Reminiscencie

Naše mesto #36

by Dominik Dán

V kriminalistike platí zásada, že čím skôr sa detektívi dostanú k mŕtvole, tým väčšie majú šance na dolapenie vraha. Inak povedané, čím je prípad čerstvejší, tým je viac stôp na porovnávanie, tým je viac očitých svedkov, tým je lepšia východzia pozícia na vyšetrovanie.

Paradoxne sa na jeseň 2008 detektívom z kancelárie stoštyridsaťjeden dostal na stôl najstarší prípad s akým sa kedy stretli. Stal sa pred päťdesiatimi šiestimi rokmi - vedenie od detektívov žiadalo, aby v prípadoch streľby na utekajúcich emigrantov na štátnej hranici s Rakúskom skúmali možnosť obviniť vtedajších členov pohraničnej stráže z trestných činov vrážd. Na Krauzove veľké prekvapenie bolo utekajúcich nespokojencov so socialistickým zriadením neúrekom, bohužiaľ, aj mŕtvych bolo viac, ako by pripustil zdravý rozum. Na skúšku, či je vôbec možné po takom dlhom čase niečo vyšetriť, si jeden prípad vybrali a pustili sa do pátrania. Vražda piatich emigrantov - vrátane dvoch detí - na ostnatých drôtoch v blízkosti Petržalky z roku 1952 vtedy v spoločnosti nezarezonovala, lebo sa o tom písať nesmelo, no po rokoch neslobody sa písať a aj klásť otázky smie. Krauz sa rozhodne vyskúšať, kam až by ho nové otázky v starom prípade priviedli. Otázky, no hlavne odpovede.

Čo zistí, je neuveriteľnou zmesou špionážnych hier s detektívnym podtónom, esenciou utrpenia, krvi, nenávisti a fanatizmu.

Genres: Crime, Audiobook, Detective

272 pages, Kindle Edition

First published June 23, 2023

About the author

Dominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.

Reviews

[Megi_Snow · Rating 5 out of 5]

Tak toto… To čo bolo?? Poznám jeho knihy, ale dávno sa mi pri nejakej nestalo, že by mi padla sánka hneď niekoľkokrát a že by som si nahlas komentovala prekvapeným: “Čo??!” A ešte keď človek zistí, ako veľa z príbehu nie je vymyslené….

[Kostiantyn · Rating 2 out of 5]

“Reminiscencie” is a book of two halves. The initial heavy load of legal and procedural details was so dense it felt like reading an extracted law book, making it difficult to engage. But then, the book dramatically shifts, turning into a gripping reveal of the socialistic past – exploring smuggling across the Iron Curtain and the formation of a spy network.

This historical deep dive is the true strength of the novel, brilliantly exposing the cruel intentions and violent decisions enacted by individuals living under and maintaining that political system. The narrative prompts a philosophical reflection: we must be clear on the principles by which we evaluate the high-stakes decisions people make within any rigid system.

While the ending was an improvement over the start, the climax lacked credibility. I questioned why a seasoned detective like Krauz would take unnecessary risks by going solo. His motivation also seemed weak; knowing he couldn't alter the past, his "desire to know" didn't justify the plot's ultimate, if expected, twist. I also noticed the distinct lack of the author’s signature humor, which usually elevates his works.

[Petr Čapek · Rating 5 out of 5]

https://www.schefikuvblog.eu/dominik-...

[Simona Barakova · Rating 2 out of 5]

Toto bola asi Danova najslabsia knizka. Velke sklamanie.

[Robert Glinda · Rating 2 out of 5]

Čím ďalej tým su Dánovky slabšie mám taký pocit... asi múzy odišli, ostali len $$$

[Milan Buno · Rating 5 out of 5]

Užíval som si nového Dána, nielen kvôli klasickým vyšetrovateľom, premyslenej zápletke, svižným dialógom, humoru v mordparte...ale najmä kvôli historickému pozadiu. Tentoraz išiel Dominik Dán viac do minulosti, vytiahol prípad z roku 1952, keď sa na našich hraniciach páchali kruté vraždy. A to priamo rukami pohraničnej stráže...
Vražda piatich emigrantov – vrátane dvoch detí, 5-ročného Milanka 15-ročnej tínedžerky – na ostnatých drôtoch v blízkosti Petržalky. Vtedy sa o tom nepísalo, nehovorilo, lebo sa o tom písať nesmelo, no po rokoch prípad ožije...hoci stále sú ľudia, ktorí chcú, aby zostal zahrabaný, zabudnutý.
Je však na Krauzovi, ako ďaleko pôjde, či zariskuje, alebo sa nechá odradiť...

Skvelé čítanie pre staršie ročníky, ktoré to neraz zažili...a pre mladšie ako pútavá dejepisná lekcia, ktorá ukazuje ako sa tu kedysi žilo. Že sloboda nebola bežným slovom a za neposlušnosť sa pykalo najkrutejším spôsobom. A bez výnimky...

Dán začína svoju novú knihu citátom, ktorý bol vždy a bude nesmierne aktuálny... A výstižný.
Kto šetrí vinníkov, trestá nevinných.
Niektoré zločiny sa nepodarí vyšetriť, iné sa zametú pod koberec. O ďalších sa nesmie hovoriť, pretože tak káže vrchnosť. No mŕtvi, či poškodení vždy zostávajú a čakajú na spravodlivosť. Niekedy príde rýchlejšie, inokedy po rokoch, či dokonca po desaťročiach. No mala by prísť. Pretože vinníkov nemožno šetriť...

[Michael S · Rating 2 out of 5]

Krauz je tu opísaný ako úplný blbec. Ostatní členovia kancelárie 141 sú tu len pre dekoráciu. Ústav Pamäti Národa sú len blbečki, ktorí sa hrajú v piesočku a nemusíme ich brať vážne. Novinári sú debili. Voenská kontrarozviedka sú ozajstní hrdinovia. Opití pohraničníci z 1950 rokov strieľajú na bezbranné ľudí, veď čo - taká bola doba, ne treba do toho ripat. Biela legia je predstavená ako teroristy.


Celý príbeh je na 90 percent založený na dvoch výpovediach doktora a generála. Tieto výpovede sa nezhodujú, z čoho Krauz usúdil, že klame práve doktor. Hoci mi ten jeho záver logicky nepripadal, podľa mňa sa výpovede nezhodovali v úplne iných veciach než to, na čo upozornil Krauz. Ale doktor neskôr priznal, že klamal. Potom dočítame sa, že generál povedal Krauzovi len "verziu číslo 2". Takže klamali obaja. Ale ako čitatelia sa pravdu nikdy nedozvieme.

Načo ŠtB odhalila novú osobnosť generála? Veď Kraus by ho aj tak nikdy nenašiel. Príbeh by sa skončil na začiatku.


Je táto kniha pokusom o odbielenie socialistických zločinov?

Jedna z postav v tejto knihe je plukovník kontrarozviedky, ktorý sa volá Albert Zahradník. Je táto postava narážkou na skutočného prevádzkara Františeka Zahrádka, kavaliera Řádu Tomáša Garrigua Masaryka? Veľmi dúfam ze pán Dán to meno vybral len náhodou.

[Darja · Rating 5 out of 5]

Knížky od DD si drží vysokou úroveň, ale takhle jsem hltala naposledy Noc temných klamstiev. Sice jsem si po části z roku 1952 musela dát pauzu a uklidnit se sledováním spícího syna, ale pak už to jelo. Hlavně vyprávění doktora a plukovníka byla jízda. Jednu nesrovnalost jsem tam našla taky (to jen aby se Richard tak nevytahoval :-) ). Nevím, co jsem čekala od druhé návštěvy Vídně, nejspíš to, co Krauz, ale plukovník měl pravdu, to by nedopadlo dobře. Teda pro Richarda.
Na konci knihy je pak pasáž, kterou jsem četla už v Konečně normální vraždě, ale protože je to úsměvná pasáž, vůbec mi to nevadilo. Jediné, co mě trochu mrzí, že o té prosincové střelbě neměl možnost mluvit Viktor, takže se těžko dozvíme, kdo vystřelil první.

[Hallien · Rating 5 out of 5]

Opäť raz nie je Dánovi veľmi čo vytknúť. Fiktívny príbeh ktorý vyskladal na základe skutočných udalostí je desivý, zvlášť keď si človek uvedomí to "na základe skutočných udalostí" ktoré v tomto prípade naozaj platí. A diali sa aj oveľa desivejšie veci. Nikdy nezabudnime na hrôzy komunizmu.
Viac sa sústredil na príbeh a menej na vtipkovanie, ale to neznamená že by sme sa nedočkali dobrých scén z kancelárie aj z rodiny. Dán to jednoducho vie tak ako máloktorý iný autor detektívok. Má cit pre slovenské reálie aj mentalitu a to robí jeho knihy unikátnymi. Niekedy sa podaria viac, inokedy menej, ale toto je našťastie ten prvý prípad.

[Lucie Dol · Rating 4 out of 5]

Dánovy knihy mám ráda, jejich propojení s reálnými událostmi je vždycky zajímavé a mrazivé. Bohužel dlouhodobě mi nesedí překlad ze slovenštiny. Překladatel (překladatelé?) dlouhodobě překládá slovenská spisovná slova "som", "ste", "meno" do češtiny nespisovně na sem, ste, méno (a další a další). To, že detektivové mluví velmi obecnou češtinou bych ještě brala, ale když tak mluví i ostatní postavy (zde například 80letá dáma emigrantka), nepůsobí to zrovna uvěřitelně. Zároveň některá slova ve slovenštině mají trochu jiný význam než v češtině, i když jsou stejná.

[Benoo258 · Rating 4 out of 5]

Len pre zaujímavosť o udalostiach z knihy.
https://www.upn.gov.sk/sk/zlociny-pro...
https://www.upn.gov.sk/data/usmrteni/...

[Andrea Tejedy Lebedova · Rating 5 out of 5]

Sánka dole! Tak toto som fakt nečakala. Výborne, takmer do poslednej strany napätie kto s kým, prečo, …

[Ron Del · Rating 5 out of 5]

Diverzanti na hraniciach a tazke obdobie 50-60 rokov a o tom, ze s pádom socializmu "nasi ludia" funguju spokojne dalej.

[Peter K. · Rating 5 out of 5]

4,5*

[Lucia Janasová · Rating 5 out of 5]

Po niekoľkých slabších knihách je tu ďalšia absolútna pecka, užila som si ju od začiatku do konca!

[Jan Onheiser · Rating 2 out of 5]

Toto byla asi nejslabší autorova knížka. Špatná zápletka špatné chyby špatný příběh a závěr žádný

[N4no_O · Rating 5 out of 5]

Parádny diel 🔥

[Zuzana Bachrata · Rating 5 out of 5]

návrat do 50tych rokov, ked sa prekračovali hranice jedna radosť, ale žiaľ doba, keď aj pohraničiari strieľali ostrými.

[Kahlan23 · Rating 5 out of 5]

recenzia čoskoro

[Jana · Rating 5 out of 5]

Príbeh zo socializmu čo zmrazuje krv, úžasne napísaný.
"... Máš obidve oči modré."

[Martina V. · Rating 4 out of 5]

Príbeh ma zaujal hlavne preto, že sa odohrával pár metrov (vzdušnou čiarou) od miesta, kde som vyrastala, no pozrieť sa tam dalo až po 1989. V dedine sme mali kasárne s pohraničníkmi, každú chvíľu tadeto niekto utekal. Rozuzlenie ma neprekvapilo, vydedukovala som ho pomerne skoro.