František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Bystrej, kde navštevoval ľudovú školu. Po štúdiu v Podbrezovej a v Banskej Bystrici začína v roku 1928 predstavovať svoje prvé literárne práce. V roku 1933 zmaturoval a nastúpil ako správca a učiteľ na ľudovú školu v Mýte pod Ďumbierom. V tom istom roku vydáva svoju prvú prózu Výpoveď pod pseudonymom Fraňo Bystran. V roku 1936 vychádza poviedka Jarmočná anekdota o zlatom krížiku, ktorá sa ako jediná zachovala zo strateného poviedkového debutu. V roku 1942 vychádza zbierka poviedok Malka a v roku 1946 román Nevesta hôľ. V tom istom roku začína koncipovať zbierku noviel s protivojnovou tematikou, ktorá po jeho smrti vychádza pod názvom Dáma. Po niekoľkých rokoch dokončil román Život bez konca, ktorý sa stáva jeho posledným dokončeným dielom. Po neúspešnej operácii mozgového nádoru zomiera 13. októbra 1950 v Prahe. Posmrtne vychádza prvé (redukované) vydanie románu Život bez konca (1956), zbierka noviel Dáma (1966) a prvé úplné vydanie románu Život bez konca (1974)
Toto bude asi to najlepšie zo slovenskej literatúry, čo som kedy čítala ✨. Doteraz som mala Švantnera zakategorizovaného ako spisovateľa - naturistu (a milovala som to), ale Dáma je dôkaz toho, že to dokáže aj bez “tajomnej sily prírody”. A pritom tajomstvo ako nositeľ príbehu sa ani pri týchto novelách nevytráca, pramení ale viac z vnútra človeka a jeho osudu než z naturistickej nadprirodzenosti. Novely v tejto zbierke sú rovnako napínavé ako tie z “Malky” a to aj napriek tomu, že sú to takmer exkluzívne monológy rozprávača alebo hlavného protagonistu. Švantner drží čitateľa celý čas na okraji stoličky, rozuzlenie klasicky prichádza v posledných dvoch vetách. Často som sa prichytila pritom, že (ne-)chcem preskakovať vety lebo už nevydržím čakať na vyvrcholenie príbehu. A napriek tomu že napätie je niečo, čo zbierku “Dáma” a zbierku “Malka” spája, považujem ich za celkom odlišné. Na rozdiel od Malky, Švantner v týchto novelách opúšťa nadčasovosť a nekonkrétne prostredie dediny. Novely z tejto zbierky sú všetky vsadené do prostredia druhej svetovej vojny. Autor pritom čitateľovi predkladá konkrétne morálne otázky spojené s týmto obdobím, ktoré sa mu však prekvapivo darí nekomentovať. Prekvapivý je tiež Švantnerov pomerne progresívny postoj k ženským postavám. Narozdiel od Malky nie sú ploché ani pasívne, naopak, často sú tvoriteľkami príbehu, sú tými ktoré zvažujú, ktoré sa rozhodujú, ktoré pozorujú aj tými ktoré činia, ale hlavne (opäť v porovnaní s Malkou) aspoň SÚ.
P.S: ak by som mala vybrať svoje top3: Sedliak, List a Ľudská Hra. P.P.S: čítala som vydanie Malky z 1965, ktoré obsahuje aj zbierku Dáma, preto toľko porovnávačiek.
Som veľmi rada, že vydavateľstvo @solnoctispublishing sa rozhodlo "oprášiť" tento skvost slovenskej literatúry, lebo mňa osobne veľmi mrzí, že klasika a špeciálne slovenská je tak zatracovaná a len horko ťažko vám padne do oka na pultoch kníhkupectiev.
Ja som z tejto zbierky noviel bola unesená. Akosi som pozabudla od čias VŠ, čo čitateľovi dá kvalitná literatúra, prozaický jazyk autora a ako pozorne ju treba čítať, aby ste z nej vyťažili maximum. Samozrejme, určite to nebude každého šálka kávy. Táto kniha si vyžaduje pozorného čitateľa, možno aj vyzretého a ja som si novely dávkovala postupne. Nezhĺtla som knihu naraz, ale každú jednu som si nechala uležať v hlave a vstrebávala som všetky krásne myšlienky, ktorých autor do diela zasadil požehnane.
Novely sa dotýkajú vojenskej tématiky, teda sú často bolestivé až melancholické, o to viac, že autor vsadil na ľudské prežívanie a dokonale vykreslil vnútorný svet postáv, čím sa čitateľ s postavami veľmi rýchlo stotožní. Autor pokladá aj otázky morálky, čím vytvára priestor na vlastné zamýšľanie. Nie len témou, ale aj štýlom písania autora, ktorý využíva vo veľkom množstve obrazné pomenovania, je toto dielo náročnejšie čítanie, ale verte, že rozhodne stojí za to. Je to klenot a určite nepreháňam. Ak by som mala vypichnúť len jednu novelu zo zbierky, tak pre mňa to bola Ľudská hra, ktorá ma zasiahla najviac.
Mám veľmi rada, keď po dočítaní knihy nadobudnem pocit, že ma kniha obohatila, že som čas venovala prospešne a že mám za sebou kus kvalitnej literatúry, ku ktorej sa môžu neustále vracať všetky generácie v rodine. A pri tomto diele to platí stopercentne. Klenot ako z vonku, vďaka novému, prepracovanému vydaniu s ilustráciami Matúša Ďurčíka, tak aj z vnútra obsahovo. Vrelo odporúčam ďalej všetkým čitateľom, ktorí očakávajú od kníh viac.