Nádherný príbeh medvedej rodinky, ktorý vonia lesom.
Medvieďatká Berta a Orson nadšene objavujú svet. Klbčia sa, skáču a túlia sa k mame Turi, ktorá s nimi putuje lesom a snaží sa nájsť bezpečné miesto na život. To nie je jednoduché, lebo všade cítiť človeka. Ako vonia? To zatiaľ medvedíky nevedia. No už onedlho prežijú nejedno dobrodružstvo a stretnú človeka, ktorý je plný zla. A popritom spoznajú aj ďalších obyvateľov lesa a pomôžu vyriešiť detektívnu zápletku.
Láskavá a múdra kniha o divých zvieratách a ich neľahkom živote v susedstve ľudí. Nechýbajú v nej veselé zápletky, ale aj poznatky o prírode, ktoré spisovateľ šikovne umiestňuje do medvedieho príbehu.
Za dnia naukowiec – badacz historii przyrodniczej Puszczy Białowieskiej, nocami tworzy komiksy i książki dla dzieci, w których stara się popularyzować wiedzę o przyrodzie i jej tajemnicach. Życie na obrzeżach ostatniej pierwotnej puszczy Europy odcisnęło wyraźne piętno na jego twórczości, czego dowodem jest grupa stworzonych przez niego bohaterów, wśród których znajdują się żuberek Pompik i żubr Żorż, wilk Ambaras, wyderka Salwinka, wreszcie ryjówka malutka Dobrzyk.
Za swoją twórczość w 2012 roku otrzymał nagrodę Ministerstwa Nauki i Szkolnictwa Wyższego oraz Serwisu Nauka w Polsce PAP w VII edycji konkursu „Popularyzator Nauki”.
Rzadko odnotowuję książki dla dzieci, ale tę przeczytałam całą na głos w dwa dni, bo nie mogliśmy się oderwać. „Bercia i Orson” to historia o niedźwiadkach, które się gubią, dzielnym listonoszu, walecznej staruszce, kłusowniku i mieszkańcach lasu, którzy chcą żeby ich dom znów był bezpieczny. Samo fajne tu jest: kryminał z elementami thrillera, dużo humoru, przyjaźnie międzygatunkowe, las, zwierzątka - w tym kruk mówiący cytatami z Edgara Allana Poe i Papa Dance, nienachalne elementy dydaktyczne i mądre przesłanie dla rodziców, które brzmi „kochaj i przytulaj”. Do tego napisane tak, że dorosły ma sporo frajdy z lektury, bez poczucia czytania naiwnej opowiastki dla dzieci. Tomasz Samojlik po raz kolejny udowadnia, że można po niego sięgać w ciemno, a wartość książki podbijają jeszcze piękne, żywe i kojące ilustracje Eli Wasiuczyńskiej.
Za posledný rok som prečítala štyri detské knihy o medveďoch. Každá bola úplne iná, no všetky mali spoločný jeden aspekt - globálne otepľovanie a život medveďa v bezprostrednej blízkosti človeka.
Kniha Na medvedej stope sa s týmito témami vysporiadala asi najviac detsky a rozprávkovo, hoci dej paradoxne pôsobil veľmi realisticky. Zvieratká v nej totiž konali a mysleli ako ľudia. Pre vekovú kategóriu, ktorej je kniha určená, je to bez pochýb v poriadku. No ja osobne hľadám v rozprávkach niečo nadčasové, niečo, čo si môže vziať k srdcu aj dospelý človek. V tejto knihe som to jednoducho necítila a čítala som rozhodne aj lepšie medvedie príbehy. Napríklad Jeseň v lese alebo Najkrajšie miesto.
Čo sa mi však na príbehu páčilo, bola jeho dynamickosť. Čitateľ sa ani chvíľu nenudí a viem si predstaviť, že pre šesťročné dieťa musí byť táto kniha hotové dobrodružstvo.
Malé medvieďatká Berta a Orson sa pri potulkách lesom stratia svojej mame. Tá padne do pasce pytliakovi a Berta s Orsonom sú odhodlaní zachrániť ju. Skamarátia sa s jeleňom, diviakom a havranom, ktorý je totálne dramatický a cituje Edgara Allana Poea (za mňa najvtipnejšia postava z príbehu). Počas záchrannej akcie dostanú pomoc od tých, od ktorých by to najmenej čakali a zistia, že nie je človek ako človek a že aj napriek zvláštnemu ľudskému pachu sa dá v blízkosti ľudí nažívať v pokoji.
Nie je to môj obľubený medvedí príbeh, ale bolo to milé a pri čítaní som si oddýchla a zaspomínala na knihy o obyvateľoch lesa od Ruda Morica, ktoré som si čítala ako dieťa.
Przepiękna książka bez lukru o życiu dzikich zwierząt. O łańcuchu pokarmowym o relacji człowiek - zwierzę o empatii o przyjaźni. Czytana na głos do snu maluchom👌