Román Červené víno od Františka Hečka patrí k vrcholom modernej slovenskej prózy. Pôvodne to mala byť krátka poviedka do rozhlasu, no ako sám autor hovorí: „Dal som sa ju písať a písal som ju celých päť rokov, z krátkej rozprávky vznikol trojzväzkový román, ktorý má päťsto strán.“ Román bol preložený do viacerých jazykov a stal sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia aj predlohou pre úspešný trojdielny televízny film. Je to jedinečná románovej kroniky troch generácií rodu Habdžovcov z rázovitej západoslovenskej vinárskej obce Vlčindol. Kristína ohrdne bohatého gazdu a vydá sa za nemajetného mládenca, aby s ním s láskou znášala každodennú lopotu pri obrábaní viníc a dorábaní vína. V románe ožíva slovenská dedina zo začiatku minulého storočia. Čitateľ so zatajeným dychom sleduje drámy, ktorými hrdinovia prechádzajú v Rakúsko-Uhorsku, v prvej svetovej vojne a napokon vo vlastnom štáte.
Červené víno mnou úplne otriaslo, do základov. Keď som začínala čítať, netušila som ešte, ako priľniem k hrdinským postavám a nádhernému kraju, ktorý sa volá Vlnčindol - diera sveta. Kompaktnosť a rozmanitosť života, ktorý sa odohráva v tridsiatich troch domcoch, nádhera rodiacich viničov na Volských chrbtoch a vo Vlčích kútoch, kde sa rok čo rok hrozno napĺňa v bobuľách sladkou životodarnou šťavou a ľudskou prácou a potom sa mení na - víno. To všetko, ale aj oveľa viac ponúka román, ktorý môžem s hrdosťou označiť za veľdielo slovenskej klasiky. Všetkým, ktorí to ešte nečítali prajem, aby sa aspoň raz za život ponorili do neskutočnej hĺbky a bohatej pravdy, ktorými táto kniha preteká, ako v štedré roky preteká víno sudmi vlčindolských pivníc.
Červené víno opisuje tri generácie rodu Habžovcov. Na vysokej úrovni rozoberá vinohradnícke procesy od kompletnej starostlivosti o hroznové sorty cez zber, prešovanie, až po ochutnávku, opisuje neľahký dedinský život s jeho premenami a pokrokmi, poukazuje na to, že vtedajšia cesta za obživou bola tŕnistá a nevyspytateľná, opisuje mnoho charakterov a osudov, či už tragických alebo radostných, absentuje empatia, je tu plno zloby, závisti, zlomyselnosti a odplát, vedúcich až do nepochopiteľných skutkov, ale napriek tomu všetkému sú títo ťažko pracujúci chudobní ľudia hrdí a šťastní...
Červené víno radím medzi klenoty slovenskej a možno aj svetovej literatúry, škoda len, že bolo preložené iba v malých nákladoch aj to len do češtiny, maďarčiny (Vörös bor) a nemčiny (Roter Wein). Určite by si zaslúžil preklad do viacerých jazykov, ale žiaľ, všetci dobre vieme, ako to býva so slovenským "tovarom" - nikto sa o ňom v cudzine nedozvie...
Veľmi ma prekvapilo, aká výborná bola táto kniha. Hečkove opisy, jeho do hĺbky spracované postavy a duša, ktorú dáva prostrediu, sú prenádherné. Síce sa v knihe nachádzali časti, ktoré sa čítali ťažšie, i tak si trúfam tvrdiť, že sa jedná o jedno z najlepších diel klasickej slovenskej literatúry.