Mężczyzna z laserem. Historia szwedzkiej nienawiści.

by Gellert Tamas, Elżbieta Frątczak-Nowotny (Translator)

Pod koniec roku 1991 na ulicach Sztokholmu pojawił się zabójca – mężczyzna uzbrojony w karabin z laserowym celownikiem. Aż jedenaście razy próbował zabić przypadkowo napotkane osoby – wszystkie podejrzewał o to, że są imigrantami. W tym samym czasie Szwecja przechodziła przez najcięższy w ciągu ostatnich dekad kryzys ekonomiczny i społeczny. Centra przyjęć uchodźców rozsiane po całym kraju zostały obrzucone bombami zapalającymi i koktajlami Mołotowa. W szwedzkim parlamencie Nowa Demokracja podgrzewała nastrój wrogości wobec imigrantów. Snajperskie ataki zapoczątkowały największą od czasów morderstwa premiera Olofa Palmego obławę na zabójcę. Po dziesięciu miesiącach mężczyzna, później znany jako mężczyzna z laserem, został namierzony przez policję i aresztowany w dramatycznych okolicznościach. Mimo że zaprzeczył wszystkim oskarżeniom, skazano go na dożywocie. Po około dziesięciu latach spędzonych w więzieniu zdecydował się przyznać do wszystkich ataków oraz do dwudziestu napadów na bank. Poza policją zgodził się rozmawiać o tym tylko z jedną osobą – dziennikarzem i autorem książki Gellertem Tamasem.

Wydany w 2002 roku Mężczyzna z laserem spotkał się z ogromnym zainteresowaniem i zdobył uznanie krytyków. Gellert Tamas otrzymał za swoją książkę prestiżową nagrodę Szwedzkiego Stowarzyszenia Dziennikarzy Śledczych Guldspaden. Książka została także zaadaptowana na miniserial telewizyjny w reżyserii Mikaela Marcimaina, uhonorowany Nagrodą Szwedzkiej Telewizji Kryształ w kategorii „Widowisko dramatyczne roku”.

Genres: Nonfiction, True Crime, History, Swedish Literature, Crime, Biography, Sweden

472 pages, Paperback

First published January 1, 2002

Reviews

[DaViD´82 · Rating 5 out of 5]

Nebyl sám, koho jeho nenadálá proměna ze švédského občana v přistěhovalce nepříjemně zaskočila.

Skrze několika měsíční řádění psychicky narušeného pomatence vstříc odvrácené straně (zdaleka nejen) švédské společnosti.

Dokumentární kniha zdánlivě "pouze" rekonstruující hon na sériového vraha, která se však záhy překlopí v mrazivě přesný popis xenofobie "slušných lidí", nálad společnosti, pojmenovávání příčin, historických kořenů, role politiků, médií, soudů, nespolupracujících institucí atd. Autor nesoudí, nekritizuje a nespojí se s pouhým konstatováním. Popisuje, rekonstruuje a jde k "jádru pudla".

Je to kniha tří prolínajících se částí. Procedurální, kdy se přesně popisují jednotlivé útoky, okolnosti, události i pátrání a kroky vyšetřující skupiny. Sociální, která je zmíněna výše. No a v neposlední řadě je to kniha o Ausoniovi samotném.

Ovšem autor se nespokojí s hotovým sériovým vrahem a rasistou, ale snaží se mu dostat na kobylku tím, že popíše prostě vše. Od rodinného zázemí, poměrů jeho rodičů, po vyrůstání, kamarády, školu, práci, sny, formující zážitky i roky, první střety s velkým světem, nástup a postupnou gradaci psychických problémů. Ano, nesporně ho tím polidšťuje, nikoli však ospravedlňuje. Naopak, strhnutím démonizující nálepky dochází k přesně opačnému efektu.

Pokud vám to snad konceptem i stylem více než nápadně připomíná titul "Jeden z nás" o Breivikovi/Norsku od Åsne Seierstadové, tak máte samozřejmě naprostou pravdu. Stejně jako se právě Breivik inspiroval u Ausonia, tak se i Seierstadová zcela nepokrytě inspiruje právě u Tamase.

Vyloženě mrazí z toho, že byť autor popisuje Švédsko na počátku devadesátých let, tak to v pasážích o médiích a politice slovo od slova (opravdu slovo od slova a nikoli pouze přibližně) popisuje aktuální situaci u nás. Ne přeneseně, ne přibližně, ne podobně, ale NAPROSTO přesně.

Pokud vás tedy primárně zajímá ono proslulé pátrání po Laserovém muži, tak se mějte na pozoru. To zde nesporně je, ale je to především zastřešující linie. Čte se to samo, mnohé zvraty by autorům severských noirů neprošly jako "příliš přitažené za vlasy", ale počítejte, že si autor klidně na několik desítek stran "odskočí" rozebrat historii, postoje, roli a dopady třeba takových odborových organizací či politických stran. A pokud vás toto děsí, tak se tomu vyhněte. Pokud vás právě toto zajímá, tak z toho plyne i jediný zápor titulu. Především v závěrečné pětině už toho Tamas řeší tolik a na tolika frontách, že by potřeboval rozsah knihy aspoň o polovinu nabobtnalejší. Finále je díky tomu značně hrr (a, bohužel, ignoruje reakce společnosti "po") a epilog už je pojat vyloženě stylem "každá z těch vět by vydala na pěkných pár desítek stran". Ovšem pod rukama se mu to nerozpadne, to zase ne.

PS: Na poměry Absyntu nezvykle odfláknutá práce korektora, protože je zde až otravné množství překlepů a chybek.

[Pečivo · Rating 5 out of 5]

V první řadě bych chtěl podotknout, že Laserman by měl bejt zfilmovanej. Ihned a bez diskuze - a jednoho z detektivů by měl hrát Arnold Schwarzenegger. A Johna Ausenia by hrál Pavel Zedníček! A bylo by to severský noirový drama! 10/10! Koukám, že mi právě volá Marhoul, ale teď nemůžu, píšu recenzu!

A krom toho sedím na záchodě. Možná si někdy když venku prší, říkáte, že si to věčný vysedávání na záchodě vymejšlim, ale ne. #truestory!

Laserman je smutný příběh o tom, co se právě děje v Evropě a jak se historie opakuje a kam až to může vést. Ve Švédsku počátku devadesátých let narůstal počet imigrantů a s ním i počet a sympatie pochybných uskupení, který se dostaly až do místního parlamentu. Média a společenský diskurz vedly společnost k názoru, že za tamnější krizi nemůže ekonomika, ale Hasan od vedle, co na nádraží prodává ve stánku noviny.

Tohle všechno vedlo k tomu, že se jeden pobzíkanej Němec vyrůstající ve Švédsku (toho by hrál Zedníček s červenýma vlasama) sebral a na přistěhovalce začal po nocích střílet pistolí s laserovým zaměřovačem. Jelikož to naštěstí čmaňovi moc nešlo, tak z desíti pokusů zabil jen jednoho člověka. Zbytek přežil. V té době vznik ve Švédsku i známý hit - “Švédové, skáčou jak míčky gumové!” Škoda, že do svých recenzí nedávám obrázky, hned bych poslal jednoho černého humra. Løl!

Peči, zpátky k věci! Dobře, co následovalo bylo, že krajní pravice začala posílat zdravice, lajky, šéry a sabskrajby a Čmaňa se stal v těchto kruzích velkým oblíbencem. Protože ale střílení na přistěhovalce a bejt debil kolidovalo s pracovní dobou a protože bez práce nejsou koláče - jak se říká ve Švédsku: no arbeit, no knäckebrot - musel si začít přivydělávat. To vymyslel tak chytře, že přepad 16 bank! Jelikož byl ale fakt maxidement, tak začal chodit do kasina a tam to zase prohrál.

Tato komedie pokračovala tak dlouho dokud ho Arnold Schwarzenegger nevypátral a nezabásnul. Absynt mě opět oslnil a donutil vsadit na ruletě na 9/10. Další povinná četba pro všechny idioty tam venku. Peace, peči out!

[Edna Nová · Rating 5 out of 5]

Doporucuji všem bez výhrad.
Psychologie sériových vrahů, diskriminace menšin, ujetí politici, průběh vyšetřování..
Má to grády! Chce se vám zvracet, ale místo zvracení radši vypijete ještě jedno kafe, abyste vydrželi číst ještě další noc.

[Bren · Rating 4 out of 5]

Tamas, es un periodista sueco, considerado de izquierda, ha escrito varios libros, pero este es por mucho el mas conocido y el que mas se ha vendido.

Tamas, entrevistó a John Ausonius, mejor conocido como "El hombre del laser" quien atento contra varios inmigrantes refugiados en Suecia, por lo que ha sido considerado como uno de los mas grandes asesinos en serie de Suecia.

El libro por un lado nos cuenta la situación política y social de Suecia, básicamente desde la primera guerra mundial hasta principios de los 90's que es cuando se dieron los hechos de El hombre del Laser, no quiero decir con esto que nos cuenta toda la historia, mas bien narra algunos hechos relacionados con la situación de los refugiados, radicalismo político y el racismo en ese país, que lo lleva a la situación política, económica y social de la época en la que se narran los hechos

Por otro lado, nos relata la vida de John Ausonius, desde que nació, cual fue su entorno social, de tal modo que podamos hacernos una idea muy clara de la personalidad de éste.

El libro cuenta hechos, no es que el autor se incline hacia alguna postura, pero si se nota que es critico ante la política laxa de Suecia hacia el racismo y los actos delictivos contra los inmigrantes o personas de otras razas, también es notoria la critica que hace hacia el sistema judicial.

Este libro si, habla del asesino, sus motivaciones, lo que piensa en relación a sus hechos delictivos, sus sentimientos con respecto a sus ataques hacia inmigrantes y por supuesto toda la parte psicológica y de comportamiento de Ausonius, pero también trata sobre temas de neonazismo, racismo, política y como se vivía en Suecia en la época de los ataques, a mi modo de ver, nos quiere presentar el panorama completo de la situación social en ese país.

Tengo muchas cosas que opinar de este libro, pero no puedo hacerlo sin revelar cosas importantes de la historia, únicamente puedo decir que es un libro que me impresiono por su tema, porque si, es algo que sucedió a finales de los ochentas, principios de los noventas, pero es un hecho, que el tema de los refugiados, su situación social con respecto a como se les ve y como se les trata sigue siendo un tema muy actual, por lo que los argumentos sociales de un país que acepta refugiados y las razones por las que la sociedad puede llegar a estar en contra de estos estos, son las mismas que en esa época, no siempre se trata solo de racismo, si no de economía también, del miedo a atentados terroristas, a las diferencias culturales y un largo etcétera.

Un libro que personalmente recomiendo mucho, tiene mucha tela para cortar y por supuesto la seriedad con la que se relatan estos hechos resulta en un libro muy interesante.

Eso es por la parte política y social del libro, pero también tenemos lo dicho por Ausonius, su forma de ser, su historial de vida, sus problemas psicológicos, sus argumentos retorcidos, que pueden llegar a dejarte frío de pensar que existe gente así suelta por el mundo.

[Alex Zuza Izaguirre · Rating 4 out of 5]

An impeccable account of a real-life serial killer, which not only recounts the events in his life that led him to harbor such hatred toward foreigners and commit his crimes, but also provides insight into the social, political, and economic situation in Sweden during the 1980s and 1990s, a period marked by xenophobia and crimes against immigrants. The book thoroughly examines the different aspects of the case and the investigations, even including many direct quotes from the killer himself.


En Español:

Una impecable narración de un asesino en serie real, que además de contarnos los acontecimientos de su vida que le llevaron a sentir tal odio hacia los extranjeros y realizar los crímenes, también nos cuenta la situación social, política y económica del país de Suecia en la década de los 80-90, donde tuvieron tanto peso la xenofobia y los delitos hacia los inmigrantes. Se puede decir que trabaja los diferentes aspectos y investigaciones que hubo del caso, con incluso muchas citas textuales incluidas las del propio asesino.

[Alessia Scurati · Rating 5 out of 5]

Cinque stelle facili e libro assolutamente da consigliare.
È la storia vera di Lasermannen, l’Uomo Laser che compì diverse azioni criminali in Svezia negli anni ’90.
+++QUI PARTONO GLI SPOILER (POCHI E NECESSARI)+++
Lasermannen, prima di essere battezzato così dai media, nasce Wolfgang. La mamma è una signora tedesca, che se ne va dalla Germania dopo la fine di una Guerra che la famiglia ha combattuto più per spirito di disciplina teutonico (quando arriva un ordine di arruolamento, ci si arruola nell’esercito e punto) che per adesione agli ideali hitleriani. Il papà è un cuoco svizzero con il vizio per i liquori e soprattutto per le donne. La Svezia è una terra promessa dove Wolfgang si sentirà sempre fuori posto. Da bambino, perché eredita dal padre una folta chioma corvina e due occhi neri per i quali viene discriminato dai vichinghissimi compagni. Da adulto, perché riesce sempre meno a infilarsi in una società della quale non conosce i meccanismi, soprattutto per quel che riguarda le relazioni amorose e familiari.
Wolfgang cresce sempre più isolato, diventa un individuo preda di psicosi, un fallito, un borderline. E in uno stato dove le linee sono talmente nette da essere confusissime, al posto che trovare una via d’uscita al problema, l’individuo si trova incasellato in ingranaggi paradossali.
Wolfgang diventa John, prima John Stannermann poi John Ausonius. Diventa biondo e diventa un senza fissa dimora. Diventa un giocatore d’azzardo e un rapinatore. Diventa un fervente sostenitore dell’estrema destra. Arrabbiato, perché nella sua testa, lui è uno che vale e la società svedese gli aveva promesso una vita di ricchezza che dopo la recessione di fine anni ’80 resta solo un’illusione.
Allora diventa un serial killer, o almeno ci prova. Tenta di uccidere 9 persone, ce la farà una volta sola. (Nota: nella narrazione si fa cenno a un probabile altro omicidio catalogato come crimine razziale per il quale Ausonius è tuttora sotto processo in Germania).
Lasermann vuole far fuori tutti gli immigrati che incrocia per strada.

È la storia di un pazzo, questo romanzo, ma anche la storia di una Svezia diversa. Un paese pieno di pregiudizi e ridicolo perché paradossale nel suo inappuntabile ordine. Per esempio quando John, o scegliete voi come chiamarlo, già fermato dalla polizia più volte per aggressione e finito in ospedale psichiatrico per episodi di schizofrenia, proprio mentre è rinchiuso, è chiamato a svolgere il servizio di leva (finirà pure in un reparto dei servizi speciali…), dove imparerà ad usare le armi. Merito dell’Autorità sulla Privacy talmente severa da preservare i dati di cartelle mediche e record criminali anche a chi, come l’Esercito, forse avrebbe fatto meglio a darci una sbriciatina.
Una Svezia razzista. A fare da contro canto alla vicenda personale di Lasermannen, c’è quella di un paese dove la crisi economica ha fatto aumentare la rabbia della gente. Dove i partiti tradizionali sono in crisi e per questo un movimento populista chiamato Nuova Democrazia, fondato da un nobile reazionario e da un discografico popolarissimo presso i media che conosce bene le dinamiche della tv, inizia a fare incetta di voti nella Svezia profonda canalizzando la rabbia della gente verso un obiettivo: gli immigrati.

Con campagne basate sullo scontro verbale violento e sulla disinformazione galoppante Nuova Democrazia diventa l’aggregatore ideale per chi, come John o gli estremisti neonazisti del Vam, cerca giustificazioni politiche per sfogare la sua rabbia. Le istituzioni, ci fanno una figura caprina: i politici, che prendono la cosa alla leggera, fino a ritrovarsi in una polveriera sociale alla quale, per quanto inverosimile possa sembrare, possono dare una soluzione cantando (sì, cantando, leggete e stupitevi come ho fatto io…); i media e l’intellighenzia, che si scopre tanto superficiale quanto i pupazzi che bersaglia di critiche; la polizia e l’esercito, già gravati del fallimento (o complicità con i responsabili) nella vicenda Olof Palme, presentati come un mix di dilettantismo, pregiudizi, provincialità e incapacità croniche. Un disastro, ma roba che i carabinieri delle barzellette ci fanno bella figura.

In tutto ciò, lui, Lasermann, fa venire i brividi. L’autore ha intervistato davvero Ausonius in cella, le sue opinioni vengono riportate come un monologo interiore.
È un pazzo, sì.
Ma è anche una persona maledettamente comune.
‘Gli immigrati sono tutti delinquenti’. Non la pensa così solo lui: la stessa frase apparirà declinata in modo diverso in bocca a politici, gente comune, poliziotti e giornalisti. Uccide i delinquenti, Lasermannen. Lui che non ha mai finito la scuola, per vivere truffa la posta e rapina a mano armata banche e prima di darsi al killeraggio con buoni risultati, annovera tra glia altri anche un pestaggio a una coppia di ottantenni (svedesissimi). Le sue vittime: a parte un vagabondo greco, tutti immigrati inseriti nella società, con la fedina penale pulitissima. E infatti un po’ dispiace a Lasermannen, alla fine, non aver beccato nemmeno un criminale. Però uno vale l’altro, dice.
Sono tutti immigrati.
Come lui.
Da piccolo discriminato per i capelli neri. Già assassino, in bancarotta e senza fissa dimora, quando rimorchierà una diciottenne, il padre di lei dirà alla figlia di non fidarsi, perché John ‘Sembra un iraniano’.
Lasermannen che prima di essere Lasermannen era già noto alla polizia perché, se non avesse avuto un alibi, sarebbe stato l’indiziato ideale per l’omicidio di Palme. John che odia tutti i comunisti, i socialisti, gli immigrati, le donne, gli psichiatri, gli ebrei, il fratello, la madre, chi ha successo, coloro che gli fanno notare che forse è omosessuale e, più in generale, chi non la pensa come lui.
La colpa maggiore di Lasermannen, alla fine, è l’ossessione di voler essere a tutti i costi svedese, più svedese di uno svedese. Lo ripeterà in continuazione. In un modo o nell’altro, passaporto a parte, gli verrà sempre negato.

Gellert Tamas costruisce un resoconto secco, tirato, senza fronzoli.
È un’inchiesta da new journalism, narrativa quanto basta per farti dimenticare di essere davanti alla realtà, ma talmente reale da lasciarti a bocca aperta ogni volta.

[Klas Nilsson · Rating 5 out of 5]

Possibly one of the most important books anyone could read right now. Written ten years ago, about an assassin with racial motives who spread terror ten years before that, it's still all to current. In 2013 a racist political party is once again, just as in the early nineties, the third largest party in Sweden. A shameful fact. Reading this story really visualizes how the story repeats itself. Now. Twenty-five years ago. Seventy-five years ago.

[Branislav Breza · Rating 4 out of 5]

Obsahovo super. Najzaujímavejšie boli state venované problematike prisťahovalectva, populizmu atď. Detektívny príbeh je potom len bonus. Spokojný som bol s prekladom (až na jednu vec, "maličké krôčiky",Eva, nebavili sme sa o niečom podobnom kedysi?) aj s redakčnou úpravou. Tamas nepíše až tak dobre ako Seierstad, čiže Príbeh o Nórsku je lepší ako Príbeh o Švédsku, ale napriek tomu výborná kniha.

[Lori · Rating 2 out of 5]

Schválně jsem si vybrala tuto knihu, abych nový rok začala dobře. Nuž, není všechno zlato, co je z Absyntu...

Pro mne krásný příklad toho, jak se bije forma a obsah. Téma slibné, příběhy masových vrahů bývají zajímavé samy o sobě, ale přijde mi, že autor úplně nezvládl vybalancovat informace a sled událostí. Při čtení se mi pravidelně dostávala na mysl scénka Divadla Sklep, kde kritizovali publikaci jménem Bible slovy "dlouhá, ta kniha je hlavně strašně dlouhá!"

Určitě je dobré vytáhnout maximum biografických údajů dotčených osob (pachatele, vyšetřovatelů, obětí, veřejně činných rasistů atd.), protože to mnohdy krásně ilustruje jejich myšlenkové pochody a činy. Kromě tohoto se dozvíme mnoho také o dávnějším odporu Švédů vůči cizincům, eugenice, historii nacionalistických stran a jejich představitelů, různých demonstracích, vraždě Olofa Palmeho, problémů s rasismem atd. Na tom by nebylo až tak moc zlého, jenže zde autor selhal a všechno to naservíroval v jednom eintopfu, kde čtenář ztrácí možnost užít si chutě jednotlivých ingrediencí a prostě konzumuje, co mu přijde na lžíci. Uznávám, že tady je možná chyba trochu i ve mě, protože se to hemží samými švédskými jmény a názvy a nebylo v mých silách udržet je v paměti a rozlišovat mezi nimi. Na druhou stranu si myslím, že knize by výrazně pomohlo okřesání mnohých kapitol nebo alespoň jejich lepší uspořádání. Co jsem třeba nepochopila, bylo členění pod/kapitol, které začínaly přesným datem a dnem, následovala nějaká událost vztahující se k datu, v dalších odstavcích už se pokračovalo například dřívější předvolební kampaní nacionalistické strany, na kterou navazovalo vyvracení lží jejich řečníků o imigrantech.

Tl;dr: hltáte-li rádi kvanta informací, ze kterých si za pár dní budete pamatovat zlomky, budete šťastní. Očekáváte-li zajímavý příběh, po posledním útoku klidně přeskočte někam ke straně 360 ;)

[Linda · Rating 4 out of 5]

The true story about a boy with German parents, growing up in Sweden, and finally shooting eleven people, of which one died. It began with a little boy being different from the Swedish children, having dark hair and a different name - back then it was Wolfgang Alexander Zaugg - being bullied at the playground and not defended by his mother, who didn't comfort him and used to beat him. This created the first spark that would become John Ausonius.

My review
http://thereaderdiary.blogspot.se/201...

[lanius_minor · Rating 5 out of 5]

Nechci dávat pět hvězdiček knize s obsahem, z kterého je člověku úzko. Nechci dávat pět hvězdiček knize s tolika korektorskými pochybeními, až hanba. Ale dát autorovi za to, co předvedl, těch hvězdiček míň, by bylo vážně nefér. Má můj obdiv, že načetl ty tisíce stran a stovky článků, napotkával desítky lidí a naposlouchal hodiny rozhovorů a pak všechna ta suchá fakta a neuspořádané myšlenky a citově podbarvené výpovědi přeformuloval do knížky tak soudržné a čtivé, že se jejích 500 stran zdá být pouhými padesáti.

[Eva Lavrikova · Rating 4 out of 5]

Vyčerpávajúca kniha, ktorej rozprávanie sa odohráva v troch rovinách – beletristicky podaný životný príbeh laserového muža Johna Ausonia; kriminálne vyšetrovanie prípadu hodné prepracovanej detektívky; a dôkladné spoločensko-politické pozadie prelomu švédskych 80.-90. rokov so zameraním na imigračnú politiku a vzostup extrémistických strán.
Je strašidelné, ako veľmi aktuálne sú tieto témy aj dnes. Aj u nás. Treba takéto knihy čítať. Treba pochopiť, že nenávistná rétorika je cesta do pekla.

[Isidora · Rating 3 out of 5]

Väl-researched med intressanta och skrämmande fakta men jag är inte imponerad av stilen och skrivandet. Behövs det verkligen hela tiden beskriva vad folk tänker och känner? Det blev för tidligt och tjafsigt. Jag tröttnade mot slutet.

[Tomáš Fojtik · Rating 5 out of 5]

Výborné čtení o temné stránce Švédska. Možná i vy, podobně jako já, máte Švédsko za svobodnou zemi, ve které se extrémním názorům nedaří, protože Švédové jsou prostě pohodoví lidi, kteří se mají všichni rádi. A přitom to bylo Švédsko, které se stalo dějištěm řádění sériového vraha, který měl jednu jedinou motivaci: Vystřílet přistěhovalce. A přitom je to Švédsko, kde se na pár let povedlo neofašistické politické straně získat velký politický vliv.

Kniha Laserový muž tak není jen o jednom magorovi, který s laserovou puškou a revolverem kosí tmavší spoluobčany. Je také o společnosti, jejíž výrazná část toto jednání schvaluje, ne-li přímo podporuje. V centru knihy je střelec, kterého vlastní nenávist dovedla k hanebnému činu. Stejně tak je ale dalším hlavním hrdinou švédská společnost.

Kniha se velmi podrobně zabývá vším, co jsem tu naznačil. Historii Johna Ausonia (jak znělo jedno z jeho jmen) od dětských let až do dopadení. Zabývá se švédskou reakcí na rasistické tendence. Zabývá se politikou a do velké míry i medializací.

Kniha je místy čtivá a napínavá, místy analytická a podrobná. Těch pět stovek stránek vám uteče, než si stihnete uvědomit, kolik hrůzy se na začátku devadesátých let ve Švédsku dělo. Vynikající kniha.

[Viktor Skarehag · Rating 5 out of 5]

Rekommenderar mina vänner.

Boken är en välskriven, nogrannt undersökt och jävligt mysig. Boken, eller berättelsen intar en sorts treenighet mellan dels john ausonious barndom dels det politiska klimatet i Sverige under 90-talet och dels det polisiära arbetet.

John Ausonious födelsenamn var Wolfgang Alexander Zaug. Född i Sverige, med föräldrar från Tyskland som invandrat av ekonomiska skäl. För att inte bli långrandig präglades hans barndom av våldsamheter, hans mor slog honom, och hans pappa lämnade familjen för en (läs flera) älskarinnor. Centrala i barndomen var ett utanförskap som invandrare i en svensk förort, och han blev ofta retad av klasskamrater för att han var svarthårig och fick utstå rasistiska skällsord som exv. n-ordet. Bom han byter skola till en tysksvensk privatskola. Han var duktig i skolan och hade ambitioner att plugga ingenjör på KTH. Livet började trots allt vända. Det enda återkommande problemet är att han inte kan bli svensk.

Efter en period av depressions, misslyckade studier och ytterligare ensamhet hamnar han i stället på taxi Stockholm. Rock bottom. Vad som följer är Jävla massa kukerier, misshandel, hemlöshet och våldsbrott.

Resten kan ni, nånstans här börjar han knäppa invandrare hejvilt.

Boken för - som tidigare nämnt - ett parallellt resonemang. Iden att john ausonious handlade inte uppstod ur ett vakuum. John hade antagligen enligt fbi quantico läran (jfr mindhunter) fortfarande dödat, men offren hade varit annorlunda. Sverige hade under perioden 88-92 en intensifierad höger extrem framväxt, särskilt med nya demokratis erkännande i riksdagen. Ett parti med ledning av dans bands mogulen Bert Karlsson och greve ian wechtermeister. Ett parti som yrkade för att flyktingar från afrika skulle tvångstestas för HIV och som trodde på white genocide och judekoncpirationer. VAM vitt ariskt motstånd växte och hade stort spelrum i svensk media + Sverige demokrater.

Något jag insåg var att diskursen inte har ändrats. Även idag finns en stor rädsla för moskéer, islam och masskerad "free speech" anhängare.

Orkar inte skriva mer. Det är lönlöst. Bara barndomen var förtjänt ett par sidor. Att jag här ska försöka destillera något vettigt ser tämligen utsiktslöst ut. Läs bokjäveln bara.

[Jakub · Rating 5 out of 5]

Zatiaľ horúci kandidát na absyntovku roka 2018. Kniha od ktorej sa nedá odísť, písaná zaujímavým, dobre skombinovaným štýlom investigatívy a rozprávania, ktoré sú ešte prekladané autentickými vyjadreniami páchateľa (s ktorým sa však ani v jednom momente nedá súcitiť)

Kniha síce opisuje udalosti z roku 91-92, ale vlastne aj obdobie, ktoré tomu predchádzalo, ale myslím, že je vysoko aktuálna aj dnes, popisuje vplyv médií na vytváranie celospoločenských nálad, predsudkov, otáčanie faktov tak, aby boli bombastickejšie a naopak zatajovanie skuto��ností, ktoré sa tak povediac nehodia do nimi presadzovaného naratívu- v tomto prípade "utečenci, (akíkoľvek), sú zlí"

Pomerne podrobne sa venuje aj raketovému vzostupu a pomerne rýchlemu pádu politickej strany Nová demokracia, čo bola švédska populistická strana, ktorá ako svoj jediný bod programu mala boj proti utečencom, pričom strana skončila na to, že verejnosť nebola ochotná tolerovať ich klamstvá (niečo dnes pomerne nepredstaviteľné), ale okrajom sú tam spomínaní aj Švédski demokrati, vtedy ešte full blown naci-skinheads strana, a dnes jazýček na váhach, ktorá má 17,5% - čiže, nie všetko je tak ideálne ako by sa mohlo zdať.

5/5

[Sabina · Rating 4 out of 5]

La primera vez que oí hablar del asesino del láser fue en un documental de crímenes imperfectos. Después, en la saga milenium, concretamente en el primer libro se menciona la novela y no he dudado en leerla. Un trabajo periodístico sensacional, me he dado cuenta de como un solo hombre puede hacer tanto daño a un país.
No le pongo las cinco estrellas porque la economía y política de Suecia no me ha importado mucho la verdad.

[Eva Lavrikova · Rating 4 out of 5]

Túto knihu som čítala bezkonkurenčne najviac krát. Najnáročnejší prekladateľský projekt, ťaživá téma.
Výborná kniha. A veľká pocta.

[Pernilla Lindholm · Rating 5 out of 5]

I början av 90-talet åker John Ausonius, eller lasermannen som han snart kommer att kallas, runt på cykel och skjuter män med invandrarbakgrund. Han har själv både tyskt och schweiziskt påbrå, men sätter trots det en ära i att vara svensk. Det här är berättelsen om honom, men också om hur Sverige blev ett land där främlingsfientlighet och hat växer fram, där bland annat Nordisk motståndsrörelse och Ny demokrati spelar en stor roll.

Gellert Tamas har skrivit en bok som är både viktig, intressant och kuslig just för att den baserar sig på verkliga händelser. Den får i alla fall mig att fundera över vilket Sverige vi har och vilket Sverige vi VILL ha. Jag röstar för ett Sverige där tolerans och gemenskap får vara ledorden.

Bokstagram: pernillas_bokhylla

[Bezmenny · Rating 4 out of 5]

Ak by sa kniha drzala iba pribehu Laseroveho muza, tak by to bolo na 5. Ale niekolko krat opakovane tie iste fakty o
Svedsku v danom obdobi boli trosku umorne. To ale nic nemeni na fakte, ze ich vycuc do povezme 3 stranoveho clanku by mal byt povinnym citanim na skolach. Tak siroko tolerovany rasizmus a nasledne jeho dopady potrebuju byt aj dnes(ak nie prave) konfrontovane s realitou nasich dni.

[Hanna Hyberg · Rating 5 out of 5]

VILKET PROJEKT
efter 1 år och 4 månader har jag äntligen läst ut LASERMANNEN en berättelse om Sverige. En helt fantastisk bok. Varför det har tagit mig så lång tid att läsa ut den vet jag inte. Men en helt fantastiskt bra bok. Äntligen är jag klar!!!!!!!!

[André Millom · Rating 4 out of 5]

Intressant och skrämmande.

[Martina · Rating 5 out of 5]

Počas života natrafíme na nemalé množstvo vecí či udalostí, ktoré nás zaujmú, a či chceme alebo nie, neraz sa stáva, že čím sú okolnosti spojené s danou skutočnosťou negatívnejšie, tým väčšmi nás fascinujú. Únosy, teroristické útoky, vojny či vraždy – čím krvavejšie a nepochopiteľnejšie, tým pútavejšie (i keď samozrejme i drsnejšie a nechutnejšie).

Pre väčšinu z nás je už i myšlienka na vraždu nepredstaviteľná, no ako to už býva, výnimky sa vždy nájdu. A dokonca i výnimky z výnimiek. John Wayne Gacy, Ted Bundy, Harold Shipman, Richard Chase, John Ausonius... Na prvý pohľad možno úplne obyčajní ľudia, ktorých nič nespája, no za zdanlivou maskou normálnosti každý jeden ukrýva nechutné tajomstvo, ktoré majú spoločné – sú to sérioví vrahovia.

Práve na posledného spomenutého – muža známeho aj pod prezývkou Laserový muž – sa rozhodol zamerať švédsky spisovateľ Gellert Tamas, ktorý na pozadí rekonštrukcie vyčíňania psychicky narušeného jedinca priblížil nie len životný príbeh Johna Ausonia, ale zároveň čitateľom poskytol realistickú reflexiu Švédska 20. storočia.

Od priblíženia rodinných pomerov, sociálneho zázemia, vzťahov či najtajnejších myšlienok, snov a prianí šikanovaného chlapca sa postupne prepracúvame k nespokojnému mladému mužovi vyrovnávajúcemu sa s neúspechom a odmietaním spoločnosti, postupne narastajúcimi psychickými problémami deštrukčne manifestujúcimi sa vo vzťahu k spoločnosti (najmä prisťahovalcom) a oboznamujeme sa s okolnosťami jednotlivých útokov či s podrobnými detailmi z vyšetrovania.

V mnohých momentoch som len nechápavo krútila hlavou a rozmýšľala nad tým, čo všetko stojí za tým, aby sa z človeka stal vrah (a tobôž opakovaný). Čo všetko sa takému človeku honí hlavou a ako by ho ovplyvnilo, keby čo i len jediné ohnivko, ktoré tvorilo reťaz vedúcu a pútajúcu ho k tomu otrasnému činu, nejakým spôsobom vypadlo, zmenilo sa. Bol by jeho príbeh iný, ak by sa jeho rodičia nerozviedli? Zmenilo by sa jeho zmýšľanie, ak by ho v detstve nešikanovali kvôli netypickému vzhľadu? Vyzeral by jeho život inak, ak by...?

Prostredníctvom Ausoniových rasisticky orientovaných útokov a pokusov o vraždu sa však nezoznamujeme len s nespokojnosťou a obmedzenosťou jednotlivca, ale aj s pretrvávajúcimi xenofóbnymi náladami celej spoločnosti. Tamas vyšetrovací proces zručne kombinuje s historicko-politickými skutočnosťami zľahčovania rasistických prejavov, zdôrazňuje odmietavý postoj médií i vládnych predstaviteľov a poukazuje na roly politikov v negatívnom vnímaní prisťahovalcov.

Je až desivé pomyslieť, že napriek zmenám, ktoré v priebehu rokov nastali (či už vo Švédsku ale i vo svete), sa stále nájdu ľudia, ktorých predpojaté myslenie ovplyvňuje mienku spoločnosti. Že medzi obyvateľmi nejedného štátu stále žijú jedinci, ktorí súdia len na základe farby pleti či ničím nepodložených, vyfabulovaných predsudkov a svoje neraz scestné názory šíria ďalej...

Laserový muž zosobňuje majstrovské prepojenie reportážneho s beletristickým a ponúka autentický, informačne nasýtený a zároveň nesmierne pútavý (i keď nie práve lichotivý) obraz súdobej švédskej spoločnosti. Neľahký príbeh, skvelý preklad, výborné čítanie!

[Maria · Rating 5 out of 5]

Fantastiskt bra och tyvärr skrämmande aktuell, trots att mer än 20 år förflutit sedan dåden.

[Aron Modig · Rating 4 out of 5]

Riktigt bra "halvdramatiserad" reportagebok. Svensk kriminalhistoria kombinerat med svensk modern samhällshistoria.

[Alicia McCauley · Rating 5 out of 5]

Asså lasermannen är ju helt efterbliven, vad äääär det för fel? I de flesta fallen som man läser eller hör om brukar det ofta vara att förövaren hr blivit sviken av samhället, att den faller mellan stolarna och får ingen hjälp upp. Men den här stollen? Han har fått SÅ mycket erbjudande av en massa instanser och inte tagit något av det? Han är riktigt jobbig och riktigt otacksam och riktigt psyk. Gillar inte alls. Dock är det störande att det bristande samarbetet mellan vården, socialtjänsten och försvarsmakten (iaf på 80-90-talet) tillåter honom att fortsätta. Liksom HUR gick det till att han fick göra lumpen SAMTIDIGT som han genomgick behandlingar för psykiatrisk vård?? Har mycket större förståelse för varför mönstringen, främst psykologen, är mkt strängare för lasermannen hade aaaaaaldrig fått göra lumpen idag (hoppas jag). Också hans besatthet över att vara och se ut som helt svensk, VEM BRYR SIG OM DU HAR SVART HÅR GÅ VIDAREEEEEEE. Jobbig jävel som rättfärdigar hans mordförsök och mord, att liksom offrena får ta på sig skulden för Lasermannens misslyckade liv. Jag tänkte inledningsvis innan jag började läsa boken att man skulle känna någon sorts empati för honom, men efter den här boken känner jag faktiskt inget annat än negativa känslor kring honom. BOOOORT lasermannen, hejdåååå. Också väldigt intressant att svensk politik tas upp i boken, när man säger att SD har sitt ursprung i nazism kan det provocera SDare men jag hade ingen aning om att det var så illa under 90-talet, HUR FAAAAAAN KAN MAN RÖSTA PÅ SD USCH.

Riktigt bra bok som provocerar och är väldigt lärorik, man tror att Sverige alltid har varit ett så bra och välkomnande land men för bara 30 år sedan var det verkligen inte så samhället såg ut.

[kristina zrncikova · Rating 5 out of 5]

Wow! Táto knižka sa práve zaradila medzi moje obľúbené absyntovky. Gellert Tamas skutočne pútavo opisuje švédsky prípad Laserového muža zo začiatku 90. rokov a pekne ho vsádza do kontextu krajiny, ktorá si nedokázala poradiť s rastúcou mierou rasizmu a fašizmu voči prisťahovalcom a ktorá nakoniec explodovala do vraždených útokov Laserového muža na každého, kto nemal blond vlasy a modré oči.

Aj keď bol Laserový muž hlboko traumatizovaný a psychický chorý človek, nedá sa nepozrieť sa na jeho činy cez nálady švédskej spoločnosti a to najmä politikov, ktorí buď k nenávisti podnecovali alebo sa tvárili, že žiaden rasizmus v krajine neexistuje. Nápadne mi to pripomína aktuálnu situáciu na Slovensku, kedy sa viaceré politické strany neboja si na téme prisťahovalcov robiť kampaň a burcovať tak k nenávisti a rozdeľovaniu spoločnosti na my vs. oni.

V knihe sa spomína aj výskum venovaný príčinám rasisticky motivovaného násilia v Európe. Uvádza sa v ňom, že samotný počet utečencov či prisťahovalcov nezohráva podstatnú rolu v rozvoji rasisticky motivovanej kriminality (podpaľovanie utečeneckých táborov či prevádzok vlastnených prisťahovalcami, alebo rovno vyhrážanie sa smrťou či vražda). Omnoho dôležitejšie je mediálne pokrytie. Až keď noviny, televézia či politici začnú pravidelne používať metafory, ako napríklad "invázia utečencov" či "ilegálni prisťahovalci", začnú niektoré skupiny či jedinci považovať násilie proti cudzincom za legitímne.

V skratke, všetky európske skúsenosti ukazujú, že počet rasistických násilných činov vzrastá, keď sú verejný diškurz a politický tón naladené voči utenčencom nepriateľsky. Nie je na tom nič prekvapivé, no je dobré si uvedomiť, že nás tieto postoje ovplyvňujú a môžu byť rozhodujúce pre naše budúce správanie.

Knižka je výborná a aj keď má cez 500 strán, ručím vám za to, že do troch dní ju máte prečítanú.

[Ell Eastwood · Rating 5 out of 5]

Den här var fan sjukt bra!! Visst är den ibland lite väl skönlitterärt skriven med tanke på att det är en faktabok (mycket dialoger och inre tankar som vi nog inte kan känna oss säkra på att någon haft), men aldrig så att det känns töntigt, det gjorde den bara lättare att läsa.

Sen var den extremt jobbig att läsa också eftersom den dealar mycket med den rasistiska anda som rådde i Sverige på 90-talet och liksom är lite bakgrunden till hela grejen. Dels för att sånt är jobbigt att läsa om men också för att it hits a liiiite close to home med tanke på hur det är idag. Det går liksom inte riktigt att komma undan.

Men, men, ibland måste man må lite dåligt.

[Cátia Santos · Rating 4 out of 5]

Este livro não é ficção e vai muito para além do “Assassino do laser”, um serial killer que no início dos anos 90 atingiu a tiro dez pessoas na Suécia.

O livro retrata as políticas suecas nas décadas de 80 e 90, principalmente no que diz respeito à imigração. Foi escrito em 2002, mas é, infelizmente, cada vez mais atual.

“... as experiências reunidas da Europa indicam que o número de atos de violência racista aumenta quando a discussão pública e o tom político se mostram mais hostis perante a questão dos refugiados.”

[Ivana Hrenáková · Rating 5 out of 5]

Vynikajúca reportáž o príšerných veciach. Gellert Tamas má dar vyskladať fakty a udalosti do podoby príbehu, ktorý sa výborne číta, ale zároveň vám z vedomia, že to niekto prežil na vlastnej koži, behá mráz po chrbte. Zvlášť oceňujem priestor, ktorý venoval obetiam laserového muža - nie sú to len bezmenní dehumanizovaní štatisti, ale ľudia so svojimi príbehmi a hlasom, ktorý na stránkach počuť.