Fáza uvoľnenia

by Stanislav Rakús

Presný, jazykovo vycibrený zmysel pre detail a celok, komediálnosť s prvkami grotesky, humoru a irónie, prepojenosť vysokého a nízkeho, súkromného a verejného, to všetko robí z prozaického súboru Stanislava Rakúsa Fáza uvoľnenia príťažlivé čítanie.

Materiálovým podkladom najnovšej Rakúsovej knihy sú 60. roky. Napriek uvoľňujúcim sa pomerom pretrvávajú aj v tomto období nepriaznivé systémové a ľudské problémy, napríklad nemožnosť vyučovať literatúru predovšetkým ako umelecký objekt.
I v tejto knihe sa stáva škola, divadlo, literárna tvorba a jej recepcia metaforou života a životných pomerov. Slovo „uvoľnenie“ v názve súboru má pritom protikladný, pozitívny i negatívny charakter.

Genres: Fiction

96 pages, Hardcover

First published January 1, 2013

About the author

Stanislav Rakús sa narodil 20. januára 1940 v Šúrovciach. Po maturite na strednej škole v Trnave roku 1957 študoval slovenčinu a ruštinu na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. V rokoch 1963 – 1964 bol učiteľom na učňovskej škole v Trebišove, v rokoch 1964 – 1969 na Strednej ekonomickej škole pre pracujúcich, od roku 1969 prednáša na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove dejiny slovenskej literatúry a teóriu literatúry. V rokoch 1966 – 1968 bol externým dramaturgom Štátneho bábkového divadla v Košiciach. Žije v Košiciach.

Publikovať začal v 60. rokoch, kedy mu vyšli nielen krátke prózy a novela, ale aj recenzie, články o literatúre a literárnovedné štúdie vo viacerých časopisoch (Slovenské pohľady, Mladá tvorba, Romboid, Matičné čítanie a iné). V literárnovednej oblasti sa venuje najmä problematike modernej slovenskej prózy (Peter Jilemnický, Rudolf Jašík, Milo Urban a i.). V oblasti prózy sa základom jeho diel stáva silný životný zážitok, sprostredkovaný cez rozprávanie, čo mu umožňuje voľnejšie narábať s motívmi. Využíva tiež mnoho nových kompozičných a dejových postupov, čím sa jeho tvorba stáva inovačnou.

''Vyhovuje mi kombinácia práce učiteľa, literárneho vedca a spisovateľa už aj preto, že čisté písanie, kabinetná práca bez pravidelného kontaktu s ľuďmi a živou skutočnosťou zužuje šírku a bohatosť empirických látkových podnetov. Pôsobenie učiteľa na vysokej škole sa úzko spája s výskumom literatúry. Prednášky a semináre prinášajú stimuly, ktoré by sa ťažko dostavili v tichu izolovanej domácej pracovne. Navyše to, čo človek zvažuje a rozoberá v samote, potrebuje z času na čas uplatniť a komunikačne si overiť v diskusne zameranom odbornom prostredí.''
(autor o sebe)

Reviews

[Ivana Laučíková · Rating 4 out of 5]

Fáza uvoľnenia bol môj prvý kontakt s Rakúsom. Jeho vek, profesijné ukotvenie na poli literárnej vedy a kritiky a dlhoročné akademické skúsenosti mi napovedali, že pôjde o človeka s excelentnou jazykovou výbavou a toto očakávanie sa naozaj naplnilo. Rakús štylizuje sofistikovane, pritom veľmi čisto a zrozumiteľne, jazyk sa mu skrúca pod rukami a robí piruety, aké sa dnes – najmä v civilnom živote – vidia málokedy. Nebojí sa dlhých komplikovaných viet, vie s nimi narábať, a stále pritom zostáva vecný, neulieta do štylizácie. Stará škola v tom najlepšom zmysle, pre milovníkov jazyka veľmi výživné.

Kniha zostavená z troch krátkych próz predstavuje tri postavy z jedného prostredia, školského systému v nemenovanom univerzitnom slovenskom meste v šesťdesiatych rokoch. Prvou je začínajúci učiteľ literatúry, ktorý sa snaží nájsť uplatnenie najskôr ako stredoškolský pedagóg, neskôr ako vysokoškolský asistent, a pritom rozvíjať vlastné literárne ambície. Druhý text je príbehom študenta, ktorý sa pasuje so zadaním učiteľa z prvej poviedky. Tretí príbeh rozpráva stredoškolský učiteľ literatúry, možno (alebo aj nie) bývalý kolega prvého hrdinu, je situačný a osobný.

Najrozsiahlejšia prvá poviedka, podľa ktorej je pomenovaná aj kniha, v prvej osobe mimoriadne detailne analyzuje skúsenosti, zistenia, pohnútky a ambície postavy, ktorá evidentne nesie mnohé Rakúsove autobiografické črty. Ide o človeka upätého a absolútne koncentrovaného na vlastný literárny výkon. Jeho jazyk je neznesiteľne presný a technický, nepoužíva žiadne skratky, slang či emočne zafarbené výrazy. Vnára nás do vlastných až absurdne akademických úvah, nezlučiteľných s bežným životom. S každou ďalšou poviedkou sa dostávame k civilnejšej, neformálnejšej postave, a tým sa uvoľňuje aj literárny jazyk. Ak som sa v prvej polovici knihy obávala, že Rakús napíše „nástenný informačný panel“ namiesto „nástenka“ preto, že je ľudsky taký skostnatený, záverečná poviedka ma presvedčila o opaku, o jeho bravúre – píše tak, pretože chce, a dokáže písať aj úplne inak, aj rozšafne, s nečakaným situačným a rozprávačským humorom. Uvoľnene.

Hra s napätím, vnútorným zošnorovaním, stuhnutím v nejakom životnom kŕči a naopak, uvoľňovaním v rôznych významoch, je delikátna, ale oplatí sa ju hrať. Nielenže je hlavná postava ústrednej poviedky fatálne upätá a potrebovala by uvoľnenie (aj ho v závere volí ako svoju cestu), princíp uvoľnenia sa týka najmä spoločenských procesov zo zvolených šesťdesiatych rokov, a trebárs i uvoľnenia alkoholového, ktorým záverečný hrdina rieši pocit opustenia a frustrácie. Rakús sa však hrá i na iných frontoch – vysokoškolský študent píše seminárnu prácu, vlastné literárne dielo, ktoré má povinný rozsah 10 strán. Poviedka, v ktorej sa o ňom píše, je týmto pomyselným textom o skutočnej dĺžke 10 strán. Tretia poviedka by pokojne mohla byť dielom, ktoré napísal hrdina prvej poviedky. A podobne.

Silné rezonancie vo mne rozohrali pasáže popisujúce stav vzdelanosti na vybraných stredných a vysokých školách v 60. rokoch. Kým vysokoškolské prostredie oplývalo (aspoň vizuálnou) autoritou, bolo to miesto, o ktoré sa oplatilo usilovať, pretože bolo pôsobiskom odborníkov vysokých kvalít, súčasného čitateľa prikvačí zúfalé porovnanie s dneškom, keď slovenské univerzity stratili spoločenský kredit, sú podfinancované, odborne podhodnotené a nesú všetky znaky inštitucionálneho rozkladu (prítomného inak v celej spoločnosti). Druhou fackou bolo uvedomenie, že bežná slovenská populácia (poslucháči večerného maturitného štúdia a učilíšť) boli nenapraviteľne nevzdelaní a nekultúrni, na jazyku a literatúre záležalo pramálo, dôležitý bol papier. Veľká masa takou dodnes zostala, je dokonca možné, že sa rozpína.

[Katka · Rating 2 out of 5]

Písanie o písaní.
3 poviedky, 3 dejové línie, 3 pohľady na jeden príbeh.
Mladý začínajúci učiteľ slovenskej literatúry sa stáva spisovateľom, ale nevyhne sa ostrej kritike.
Kniha vykresľuje pohľady vysokoškolských študentov na literárnu vedu verzus postoj poslucháčov večernej školy, ktorých už život naučil, čo bolo treba a maturitné učivo už nepojmú.