Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach, nevere a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa celkom obyčajne dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia.
Príbehy zaujmú rôzne typy čitateľov. Takých, ktorí sa radi pobavia nad bizarnými situáciami ukrývajúcimi sa za zdanlivou všednosťou. Aj takých, ktorí sa dokážu zamyslieť nad príbehmi o vzťahoch, problémoch a množstvom iných vecí s nimi súvisiacich. Poviedky zo zbierky Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov sa dajú prečítať veľmi rýchlo, ale s čitateľom zostávajú ešte veľmi dlho.
Vanda Rozenbergová sa narodila roku 1971 v Bojniciach. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi. Je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka (2001, 2005, 2006). Knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011). Po nej nasledoval román Moje more (2012). Vo Vydavateľstve SLOVART jej vyšli romány Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017), Tri smrtky sa plavia (2018) a všetky tri boli v desiatke ceny Anasoft litera. V roku 2021 jej vyšla kniha Zjedol som Lautreca, ktorú aj sama ilustrovala. Do knižnej podoby prepísala rozprávky Websterovci a Websterovci 2.
Velmi ma to bavilo, aj pointy, aj vymyslene situacie, ale vyborne odpozorovane zo zivota. Bavil ma aj moderny jazyk. Velmi prijemne prekvapenie od Vandy. Slovensku literaturu nemam taku nacitanu, a preto sa tesim sa na jej dalsiu knihu, ktora ma coskoro vyjst a dalsiu co ma caka na nocnom stoliku :)
Vychova geniov - lahkost a tazoba zivota dokopy v nadhernom jazyku - citlivy diktator ma dostal, aj pointa Siesty prst - lebo o siestom prste sa rado mlci, je nevysvetlitelny a obcas prekaza ako v pripade hlavneho hrdinu Chod - o sediacom otcovi Pinocchiovi Tie ma asi naviac dostali. Ale pacili sa mi vsetky.
Vanda Rozenbergová je pre mňa hajlajt v kategórii osobný slovenský objav roka - Vedľajšími účinkami som bola očarená. Jazyk, štýl, dialógy, schopnosť vypointovať príbeh, vtip - celé veľmi veľmi dobre, som fakt veľmi vďačná za tento zážitok.
"Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy." Súhlasím, ľavá klopa.
Vanda Rozenbergová si ma získala nielen obálkami a zvláštnymi názvami, ale aj mojou skúsenosťou s jej knihou Muž z jamy a deti z lásky, čo je vlastné jediné čo som doteraz od nej prečítala. Nevadí, zjavne až taký fanúšik nie som, ale chystám sa.
Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov som takmer vrátila do knižnice, ale nechcelo sa mi prejsť tých pár kilometrov na Sídliskovú pobočku, ani čítať e-booky, takže som si otvorila prvú poviedku.
Mám rada magický realizmus, aj bizarnosť, azda ma preto prekvapuje že práve tie "nereálne" poviedky boli tými, ktoré mi najmenej imponovali. Ako napríklad Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov, Ich zázračné oppidum či Manetove deti - tá bola skôr taká sci-fi, až na to že jediná rozoberaná veda bola politická, takže aj keď som sa na konci zaškerila, smiech sa mi ledva predral cez zuby.
Viacero ich bolo takých, ktoré nedali presné zakončenie, a spoliehali sa na to, že čitateľ si sám urobí svoj názor na poviedku, porozmýšľa nad tým, k čomu mohlo to napísané asi tak viesť - Istota, Bohéma, Volanie rodu - tá posledná bola milá, no kdesi v žalúdku to na mňa kričalo "pedo, pedo!" a nemohla som sa uvoľniť. Hádam to patrí re všetky tieto otvorené konce-nekonce.
Šiesty prst, Výchova géniov, Choď a Vlasy môjho otca boli mojimi zvláštnymi obľúbencami. Prvá pre tú bizarnosť, druhá a tretia pre ten koniec, štvrtá pre celkový dojem.
No a nakoniec Kohútova robota a Taký talent boli moje perly v tejto zbierke, pretože prvý zvrat som predpokladala a dostalo sa mi zadosťučinenia, druhý som nevidela ani so svojimi okuliarmi a vyrazil mi dych.
TL;DR - Stojí to za to, ak už len preto aby ste sa nadýchali modernej slovenskej prózy, jednej z tých lepších žánrov. Ale ak nezdieľame literárny vkus, je mi to ľúto.
Vanda nikdy nesklame (dúfam). Jej texty sú vtipné, na zamyslenie, s vygradovanou pointou. Skrátka - radosť čítať. Vždy sa na jej knihy teším. Je to ako bonboniera, ktorú máte schovanú a neviete sa dočkať, kedy si z nej zase dáte kúsok. Mňam 🙂