom živote neviete nájsť, prečo by vás mal baviť...a zároveť nebaviť a do toho správne uchopiť subkultúru Bratislavského nočného života... to už inde nezažijete.
knihu som citala, ked este nebola knihou, ale vychadzala na "inzine" (prvy internetovy casopis na Slovensku), v zaciatkoch internetu. bola som vtedy na VS (co znamena v dobe kamennej), a kazdu kapitolu som si vytlacila a so zvedavostou citala. v tom case, za danych okolonosti, (ne)skusenosti, sa mi texty pacili.. v tom obdobi mi bol styl pisania veľmi sympaticky. predpokladam, ze dnes, so vsetkym co som citala, zazila, zistila, by som knihu oznacila slabo vyluhovanym ovocnym cajom.
Môj druhý návrat do čias, keď som Matkina čítal v kúpeľni v sobotnej prílohe SMEčka - ako mladé jemne vygumované ucho, teda prvé čriepky literatúry...
Chňapil som po knihe, bo som chcel niečo ľahké, čo môj opičný mozog by bol schopný bez problémov prelúskať. Nespravil som vôbec zle: Matkin má Bukowského štýl i témy, očividne - chlap, ženy a komická pirueta stratenej dementnosti, ktorú "každý" chce tajne prežiť (aspoň ja - veď okamžite som sa zasníval ako by som sa potácal po svete a po ženách...). Jazyk Matkina je ironický, srandovný, úderný a ostrý - neberie si obrúsky pred ústa; ale tak to má byť. Nehrá sa na intelektuálny traktát o spenej husi ako metafore na lacné pyžamá v Lidli. A to ma na ňom baví.
Plus, forma denníka (publikované v internetovom časáku InZone) dáva dielu ohromnú dynamiku. Rúbal som strany akoby som pil pivo, strana za stranou, pohár za pohárom - aspoň nelutujem, že som tomu venoval jeden deň; viac by ma omínalo na päte... Takto to je dobre.
Chytilo ma i to, že neustále snívam ako si ja budem písať denník, no ako kopa iných bežných ľudí, nedostal som sa ďalej ako k čítaniu denníkov... tragéd, ako postavy Maxima, teda Maxim?! V postate by sa dal bežné dni takto pekne zhmotniť a to Maxim vie.
Snažil som si predstaviť BA v tom období - ako to tam vyzeralo, kde sa pohyboval, aké boli výklady obchodov, čo ľudia nosili - šušťáky či široké hip-hop nohavice (ja som ich nosil)?
Kniha nezabije, ani nikam neposunie - asi ako analýze seba samého, keď sa rútiš sám domov, o tretej ráno, s hlavou plnou existencionálnych myšlienok o vlastnom zmysle na tomto svete = kus mäsa!
Jako blog nebo seriál na pokračování v časopise to asi funguje, jako ucelý text za mě vůbec. V podstatě to nemá děj. Je to o tom, že hlavní hrdina chlastá, má sex s různými ženami a vrtá se ve svých povrchních duševních poryvech. Charakter postavy je vykreslen tak, že má velká prsa. Za mě bohužel to nefunguje ani jako oddechovka. Nudila jsem se. Škoda. Mexická vlna a Láska je chyba v programe se mi líbily.
Taká záchodová literatúra. Bolo by mi hlúpe dať ju k mojim obľúbencom na poličku, ale poslúžila presne vo chvíli, keď som ju potrebovala. Tak ako si hlavný protagonista resetoval hlavu alkoholom, ja som si ju resetla týmto príbehom. Bol plný cynizmu a absurdbých situácií, ale časom som si na ne nejak zvykla. Čítalo sa to ľahko a rýchlo. A teraz už len spláchnuť... ehm posunúť tú knihu ďalej :)
Тази книга стои в библиотеката ми около 5 години. Струваше ми се странна, лековата и тн. Сега, когато я прочетох, мисля, че сериозно я подцених. Харесвам такива истории в които се говори за секс, но се има предвид другото, което често оставаме на пода при дрехите си преди секса. А то е най-важно за вземане в чаршафите. Книгата е лека, приятна и на моменти дълбока, което за мен като читател беше приятна изненада, макар и шокираща. Героите са типични, неуравновесени, невротични и дисфукционално-неадекватни консуматори, които срещаме всеки ден на улицата. И в които се припознаваме.
Plytkost tohohle masakru vyvažuje fakt, že je ze života, čili plný sarkasmu a ironie. Knížečka je výcucem "best of" dní (nocí) z deníku individua, který tak nějak bruslí z jednoho trablu do druhýho a u toho se snaží zachovat si zdravý rozum. Prostě všední radosti a starosti, který vám leckdy připomenou vás samé, snad jen s tím rozdílem, že autor má těch starostí malilinko víc a v mnohem hustším sledu. Inu, umělec.
Brutalita polnočného denníka spočíva vo vtipnej vulgarite a sarkazme života mladého muža ktorý je stratený. Skáče z jedného problému do druhého a pri tomto prežívaní si snaží zachovať svoj rozum. Miestami erotická odysea životom.
Тази книга не казва нищо особено. Животът на почти всеки от нас не е нещо особено. Любовните ни взаи��оотношения също. Това, което казва книгата е, че или се опитваш, или не.
Oficiálne to vzdávam... Toto bola kedysi na strednej moja prvá a asi aj najobľúbenejšia matkinovka, potom som si ešte pár krát dala re-read, ale teraz pár rokov po poslednom re-reade to bolo čisté utrpenie... a úprimne sa nebudem ubližovať a matkin ide na dnf kopu :)