Sirény

by Orsolya Karafiáth, Lenka Nagyová (Translator)

Bájne bytosti, ktoré nedokážu milovať, no vábia do záhuby. Majú problém s intimitou – rovnako ako ľudia so závislosťami –, sú nesmierne nešťastné, darmo sú nadané a krásne. Príbeh v dvadsiatich poviedkach, ktorý sa na prvý pohľad javí ako sled voľne prepojených útržkov spomienok, je v skutočnosti precízne štruktúrovaný román. Prostredníctvom života žien troch generácií ukazuje, ako si vo svete, kde sú deti rovnako nepodstatné ako muži, nesieme bremená úzkosti a závislosti predchádzajúcich generácií – našich matiek. Aj tie najťažšie okamihy sa niekedy dajú preklenúť s ľahkosťou a iróniou, najmä keď nám trpký humor umožní pousmiať sa aj v bezútešných situáciách.

Genres: Audiobook

194 pages, Paperback

Published January 1, 2023

Reviews

[Martina · Rating 4 out of 5]

Sú knihy, o ktorých sa píše vďačne, s akousi nenápadnou, možno trochu prekvapivou ľahkosťou, no sú aj také, ku ktorým sa chcene-nechcene zdráhame čosi povedať. Spočiatku vábia nevinným, zdanlivo nežným zovňajškom, lákajú hrejivým slovom..., no chuť, ktorá po ich prečítaní zostane, je predsa len poznačená trpkosťou. Prešpikovaná melodrámou, nešťastím i permanentnou bolesťou, okorenená sklamaním, nepokojom i nekonečným smútkom.

Presne takou sú aj Sirény maďarskej spisovateľky Orsolye Karafiáth. Sirény aneb vábivý démon tisícich tvárí, zhluk tráum ukrytách za úsmev, smiech a permanentnú párty. Bestiár alkoholikov či zbierka traumatických "rozprávok" - deštruktívna, bezcitná, ľahostajná, komplikovaná miestami zahanbujúcim, miestami ťažkopádnym i agresívnym spôsobom.

Orsolya Karafiáth napísala nezvyčajný román o rodinách, či skôr ženách, poznačených úmorným životom, zničených nezáujmom i krutým zaobchádzaním ich najbližších, ženách nesúcich, a z generácie na generáciu si predávajúcich neľahký kríž, traumu schovávajúcu sa za tekutý problém menom alkohol. Stará mama, matka i dcéra. Generačná trauma a s ňou spojené odcudenie i zvnútornené nešťastie.

Nešťastie, s ktorým nebojujú, naopak sa mu poddávajú, chcene-nechcene ho prijímajú za svoje. Znovu a znovu padajú, prehrávajú, topia sa v nekonečnom kolobehu zrád, prehreškov a rozpadnutých vzťahov, ubližujú okoliu i samým sebe...

Dysfunkčné rodiny a závislosť, traumou poznačené dospievanie i detstvo. Trosky s maskou človeka. Uf! Vydavateľstvo Brak veru vie, ako si tie ťaživé knihy vyberať.

[Kuszma · Rating 4 out of 5]

Nekem ez tetszett, bevallom. Néha túl erősen rá van nyomva az a ceruza a papírra, és azt hiszem, nem ártott volna némi fokozatosságot, némi ívet csempészni az írások közé, mert így elég fragmentált. Ugyanakkor Karafiáth egy fontos témához nyúlt, és nem is nyúlt mellé vele – jórészt azért, mert tudja, miről beszél, és otthonosan mozog benne. (Mondhatni: sajnos.) Ez a kötet az alkoholisták bestiáriuma, tanmesegyűjtemény az ezerarcú szirénről, a piáról, aki mókát-kacagást meg permanens bulizást ígér, hogy aztán, ha megkaparintott, szépen-lassan megegye a testedet-lelkedet. A kötet történetei két csoportba sorolhatóak – egyfelől látjuk Kisannát, aki élesen megrajzolt részeges szülők és nagyszülők fogságában a kiszolgáltatottság minden kínját elszenvedi, másfelől meg látjuk magát Annát, évekkel később, akin úgy látszik, fogott a családi átok, mert színes koreográfiáit mutatja be a részeg vergődésnek. A két szál közül, azt hiszem, Kisannáé az erősebb, Anna ábrázolásakor sajnos a szerző többször túlzásokra ragadtatja magát – ettől függetlenül Karafiáth könyve (Gerlóczyéval együtt) igazi alkoholizmus-biblia, okos és fontos szöveg, és én nagyon örülök, hogy megszületett, hogy lett nekünk.

[Zuzana Dankic · Rating 5 out of 5]

Tazko sa mi pise o knihe, v ktorej sa rozrezavali vztahy, nadeje, sny, tela aj duse.
Ale pacila sa mi svojou surovostou, ktoru prinasa dno, po ktorom sa clovek plazi.

"Vedela som, že nemá žiadny zmysel kúpiť ešte jednu fľašu, to už bude tretia, a ked ju kúpim, aj ju otvorím a keď ju otvorím, aj ju vypijem. Napriek tomu som cítila, že dve sú málo, a tá myšlienka ma naplnila ľadovou hrouzou, čo bude, ak sa mi uprostred noci zažiada ešte pohárik, ale vonku bude treskúca zima, a ja pôjdem aj tak na benzínku, kde môžem dostať len horšie víno ako toto a za dvakrát toľko. "

Sirena, co vabi, moze mat aj tvar vinovej flase.
V tejto knihe jedna generacia zien - babka-mama-dcera- sa potacaju v tomto vabeni, podlahnu mu, ale aj vystupia. Kapitoly knihy sa venuju roznym udalostiam tychto, hlavne zenskych, postav a niektorych udalosti v ich zivote. Citatelovi autorka nechava miesto na doplnenie si zvysku udalosti, pripadne ich dopadu na dalsi zivot. O to mrazivejsie to vyznieva.

[Nina V · Rating 4 out of 5]

a sickening read if you’re a daughter and a granddaughter thinking about generational trauma in whichever manifestation. if you’re eastern european too then good riddance babes!

4,5/5 for the sometimes cringey translation and the occasional awkward dialogue. wasn’t sure about it in the beginning, couldn’t put it away shortly after

[šimon betina · Rating 3 out of 5]

co ti ja viem. zase len alkoholizmus a hnus a ludske nestastie vrstvene ako taky kolac. po chvili to zacne byt unavne. rovnake vibes ako babicka(c)

[Katarína · Rating 3 out of 5]

Kniha, ktora vas rychlo vtiahne do deja, kde alkohol a osobne zlyhania dospelych v rodine vyrazne ovplyvnia zivot malej Anny. Kniha sa postupne tazsie a tazsie cita....
Najradsej by som tam niektore dospele osoby preplieskala, nech sa konecne "zobudia" a spravia pozitivnu zmenu...
Ku koncu som uz nevladala docitat vsetky tie nestastne rozhodnutia.

[Edina Fehér · Rating 5 out of 5]

Fantasztikusan megragadta a züllés hangulatát az írónő. Fájdalmas részletek, és meg fájdalmasabb, hogy tudod, mögötte mennyi el nem mondott történet van. Nagyon hungarikum. Letehetetlen volt nekem.

[Sanela Kurtek · Rating 5 out of 5]

Wow.


“Neskôr na popoludnie spomínali so smiechom, že Anička, ten žiarlivý malý výrastok, nevedela zniesť, že sa mama venuje Zsófike, tak trochu robila cirkus. Hoci to nebola žiarlivosť. Skôr len prúd spontánneho prejavu pocitu, že je v poriadku, ak budú odteraz veci takto. Ak nedosiahne na pult, ak jej hlas nikto nepočuje, tak odteraz ho budú počuť všetci. Všimnú si ju, na sto percent.”

“Bolo zarážajúce, že klamstvo sa zo mňa len tak leje ako hudba. A že aj toto robím pre obecenstvo. Takmer bolelo, keď som musela prestať. Moja minulosť bola ako fotky, na ktorých som bola po brutálnej retuši pekná; konečne sa všetkým zastavil dych. Aj som sa rozhodla, že od tej chvíle budem o sebe mlčať, nepoviem nikomu nič. Je to úplne zbytočné — ešte by dospeli k tomu záveru, že len preto, lebo majú lepší príbeh, sa môžu nado mňa vyvyšovať, riadiť ma a pohadzovať si ma.

Považovala som za fantastické, ako uveria každej mojej rozprávke, ako funguje, ako žije toto moje druhé schizofrenické ja, ako som ho pomaly aj ja začala mať za lepšie a žiarivejšie než to pôvodné; toto druhé som dokázala mať rada, kochala som sa ním, ako pekne žiari. A potom ma ešte väčšmi zložilo, keď som v jeho tieni zbadala schúlené to druhé, ktoré už týždeň neroztiahlo záves, lebo žalúdok sa mu búr il už aj od toho, keď sa na poletujúcich čiastočkách prachu zablysol slinený lúč prúdiaci dnu.”

“Veľká časť rodiny sa išla za sladkým zblázniť. Napríklad za palacinkami, na ktorých sa biely prášok kopil takmer v centimetrovej výške, za kakaom, do ktorého ládovali lyžice a lyžice cukru, pričom vtipkovali, aby si náhodou nepomýlili cukor so soľou.”

[Lenka Hanulova · Rating 5 out of 5]

Bola to radost ina, bol to smutok. Konecne viem, co tym vazeny autor vyroku nechcel, ale povedal.. Zimomriavky a smutok zo surovosti pribehov, ktore sa volky nevolky tykaju nas vsetkych z vychodnej ochlastskej Europy, a ktore si z evolucnych dovodov romantizujeme a interpretujeme prave opacne. Radost a usmevy zo starej znamej a napriek tomu vzrusujucej nehanebnosti a primitivnosti serioznej zavislosti od alkoholu - to je tato klubuk dole kniha.

[Eva Spielmann · Rating 3 out of 5]

Bocs, de nekem úgy tűnt, hogy a Zsófi nevű testvér egészen normális lett. Családi minta ide vagy oda. A Havannás fejezet Mihállyal kiugróan jó. Talán mert több benne a humor. Talán ezen a vonalon a megváltás.

[Martina Mazuchova · Rating 4 out of 5]

Postupne prichádzate na to, ako dôsledne sú usporiadané jednotlivé obrazy a deje odohrávajúce sa medzi 3 generáciami žien. Sprvu to vyzerá ako náhodné, no páči sa mi, ako autorka dokázala hrať túto hru s čitateľom tak, že si to nevšimnete a pritom vám to príde geniálne.

[Simona · Rating 3 out of 5]

mozno som prilis kriticka, ak by som mohla tejto knizke by som urcite dozicila tu peknu polhviezdicku

najprv mi nesadol sposob pisania priamej reci, ktory bol neexistujuci.
ach ale zabolela, videla som v nej seba a ludi v mojom zivote. nic nie je ruzove.

[nika · Rating 3 out of 5]

this one had a little kick to it

[Joško · Rating 5 out of 5]

Generačné traumy a alkohol, nakoniec ostane len smútok. Vieme sa/to zmeniť?

[Petra · Rating 5 out of 5]

veľmi silná kniha.

[Veronika Pizano · Rating 3 out of 5]

Kniha o neradostnom detstve v alkoholizme, z ktorého vzíde zas len alkoholizmus. Kniha ma gniavila svojou ťaživosťou, nedala mi počas jej čítania nadýchnuť sa.

[Monika Želasková · Rating 4 out of 5]

Toto bolo opäť také boľavé čítanie, také, ako len príbeh o rodine, v ktorej alkohol vábi všetkých členov do záhuby tak, ako bájne sirény... Boľavé, ale silné a dobré napísané. Veľmi vhodne je tu prepojené striedanie príbeh z minulosti (Aničkinho detstva) a súčasnosti, ktoré len podčiarkuje, ako všetko so všetkým súvisí, ako sa niektoré udalosti na človeku podpisujú.