Kafkove poviedky Ortieľ, Premena, V trestaneckej kolónii či Umelec v hladovaní patria k najčítanejším krátkym textom minulého storočia. V Ortieli nájde čitateľ zhutnený obraz autorovho konfliktu s otcom, ako aj začiatok jeho vzťahu k Felice Bauerovej. V Premene otcova strata pozície ako hlavy rodiny vedie akoby zákonite k degradácii syna na škodlivý hmyz, ktorý treba odstrániť. Príbeh neľudského správania k odsúdencom (V trestaneckej kolónii) vnímame ho najmä ako Kafkovo odmietavé gesto voči vojne.
Franz Kafka was a German-speaking writer from Prague whose work became one of the foundations of modern literature, even though he published only a small part of his writing during his lifetime. Born into a middle-class Jewish family in Prague, then part of the Austro-Hungarian Empire, Kafka grew up amid German, Czech, and Jewish cultural influences that shaped his sense of displacement and linguistic precision. His difficult relationship with his authoritarian father left a lasting mark, fostering feelings of guilt, anxiety, and inadequacy that became central themes in his fiction and personal writings. Kafka studied law at the German University in Prague, earning a doctorate in 1906. He chose law for practical reasons rather than personal inclination, a compromise that troubled him throughout his life. After university, he worked for several insurance institutions, most notably the Workers Accident Insurance Institute for the Kingdom of Bohemia. His duties included assessing industrial accidents and drafting legal reports, work he carried out competently and responsibly. Nevertheless, Kafka regarded his professional life as an obstacle to his true vocation, and most of his writing was done at night or during periods of illness and leave. Kafka began publishing short prose pieces in his early adulthood, later collected in volumes such as Contemplation and A Country Doctor. These works attracted little attention at the time but already displayed the hallmarks of his mature style, including precise language, emotional restraint, and the application of calm logic to deeply unsettling situations. His major novels The Trial, The Castle, and Amerika were left unfinished and unpublished during his lifetime. They depict protagonists trapped within opaque systems of authority, facing accusations, rules, or hierarchies that remain unexplained and unreachable. Themes of alienation, guilt, bureaucracy, law, and punishment run throughout Kafka’s work. His characters often respond to absurd or terrifying circumstances with obedience or resignation, reflecting his own conflicted relationship with authority and obligation. Kafka’s prose avoids overt symbolism, yet his narratives function as powerful metaphors through structure, repetition, and tone. Ordinary environments gradually become nightmarish without losing their internal coherence. Kafka’s personal life was marked by emotional conflict, chronic self-doubt, and recurring illness. He formed intense but troubled romantic relationships, including engagements that he repeatedly broke off, fearing that marriage would interfere with his writing. His extensive correspondence and diaries reveal a relentless self-critic, deeply concerned with morality, spirituality, and the demands of artistic integrity. In his later years, Kafka’s health deteriorated due to tuberculosis, forcing him to withdraw from work and spend long periods in sanatoriums. Despite his illness, he continued writing when possible. He died young, leaving behind a large body of unpublished manuscripts. Before his death, he instructed his close friend Max Brod to destroy all of his remaining work. Brod ignored this request and instead edited and published Kafka’s novels, stories, and diaries, ensuring his posthumous reputation. The publication of Kafka’s work after his death established him as one of the most influential writers of the twentieth century. The term Kafkaesque entered common usage to describe situations marked by oppressive bureaucracy, absurd logic, and existential anxiety. His writing has been interpreted through existential, religious, psychological, and political perspectives, though Kafka himself resisted definitive meanings. His enduring power lies in his ability to articulate modern anxiety with clarity and restraint.
S dielom nemeckého spisovateľa pútajúceho svojou viacvrstvovosťou, nejednoznačným posolstvom či svojskou dávkou nezabudnuteľného bizáru "čitateľskú obec" celkom určite zoznamovať netreba, veď akú-takú predstavu o jeho zvláštnej jedinečnosti všetci máme, jedna vec je však o istej rezignácii, o tom vnútornom zrútení sa Kafkových hlavných hrdinov vedieť, respektíve o nich nezaujato počúvať, celkom iná zas o nich bez obalov, bez akýchkoľvek prikrášlení či zábran, čítať.
Pozorovať naštrbené vzťahy, vnímať to napätie, tú trpkú pachuť zúfalstva či neustále prítomnej bezmocnosti, prežívať búrlivý, za izolovanosť, cynizmus či skepsu ukrytý konflikt človeka... Stály, nemenný, tesnejšie a tesnejšie sa ovíjajúci okolo toho či onoho. Frustrácia zo sveta, rodiny či z besprostredného okolia i samého seba. Strádania a trápenia.
Premena, Ortieľ, V trestaneckej kolónii či Umelec v hladovaní... Každý zo siedmich príbehov ukrytých v knihe Premena a iné poviedky z vyššie spomenutého svojským, priam surrealistickým, spôsobom čo-to ponúka - neľahký vzťah syna a otca, hľadanie sa či skôr zúfalý boj o vlastnú identitu, výsmech, žaloba či odpor voči spoločnosti...
Ako to však už pri poviedkových zbierkach býva, niektoré príbehy zaujmú viac, iné menej, a, nuž, ani najnovšie vydanie Kafkových vybraných dielok nie je výnimkou - možno však prekvapí tým, ktorá z poviedok skončí vašou srdcovkou. Mňa teda prekvapila (poznámka nezaujatého čitateľa - Premena to veru nebola, V trestaneckej kolónii jej titul uchmatla s dlhočizným predstihom).
Nuž Kafkove poviedky sú zaujímavým, mierne nevšedným čítaním, ktoré si nezíska každého, minimálne šancu sa mu však dať oplatí. Ktovie, možno práve vám učaruje ten nekonečný prúd bizarnej, no predsa významnej divnosti.
Hoci Franz Kafka nikdy neštudoval psychológiu, jeho schopnosť vnímať a opísať vnútorný svet traumatizovaného človeka je pozoruhodná. Jeho poviedky sú pre mňa symptomatológiou traumy, zachytenou ešte predtým, než ju systematicky opísala psychológia. Kafkove texty sú v podstate alegórie, ktoré fungujú hlavne na pocitovej úrovni – nedajú sa vnímať len rozumom, treba zapojiť emócie. Tieto poviedky vo mne vyvolávajú pocity ľútosti. Je mi ľúto samotného autora; čítanie ma prinútilo pátrať po jeho živote a snažiť sa pochopiť, odkiaľ táto jeho temnota pramení. Kafkov štýl je naoko strohý a presný, čo vyvoláva aj pocity absurdnosti, najmä keď sa takýto štýl používa pri témach života a smrti. Proste, toto čítanie nebolo úplne oddychové. Ale, poviedky Premena, Lovec Gracchus, Umelec v hladovaní a Správa pre Akadémiu považujem za skvelé. Trestanecká kolónia je mimoriadne odpudivá, no nemožno ju hodnotiť podľa bežných kritérií – Kafkovi očividne nešlo o to urobiť pre čitateľa príťažlivý text. A to mu teda vyšlo. Určite to nie je moja posledná Kafkova kniha– len to chce asi postupné dávkovanie.
Môj prvotný dojem je, že jeho tvorba je pre mňa fascinujúca, spája v sebe mnoho absurdít a bizárov, ktoré jeho tvorbu odlišujú od iných autorov. V knihe som našla sedem poviedok a každá je iná, zaujímavá a svojím spôsobom divná. Ako som sa dozvedela, "Premena" je Kafkova najznámejšia poviedka a jej podstatou je, že obchodník sa premení na chrobáka. Z každej poviedky si čitateľ môže zobrať niečo pre seba, zamyslieť sa a sledovať medziľudské vzťahy.
Pre mňa bola jeho tvorba ťažšie čitateľná a nemala som kvôli tomu až tak dobrý čitateľský zážitok, ale na druhej strane viem oceniť jedinečnosť. Oceňujem krátkosť poviedok. Autor sa nezaoberá zbytočnosťami ani prehnanými umeleckými odpismi čohokoľvek, čím vytvoril fajn atmosféru, ktorá nie je nuda. Vlastne ani jedna jeho poviedka v knihe "Premena a iné poviedky" nie je nuda.
Rozhodne odporúčam náročným čitateľom, ktorí hľadajú jedinečnosť. Kafka nie je čítanie pre každého, ale myslím, že ak mu dá čitateľ šancu minimálne jedna z jeho divných poviedok.
Ortieľ- pekná poviedka, vskutku s ťažkou myšlienkou
Premena- sci-fi fantasy a neviem ešte aké surrealistické dielo, ale udívujuce, mala som naozaj miestami problém, pochopiť ho
V trestaneckej kolonii- veľmi pekná poviedka, s veľmi pekným a spravodlivým záverom za mňa
Lovec Gracchus- trošku ťažšie dielo, moc som ho nepochopila, pravdu povediac
Správa pre akadémiu- opäť zaujimavé sci-fi dielo
Umelec v hladovaní- pekná myšlienka, unášajúci príbeh
V našej synagóge- milá poviedka
“Sľúbi, o ktorých tušíme, že sa nebudú dať splniť, sa nedávajú. Ak sa však splnia, dodatočne sa zjavia presne tam, kde sme ich predtým márne hľadali.” Franz Kafka
The style of writing is quite unique, but not my cup of tea. It was okay, but there are definitely stories that I enjoyed more. My favourite was probably In the Penal Colony, as it reminded me of my childhood fascination with torture methods and machines.
premena je za 5, ofc. ale tie ostatné sú také nejaké rozpačité. asi dve sa mi ešte páčili, zvyšok som prešla rýchločítaním. toto boli moje prvé poviedky a zostávam verná zámku a procesu.