Životný príbeh hlavnej hrdinky Marisie, ktorá sa po smrti matky rozhodla vrátiť z Viedne na Slovensko a pracuje ako zdravotná sestra, jej spomienky na matkino umieranie a začleňovanie do rodiny partnera. Každodenný, banálny život sa strieda s výnimočnými životnými situáciami, pričom každodennosť víťazí. Marisia sa stretáva s nájdeným nevlastným bratom, o ktorom dovtedy nevedela. Hlavným motívom rozprávania sú rodinné väzby, pôvodné aj novo utvorené, úzke aj formálne, ich dôležitosť i zbytočnosť.
Svetlana Žuchová je prozaička. Vyštudovala psychológiu na Univerzite vo Viedni a medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Píše poviedky, príležitostne publicistické články a eseje, popritom prekladá. V súčasnosti pracuje na psychiatrickom oddelení Trenčianskej nemocnice, vo Viedni pokračuje v postgraduálnom štúdiu psychológie a je v psychoanalytickom výcviku. Príležitostne spolupracuje s viacerými periodikami, pravidelne s časopisom VLNA. Niektoré jej poviedky boli preložené do češtiny, maďarčiny a nemčiny.Debutovala zbierkou poviedok Dulce de lechce (2003), ktorá bola ocenená prémiou Literárneho fondu. Novelou Yesim (2006) sa prvý raz stala finalistkou ceny Anasoft litera. O päť rokov neskôr jej vyšiel román Zlodeji a svedkovia (2011), s ktorým sa opäť zaradila do finále Anasoft litera, rovnako ako s poslednou knihou Obrazy zo života M. (2013)
“Zo začiatku mi nemčina kladie odpor. Niekedy musím hľadať slovo, hoci po chvíli do nej vkĺznem ako v bazéne do vody, ktorá zo začiatku oziaba, ale potom si zvyknem a prestane mi byť zima. Pohyby sa však nezabúdajú.” pekná kniha, asi príliš obyčajná
Iako ispričana u prvom licu, glavna junakinja hladno referira o događajima koji bi trebali biti ključni u nečijem životu - smrt majke, prekid veze, predstojeće vjenčanje, saznanje da ima polubrata. Nekako zamjeram autorici zbog toga.
Interesting and melancholic. Little detached, but I believe that was the point. To show the mundane and ordinary life in midst of grief. Interesting book.
This is a beautifully written little book. Pity it is not in English - yet? Main character, a woman, records her everyday life. The voice is observing, almost neutral, meticulously sticking with details; in this voice she describes the most mundane things in her life (taking a shower after a night shift, or buying groceries), but also dying of her parent. The everyday lies equal next to big life events. It makes a very interesting perspective.
Na dva "hlty" prečítaná knižka o dospelosti so všetkým krásnym, ťažkým a banálnym, čo ku nej patrí. Dúfam, že z autorkinej kuchyne príde aj pokračovanie, celkom by ma totiž zaujímalo, ako sa obrazy života M. vyvŕbia.
It felt more like a diary. But it wasn’t. I was waiting for what it would finally give. But it didn’t. Shouldn't expect anything else than it literally says: scenes of her life.