Spomenieš si na Trenčín?

by Lukáš Cabala

Príbehy pretkané jemným humorom a magickým realizmom na trenčiansky spôsob. Absurdné situácie, ktoré však vlastne nie sú až také nereálne a postavy, ktoré chcete stretnúť. Najnovšia kniha Lukáša Cabalu voľne nadväzuje na jeho predošlé dve diela, no výborne funguje aj samostatne.

Vincent, svojský majiteľ antikvariátu; Laura, jeho verná súputníčka; Oliver, jej syn; Tamara, novinárka zďaleka; a maliar Albert. Stretávajú sa v uliciach Trenčína, objavujú jeho zákutia, ocitajú sa v rôznych časových a myšlienkových dimenziách.

Lukáš Cabala stiera hranice medzi včera – dnes – zajtra, či medzi tu a tam. Z drobných príbehových úlomkov, smiešnych aj vážnych, vytvára mapu priestoru i ucelenú mozaiku životných osudov postáv.

Knihy Lukáša Cabalu majú okrem lásky k Trenčínu, magickému realizmu spoločnú aj lásku k výtvarnému umeniu. Najnovšia kniha nie je výnimkou – tentoraz ju zdobia krásne maľby Juraja Tomana, ktoré spoluvytvárajú atmosféru knihy a fungujú s príbehom ako rovnocenný partner.

144 pages, Hardcover

First published September 22, 2023

About the author

IG https://www.instagram.com/knihy_nie_s...

Lukáš Cabala (1986) ​sa narodil v Trenčíne. V roku 2011 spolu s rodičmi založil internetový antikvariát Čierne na bielom a dodnes ho vedie.

Je čitateľom súčasnej a modernej svetovej prózy. Žije na severnej periférii mesta a vo voľnom čase sa venuje písaniu. V tvorbe ho priťahuje magický realizmus, vlnenie skutočnosti, ale i postupy realistického rozprávačského románu. Intímna novela Satori v Trenčíne je jeho prozaický debut. Knižka bola nominovaná na Anasoft litera, získala Cenu čitateľov Knižnej revue v kategórii Debut roka a Cenu knižných blogerov v Panta rhei awards.

V roku 2021 vyšla druhá kniha s názvom Jar v Jekaterinburgu a v roku 2023 novela Spomenieš si na Trenčín? S touto knihou bol nominovaný na Anasoft litera, Cenu René, ale i na Cenu Európskej únie za literatúru. V tom istom roku mu spolu s ilustrátorkou Csillou Dózsa vyšla prvá rozprávka Jeseň v Lese.

V roku 2025 mu vyšiel román Leto postávalo v horúcom vzduchu a druhá rozprávka s názvom Život v Malinových horách.

Reviews

[Eva Lavrikova · Rating 4 out of 5]

Lukáš zreje a to je dobre. Veľmi, veľmi ma baví ten Trenčín, v ktorom sa prelínajú viaceré časové roviny. Veľmi ma baví ten koncept, že ak sa niekde stretáme naprieč časopriestorom, je to v knihách, ktoré čítame. Teším sa, s koľkými - vrátane autora - som sa “stretla” práve v tejto knihe.

[Pali Jen · Rating 5 out of 5]

Aký prívetivý príbeh. Celý čas som sa v ňom cítil veľmi dobre, akoby som sa ocitol u priateľov v Trenčíne na predĺženom víkende.
Nechal som sa nimi zatúlať v úsmevných historkách na nostalgických miestach s bzučiacimi neónmi a tichými tieňmi.
Sledoval som farby ich mesta za premenlivosti svetla a neúnavne, nenáhliac sa (ne)všednosťou dní, som sa prešuchtával medzi regálmi antikvariátu a zachytával frekvenciu priateľstva.
.
Rozsahom zdanlivo drobná, no o to kompaktnejšia a obsahovo značná kniha. Aj toto verné ukončenie magickej trilógie je doplnené peknými ilustráciami, tentokrát z tvorby Juraja Tomana, ktoré náramne dotvárajú náladu príbehu.
.
Veľmi dobre sa mi to čítalo, vlastne ako celá trilógia Lukáša Cabalu.
1. Satori v Trenčíne
2. Jar v Jekaterinburgu
3. Spomenieš si na Trenčín?

[Sabi · Rating 5 out of 5]

Geniálne. Myslím si, že viac k tomu ozaj netreba.

[Soňa · Rating 4 out of 5]

magický realizmus a slovenské podivno, ale tentokrát mi to úplne nesadlo, že by z toho vyšlo 5 podivných mačiatok....

[Denisa Ballová · Rating 4 out of 5]

Je to ten známy chlapík, o ktorom nevieme takmer nič. Asi len to, že má rád Trenčín a svoj antikvariát. Možno podobne ako Lukáš Cabala, ktorý ho vytvoril a do tretice sa k nemu vrátil. K svojmu Vincentovi, či skôr k sebe samému.

Novela Spomenieš si na Trenčín? ukrýva všetko to, čo poznáme z predošlých Cabalových diel – ponurosť, ktorá však nedusí, melanchóliu, ktorá nevyvoláva smútok, a príbeh, hlavne ten, nad ktorým sa treba zamýšľať ešte dlho po prečítaní.

Už názov diela, ktorý sa končí otáznikom, naznačuje, že Cabalova kniha prinesie skôr otázky ako odpovede. Nabáda pýtať sa, hľadať skryté významy. Autor to svojim čitateľom a čitateľkám neuľahčuje, a to nie je žiadna výčitka. Núti ich premýšľať mimo časopriestor, na ktorý sme navyknutí. Cabala čas ohýba, vystupuje zo zaužívaných štruktúr, experimentuje.

„A na opačnej strane mesta, v rovnakej chvíli, ale v lete a večer, sedia v kaviarni na letisku Vincent s Laurou a jej malým synom.“

Takisto sa hrá s priestorom, ktorým nepotrebuje prevrátiť hore nohami. Robí to sofistikovanejšie a práve tým pri čítaní zanecháva ešte silnejší dojem.

Útla kniha pracuje s formou (rozhovor v Trenčianskom večerníku), jazykom, aj subjektom, čím výrazne prevyšuje mnohé iné diela súčasnej slovenskej literatúry.

„Pozoroval lietadlá stúpajúce k oblohe, možno v jednom z nich sedí aj on sám.“

Niekto by knihu mohol označiť za sci-fi. No bolo by to len prílišné zjednodušenie, ktoré si táto kniha nezaslúži. Cabala totiž na malom priestore 130 strán predstavuje vlastný svet, nie však svet úplne odtrhnutý od reality. Priznáva v ňom síce neskutočné veci, ale aj tie sa dejú len v náznakoch, odrážajú sa vo chvíľkových otrasoch, možno ich rozlúštiť v prchavých momentoch. Je to sebavedomé a svojrázne dielo, ktoré vám veľmi odporúčam.

„A ktovie, či minulý život nie je určujúcejší než spomienky z toho aktuálneho.“

[Petra · Rating 5 out of 5]

Najlepšia slovenská kniha tohto roka a jednoznačne najlepšia kniha vincentovskej trilógie.

Človek knihu zhltne jedným dychom, najmä keď je z Trenčína a predstavuje si mesto v tomto snovom opare, ktorý je Lukášovi vlastný. Zároveň však kniha upozorňuje na daromné ničenie kultúrnych pamiatok, ktoré sa v Trenčíne neprestajne deje už niekoľko desaťročí.
Výborné!

*knihu som čítala pred vydaním ako korektorka*

[Marcela · Rating 4 out of 5]

"Trochu ma rozhodili tunajšie dejiny a ich bezútešný presah do súčasnosti. Najmä keď vidím ten ozrutný kolotoč, čo stojí pri rieke, vravím si, či v každej kabínke nesedí nejaká tragédia, ktorá neodišla úplne, iba robí veľký okruh, aby sme ju neskôr privítali znova. "

+ brilantná kompozícia
+ príjemné striedanie perspektívy (postavy, čas, priestor)
+ historický diskurz
+ humor
+ nádherné ilustrácie
- korektorská práca (ísť pre niečo alebo po niečo!? štylistické okresanie niektorých viet...) Lukáš, vyber si nabudúce zas Miku

[Mirka · Rating 4 out of 5]

Až po prečítaní knihy som zistila, že som čítala hneď tretí diel trilógie. A vôbec to nevadilo. Lukáš Cabala vytvoril trochu magický svet v prostredí Trenčína, no stále veľmi blízky tomu nášmu. Príbeh sa nesie v melancholickej, miestami až ponurej atmosfére. A ani to vôbec nevadilo, skôr naopak, príbehom som sa preniesla ľahučko a príjemne. Chvíľami som mala pocit, že čítam akési sci-fi – dej sa odohráva raz v prítomnosti, potom zase v budúcnosti či v minulosti a niektoré jeho zápletky sú dosť čudné. Bonusov kniha mala pre mňa hneď niekoľko - miesto, kde sa odohrávala veľká časť deja – antikvariát, fajn dávka humoru a pekné ilustrácie Juraja Tomana, ktoré dokresľujú mysterióznu atmosféru. Spokojnosť. Pravdepodobne si teda prečítam aj prvé dva diely.

[Denis Mačor · Rating 4 out of 5]

„Toľko sa toho dialo, uvažovala Laura. Nedávno sa s Vincentom zúčastnila nočnej seansy a odvtedy po celom meste vídala ľudí s knižkami. Babička sedela na lavičke, kŕmila holuby a na kolenách mala roztvorený hrubý román. Taxikár pri synagóge čakal na pasažiera a čítal si. Malé dievčatko si pred školou prezeralo rozprávkovú knihu. Niečo sa deje, vravela si. Alebo to tak bolo vždy, len to nevnímala? Vylúčené, ak si niečo všimne, tak knihu v ruke človeka." (str.88)

[Csilla Dózsa · Rating 5 out of 5]

Celá trilógia je fantastická. 🥹❤️

[Lenka · Rating 5 out of 5]

Bolo to veľmi príjemné, magickosť v uličkách Trenčína. Postavy som si obľúbila hneď, akoby som ich roky poznala.

[Monči Šalgóová · Rating 3 out of 5]

3.5

[šimon betina · Rating 4 out of 5]

prekvapive dobre, na to ako sa mi nepacilo satori.
kvalitne magicke, plne lasky k trencinu

[Canevacer · Rating 3 out of 5]

Hneď na začiatok poviem, že som veľmi rada, že je knihu možné čítať ako samostatnú a nemusím čítať aj tie dve predtým, začo dávam prvú hviezdičku, nakoľko presne takéto druhý kníh milujem.
Ďalšiu hviezdičku pridávam za nezodpovedané otázky, nad ktorými budem premýšľať hádam celý večer, a že ich vo mne kniha teda zachovala veľa.
Tretiu hviezdičku dávam za jednoduchosť no zároveň zamotanosť diela. Veľmi sa mi páčilo to prepàjanie, kombinácie, cesty3v čase. Veľmi krásne a úchvatné, nakoľko musí byť čitateľ v strehu.
Knižka za mňa bola takou zľahka nadpriemernou, takých 3,5/5. Ja osobne som v nej svoje záľuby a očakávania nenašla, nakoľko skôr holdujem knižnému svetu fantasy, dràmy a romantiky ale inak ma potešila.
Osobne v knižkách nemám rada ilustrácie, nakoľko odpútavajú moju pozornosť, no sem mi akosi zapadli a spestrili tak dej.
Najviac sa mi asi páčili pasáže zo stand-upov, hlavne tá posledná s divadlom, to by ma ani vo sne hádam nenapadlo, skutočne úžasné to bolo.
Priznávam, že sa teším tomu, že sa môžem zúčastniť besedy, na ktorej bude aj sám autor, a tak budem mať možnosť spýtať sa ho na otázky, ktoré mi zostali v hlave po dočítaní jeho knihy.
Ak by ma knižka zaujala kúsok viacej a bola by mojím čitateľským žánrom, tak by som si istotne zakúpila aj zvyšné časti.

Ale čo ak sa len utešujeme a pekelné ozveny si vysvetľujeme ako povoľovanie väzív vo vysušenom dreve, chlad blížiacej sa smrti skrývame za uvoľnený prah vchodových dvier, kadiaľ zo zimnej noci prúdi studený vzduch?

Zjavne sme vždy tušili, že budeme musieť utekať a skákať - a chceli sme si to čo najviac zmäkčiť.

Pretože knihy zo školských knižníc bývajú poznamenané zvláštnou kombináciou nečítanosti a zúrivosti zároveň.

Nechcem pokúšať osud, ale vezmi si, aký je ten život dlhý. Ešte nie sme starí a koľko rôznych etáp sme už zažili. Ľudia prichádzajú a odchádzajú.

Priepasť medzi nimi sa rozširuje a prehlbuje ako medzi dvoma rozdielnymi svetmi s odtláčajúcimi sa tektonickými doskami.

Keď som vychádzala, dopadli na mňa kvapky dažďa. Ak by ľudia prestali kupovať dáždniky, pršalo by ešte niekedy?

No vidíš, pritom možno práve na to by škola mohla dbať, pripraviť nás na stres, čo človeka čaká, ale ona nás skôr naučila, ako ho nezvládať.

Nie, veď tu stovky rokov nie je, a to je skoro to isté, ako keby tu nebolo nikdy.