Láska je možná, aj keď je nemožná, absurdné je normálne, milovať sa dá aj s literárnymi postavami a žiť sa dá aj v texte. Krátke nevážne príbehy o defektoch, cestách, knihách a ľuďoch, úsilí a zlyhávaní, citoch a znecitlivení, chybách v systéme, o tom, čo sa deje v hlavách a posteliach nadpriemerných mužov a priemerných žien, a hlavne o tom, že...
Ivana Gibová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na FF PU. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá ako rukopis vyhrala v súťaži Debut 2011 a po vydaní zvíťazila v ankete Debut roka. Niektoré poviedky z knihy Usadenina boli preložené do nemčiny a angličtiny. Novela Bordeline (2014) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka a pražského divadla Nekroteatro. V roku 2016 vydala knihu Barbora, boch & katarzia, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2017; získala cenu René Anasoft litera gymnazistov a bola nominovaná na Cenu Jána Johanidesa za najlepšiu prozaickú knihu autora do 35 rokov. V roku 2020 vyšla komixovo-poviedková kniha Eklektik Bastard.
Kedze to bola prvotina a ja som citala aj novsie diela, musim povedat, ze sa Ivana posunula. Aj ked tu sa objavilo zopar skvostov, ktore boli ozaj skvele.
Strašne ma baví táto baba. Vyslovene som si tú knihu užívala. A neviem, či niekedy niekto na tému dievčenskej/ženskej duše napísal niečo trefnejšie ako je poviedka "Polievka".
Ivanka Gibová. Nu, čo povedať na toto poviedkové usadeninové dielo sama neviem. Zasmiala som sa nad jej iróniou a sarkazmom v rámci slovenskej, ale i svetovej literatúry (to ma vždy pobaví, keď existuje v knihe dis na niekoho iného). Na druhej strane sa neviem dohodnúť sama so sebou, či sú tieto poviedky niečím do života prínosné. Do môjho možno nie, lebo som na veľa z nich rýchlo zabudla, ale celkový dojem z tohto cestopisu (ako uvádza sama autorka na konci knihy) kolíše. Cez monitorovanie všetkých sexuálnych excesov sa približuje vnútru prazvláštnej sebaironickej postavy, ktorá ponižuje a dehonestuje všetkých mužov. Avšak musím povedať, že vždy originálne a nenudila ma opakovaním toho istého mustru. Niečo hovorí, niečo o živote...ak žijete hedonisticky a milujete akýchkoľvek mužov tak vuala!
Zbierka poviedok rozdelená na tri časti obsahuje všetko to, čo mám na Ivane Gibovej rada. Naliehavosť, znepokojivosť, drsnosť, silnú ženskú sexuálnu energiu a schopnosť rozvinúť na malom priestore dej spôsobom in medias res. Na druhej strane je tu častá Ivanina repetetívnosť obrazov a myšlienok. Z môjho pohľadu je najsilnejšou a najautentickejšou poviedkou "Polievka" .
celkom zaujímavá hračka, miestami provokatívna smerom k čitateľovmu rozumovemú aparátu, často provokatívna vzhľadom na koncepty postmoderny a štrukturalizmu prostredníctvom odkazov na Ballu, Pavla Vilikovského a Rolanda Barthesa...
celkovo knižka pre bežného čitateľa bude vyzerať veľmi pózersky, kľúč k nej je v karikatúre negáciou, napriek tomu, že je to síce autentické vzhľadom na autorku, to nie je veľmi originálne