Priznajte sa, dámy. Ktorá si niekedy, aspoň raz vo svojom živote, nepriala vrátiť čas, niečo v ňom zmeniť, prípadne na niečo úplne zabudnúť? Akoby sa to ani nestalo? Pretože toto je presne ten prípad hlavnej hrdinky, Tess, keď smúti po rozchode so Sebom a želá si, aby ho nikdy nestretla. Akoby sa nikdy nepoznali. Toto svoje želanie vysloví na Silvestra, v magickú noc, kedy niektoré kultúry veria, že ak si silno niečo prajete, a vykonáte určitý rituál, vaše želanie sa splní. Tess sa na druhý deň zobudí, má opicu, no časom zisťuje, že Seba odrazu nik nepozná. Žeby dostala druhú šancu? Tess sa jej zhostí naplno a po prvom nečakanom stretnutí so Sebom si spomenie aj na svoj denník, kde si zapisala všetko, keď spolu ešte chodili a rozhodne sa, že teraz bude všetko robiť ako dokonalá priateľka.
.
A tu sa to celé malo rozbehnúť, no mňa to akosi pribrzdilo. Nepáčilo sa mi chovanie Tess, ktorá silou mocou chcela na Seba zapôsobiť, a tak si dosť vymýšľala a prekrúcala fakty. Čo sa jej, samozrejme, aj stalo osudným. Jesť korenisté jedlá, hoci vám vôbec nechutia? Tvrdiť o sci-fi filme, z ktorého si robíte srandu, že je váš najobľúbenejší? Dať sa na snowboarding a vojenské cvičenie len preto, aby človek ohúril partnera? Akože, kto z nás si trošku neprikrášlil určité fakty o sebe samom, ale klamať v podstate vo všetkom? A toto mne vadilo. Tess pri Sebovi nebola sama sebou. Ale na druhú stranu ju autorka dokázala popísať naozaj skvelo.
.
Kniha obsahuje veľa vtipných momentov, na ktorých som sa naozaj zasmiala. Aj veľa múdrych myšlienok. Páčil sa mi vzťah medzi Tess a jej dedkom, ktorého pravidelne navštevovala. Plánujem si od autorky prečítať aj niečo iné, no, pri tomto príbehu možno zohrala úlohu aj moja čítacia kríza, v ktorej som sa po korone ocitla.