Mám celkom rada Filanove texty, hlavne tie staršie. Sú také milo prekvapivé. A občas aj nemilo.
Bohužiaľ, Boris nie je ako víno, čo vekom zreje. Skôr je ako taký strapec hrozna, čo sme zabudli na slnku.
Z tejto knižky z takmer každej strany vyskakuje samoľúbosť a pocit nadradenosti. Je v nej zopár možností na zamyslenie, ale ako celok je asi len dôkazom, že z vekom chodí všeličo, málokedy je to ale múdrosť.