Pred nama je svojevrsni bildungsroman u kome nam spisateljica Vanda Rozenbergova predstavlja odgoj i formiranje ličnosti mladog Bubija. On uživa u svojoj introvertnosti i pod uticajem je svoje majke – naučnice i članice kriminalističke grupe.
Ovi sažeto napisani redovi postavljaju mnoga pitanja, poput onih moralnih o odnosu majke i sina, kao i ispravnosti životnih postupaka, odnosno da li se kriminal može opravdati svojim motivom.
Na tom putu, na kojem se i narator i čitalac stavljaju u poziciju konstantne potrebe za preispitivanjem, Bubi nam otkriva svoje emocije, snove i želje i poneku tajnu, kao i mapu kulturnih uticaja: obilja muzike, filmova, umetničkih slika, mesta i knjiga, koja definiše prostor radnje i određuje karakter likova.
Vanda Rozenbergová sa narodila roku 1971 v Bojniciach. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi. Je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka (2001, 2005, 2006). Knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011). Po nej nasledoval román Moje more (2012). Vo Vydavateľstve SLOVART jej vyšli romány Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017), Tri smrtky sa plavia (2018) a všetky tri boli v desiatke ceny Anasoft litera. V roku 2021 jej vyšla kniha Zjedol som Lautreca, ktorú aj sama ilustrovala. Do knižnej podoby prepísala rozprávky Websterovci a Websterovci 2.
Jedna z najúchvatnejších kníh súčasnej literatúry, v ktorej dominuje silný vzťah medzi matkou a synom. Vanda Rozenbergová patrí právom medzi najzaujímavejšie a najlepšie slovenské autorky. Jej písanie je každou knihou vycibrenejšie a krásne. Má krásnu štylistiku, úžasnú stavbu vety a knihy, ktoré nerezignujú na príbeh. "...oxytocínu sa mojej mame dostalo toľko,že sme žili v jednom tele aj naďalej a žijeme v ňom doteraz. Ale je len jedno telo. Moje. "
Typicky "vandovsky sialene" a zaroven nabite emociami. Nechcem prezradzat viac ako treba, no kto ma rad Vandu, pride si na svoje. Davam 4.5*, predsa len Muz z jamy a deti z lasky zostavaju mojou srdcovkou.
Ja stale rozmyslam, ci existuje vobec taky spisovatel, ako Vanda, nie ze slovensky, ale svetovy, ktory dokaze na 100 stranach opisat aj vedlajsie postavy tak, ze mate pocit, ze viete o nich vsetko od ich narodenia.... Smutno- krasne opat.
Nikad težih 100 strana za čitanje, jer iako bi trebalo da mi je lako da se povežem sa glavnim likom, makar na površnom nivou što se tiče interesovanja, ipak je sve ostalo čak i iznad površnog, što znači da sam mogla komotno ovu knjigu da ne pročitam! 3⭐️, jer sam ja pojela sebe od muke dok sam je završila!
Vanda Rozenbergova ma dostala tymto pribehom, chlapca a jeho mamy, kde konaju tak, ze citia svoje konanie ako spravne. Ale aj sa pytaju sami seba, ci naozaj?! Este vela inych otazok a tajomstiev sa otvori v tejto knihe. Klobuk dolu, atmosfera knihy je fantasticka, pisana z pohladu chlapca a neskor dospievajuceho muza za mna 5*. Niektore informacie, miesta, udalosti su skryte a su akoby fokusovane iba na vztah matka/dieta. Je to pisane s lahkostou, nejake skutocnosti su tam opisane tak, ze chvilu ani nedesia, ale na konci dna je to tazka tema. Za mna jedna z top knih tohto roka.
4,5* Som nadšená! Našla som ďalšiu slovenskú autorku, ktorá mi vyhovuje štýlom aj námetom. Viac takých autoriek! Alebo radšej nie, v tom je tá jedinečnosť a krása.
Roman kratke, ali veoma efektne i kvalitetne sadržine. Priča prati mladića iz perioda detinjstva kroz odrastanje, pa sve do odraslog (možemo reći i zrelog) doba. Svojevrsni moderni evropski bildungsroman. Savremena evropska književnost krije mnoge dijamante – jedan od tih je i mlada slovačka autorka Vanda Rozenbergova. Dobitnica je brojnih evropskih nagrada i priznanja, te i mi napokon dočekasmo da i prevod ovog romana na srpski jezik ugleda svetlost dana.
Ukratko, Bubi je dečak koji pred našim očima odrasta u jednog vrlo neobičnog muškarca, koji prolazi kroz brojna iskušenja, koji gotovo nesvesno ide na takozvani put samospoznaje. Kroz život ga prati majka, sa kojim ima vrlo specifičan odnos, na granici edipovskog. Kako se sve dalje razvija, ko je zapravo on i kako će od nevinašceta postati deo jedne „humane” kriminalne organizacije – ostavljam vama da otkrijete.
Od mene ovo remek-delo dobija najveću moguću GR ocenu! Zašto? Zavirite u knjigu i uverite se i sami.
Po prečítaní nemôžem veriť ze tato kniha má iba 110 strán. Toľko toho je vo vnutry... 5 hviezdičky kvoli tie posledne niekoľko stran ktoré sú uplne majstrovské...
Usporne napisana ale za to hutna knizka, ktora velmi uveritelne predstavuje obcas az fyzicke prepletenie syna a matky, nad ktorym sa vznasaju rozne tucne otazniky. Napisane prijemnym stylom, v ktorom trefne vyzneli opisy toho, co clovek v interakcii s inym naozaj potrebuje. 4,1*
Baví ma, keď ma kniha prekvapí a táto ma jednoznačne prekvapila. Nečakaný dej popretkávaný sarkastickým vnútorným monológom hlavnej postavy, ktorý je síce ostrý a pravdivý, ale zároveň empatický si získal moje jednoznačné sympatie.
Rušila ma táto kniha veľmi, sama neviem čím. Áno, v závere sa to všetko pekne uzavrelo a rozhodne zlepšil môj celkový dojem, ale celkovo musím povedať, že ma nedokázala vtiahnuť, neuverila som jej, nechala ma úplne chladnou. Napriek tomu, že je napísaná zručne.
🚶♂️ Vandine knihy mám rada. Je to autorka, ktorá píše konštantne dobre a je to typ slovenskej literatúry, ktorá má pre mňa ten správny balans lokálnosti, modernosti, ale nie príliš veľkej intelektuálnosti alebo excentrickosti. V tejto knihe nikto nekonzumuje francúzskeho kontroverzného impresionistu; sú to fejkové spomienky mladého chalana, ktorý má veľmi špecifický vzťah so svojou mamou a spolu sa venujú ešte zvláštnejšej aktivite. (Nebojte, všetko je naporádku.) Neurvalo mi to úplne dekel, že by som tomu dala 5 hviezd, ale 4 sa mi zdajú trochu málo. Dohodnime sa, že 4 a pol, a keď toto dopíšem (tak nenapíšem, ako Gusto Rúhe začaroval Erika Raka), ale dám si do wishlistu ostatné knihy autorky, ku ktorým som sa zatiaľ nedostala. Odporúčam to aj vám. :-) 📚 Kúpite na Martinuse: https://bit.ly/zjedolsomlautreca
Jako specifična knjiga o kojoj ne znam šta da mislim. Tema je čudna, kao i likovi i odnos među njima. Napisana je jednostavno i nekako neprimetno prelazite iz vizure deteta u pripovedanje odraslog momka. Likove nećete mrzeti, ali teško da ćete ih voleti.
Veľmi ma bavil ten Rozenbergerovej flow, vďaka ktorému sa čitateľ ihneď dostane do deja. Na to, aká zaujímavá a málo opísaná je jedna z hlavných tém knihy (ilgeálne adopcie detí), mi bolo ľúto, že autorka pri nej nešla viac do hĺbky, viac dokumentaristicky. Lenže to by už bola iná kniha, už by tam nebol možný ten flow, a to by mi bolo ľúto tiež, možno ešte viac. Rozuzlenie v závere bolo pre mňa prekvapivé, aj keď nie celkom uveriteľné (v prípade postavy René).
"Príroda nie je taká zlomyseľná, aby to nebola mala premyslené, aby ma vystavila láske, ktorá sa nesmie, lebo každá sa smie. Už to viem."
Postava hlavného hrdinu je tak málo pravdepodobná, že aj E.T. by mi bol bližší. Chlapec, ktorý sa už od detstva výnimočne dobre orientuje v hudbe klasickej i súčasnej, vo výtvarnom umení, filme aj literatúre (sorry, mne to skôr pripadalo, že sa predvádza autorka), zároveň je najlepší v matematike a informatike, sa zamestná v nejakom Kauflande, popritom má zvláštny platonicko-erotický vzťah s mamou, spolu s ktorou unášajú deti z osád a predávajú ich na Západe. To nie je fikcia, fantázia… to je jednoducho kravina. Jednu hviezdičku dávam za to, že to bolo krátke a neobralo ma to teda o veľa času. A druhú hviezdičku za to, že bez ohľadu na to, čo autorka píše, píše veľmi dobre.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Sú to obrazy dnešného sveta, ktoré nám unikajú a ktoré si možno zámerne nevšímame – otrhané deti v osadách, smutné oči robotníkov na stavbách, ženy prehnuté s ťažkými taškami v rukách. Míňame ich, keď sledujeme okolitú krajinu, dívame sa radšej inam, aby sme im unikli. Autorka Vanda Rozenbergová nám však svojou knihou Zjedol som Lautreca nastavuje pohľad práve týmto smerom. Otáča nám hlavu a nedovolí utiecť pred výjavmi, pri ktorých sa môžeme cítiť nepríjemne. Sú našou súčasťou aj naším príbehom.
Rozprávačom knihy je chlapec. Najskôr je dieťaťom, ktoré si už v útlom veku uvedomuje, že je introvert. Kým sa dostane do puberty, ktorá je v jeho prípade netypická, niekoľkokrát zdôrazní, že nemá kamarátov. Kľúčový pre neho je vzťah s mamou, ktorá – ako priznáva – nevie variť a čo je dôležitejšie – klame.
Rozenbergová používa jednoduchý jazyk. Jej kniha však vyžaduje pozorného čitateľa, ktorý sa nechá uniesť jej štýlom. Rozprávanie Rozenbergovej sa totiž rozvetvuje do viacerých strán, akoby bolo neskrotené. Navyše je text plný odkazov na umenie a predovšetkým obsahuje kritiku spoločnosti. Druhu linkou románu je totiž únos detí, na ktorom sa podieľa rozprávačova mama.
Vďaka tomu sa s autorkou, viackrát nominovanou na cenu Anasoft Litera, dostávame na miesta beznádejnej chudoby. Prichádzame do prostredia ťažko opísateľných podmienok, kde sa rodia deti a kde vyrastajú bez možnosti vyhrabať sa z biedy.
Rozprávač však nie je imúnny voči tomu, čo vidí, keď kráča po boku mamy na neviditeľné miesta, kde deti v tichu čakajú na ďalší smutný deň. V sebe a niekedy aj nahlas rieši dilemu, či sa tieto deti dostávajú na lepšie miesta, či ich nečaká viac bolesti, trápenia a ubližovania ako so svojimi pokrvnými príbuznými. Naozaj týmto deťom pomáhajú alebo ich vrhajú do ďalšej pasce?
„Táto krajina je posiata kobkami, bytmi, unimobunkami s ľuďmi vrastenými do postelí, táto krajina je ako kusy zeleného machu, pod hustým hebkým rastlinstvom nie sú žiadne skutočné korene ani stonky, nanajvýš práchnivejúce huby, a to sú oni, táto krajina sú kliatby nasprejované na stenách.“
The novel by Slovak author Wanda Rosenborg is a bildungsroman where we follow the life of young Bubi.
It is a short novel that can be read very quickly. Let's start with the title, Lautrec is a French modernist painter, best known for his modern poster for Moulin Rouge. In addition to writing, the author also paints.
Considering that I mentioned that the novel is not long, I will not deal much with the plot of it, but I will leave it to future readers to make their own judgment.
On the one hand, the novel deals with the relationship between Bubi and his mother Weasel, which borders on incestuous, and describes how they do a certain job, which caused a storm of comments and different attitudes - justifications on the one hand and complete condemnation on the other.
Bubi is extremely intelligent, much smarter than his peers, but he does not fit into society - he is an introvert. He likes to read, listen to music, watch movies, follow fine arts, and in the novel he will talk a lot about it. The part about the difference between the sexes is also very interesting.
I write the impression after some time has passed since I read the novel. The writing style is very good, and my initially bad impression, however, has been corrected after a long time.
The author herself told Book Magazine that "I ate Lautrec" is an emotional and cultural map of a 25-year-old young man.
U ovom romanu Bubi nam priča o svom odrastanju, a najviše o svom neobičnom odnosu sa majkom. On se pita da li je njihov odnos običan i normalan. Bubi je introvert, a kao mali je zavolio savremenu i klasičnu muziku, filmove i književnost. U jednom trenutku on i njegova majka postaju "spasilačka" karika u jednoj kriminalnoj organizaciji koja se bavi trgovinom djecom. U knjizi nema stresnih i teških scena, iako su u pitanju djeca. Radi se o siromašnoj i gladnoj djeci, o ženama koje su možda zlostavljane i njih dvoje vjeruju da djecu za koju su dali novac, vode u sigurne porodice. Pored njihovog specifičnog odnosa, najveći utisak na mene ostavili su opisi djece, žena i sredine u kojima su pronađeni.
Mala knjiga, ali neobična i efektna. Spada u savremena djela slovačke književnosti i prvi put je prevedena na srpski jezik 2023. godine. Likovi su takvi da jednostavno nećete moći da ih mrzite, ma šta radili u knjizi, ali nećete ih baš ni zavoljeti. Oni se pitaju da li rade pravu stvar odnoseći djecu bogatim porodicama, a ja sam pročitala i odložila knjigu, razmišljajući da li su njihovi postupci opravdani...
Napínavá aj naše očakávania od “bežných slovenských” literárnych postáv napinajúca kniha. Napísaná ľahko, s citom pre bizarné detaily - a pritom rozpletajúca veci, ktoré sú hnusné, ťažké, pravdivé. Ak ste ešte nič od Vandy Rozenbergovej nečítali, siahnite po nej. (A možno aj nový komisár pre deti, ktorý v rozhovore všetko ospravedlňuje tým, že “ide o deti”, Slovensko je pre deti a deti neviem čo, aj on by si ju mohol prečítať. A skúsiť vidieť systémové a nie individuálne príbehy.)
Odpúšťam tomuto dielu aj otravný výpočet hudobných diel (všeobecne to nemám rada, lebo máločo z toho poznám ja ako hudobná anitalentka), lebo je to majstrovské dielo, v ktorom si ma na malom rozsahu podmanila autorka cez rozprávača. Odpustila a zožrala by som mu čokoľvek. Priznávam, záver ma dostal, nečakala som ho (asi som taká naivná) a to sa málokedy podarí. Toto je literatúra svetového formátu a želala by som si, aby sme ju vedeli svetu predať.
Novú Vandu som otvorila a prečítala na jednu šupu. Emočný výbuch! Akože som do nej a mám na ňu slabosť, ale toto je fakt skvelá knižka. Ja vlastne ani neviem prerozprávať o čom je. Lebo povedať, že o vzťahu syna a mamy je málo. Prečítajte si. A Vandine ilustrácie vo vnútri!!
Veľmi dobrá kniha, jej čítanie ma bavilo a nútilo premýšľať nad životom. Konečne niečo slovenské, silné, bez neustálych vulgarizmov, inteligentné a nie pózerské, s dávkou tajomna a zmyslom pre detail.
Prva rečenica koju sam dobio od Ivone koja je prevela ovu knjigu bila je: „WOW!!! Upravo sam završila poslednju rečenicu.”
Nakon što sam i sam pročitao ovaj roman od 100 strana, doživeo sam isto što i Ivona.
U pitanju je jedna sasvim lepo upakovana priča, sa nekoliko lepo razrađenih likova, a posebno Bubijem, čiji život i razvoj ličnosti pratimo. On je introvertan, sklon različitim kulturnim uticajima (od muzike, preko filmova, knjiga i slikarstva) i ima poseban odnos sa majkom. Rekao bih i krajnje edipovski odnos, što je važno pratiti kroz priču. Elem, njegova majka je važna i sa druge strane jer mu je ona i „poslovni partner”, a to partnerstvo se ogleda u trgovini decom. Krajnje, krajnje važna tema (aktuelna i ovih dana) koja je i okosnica romana. Tu je još nekoliko moralnih klackalica kroz koje morate da prođete tj. da se „klackate”.
Ja sam neko ko se potpisuje i kap dizajner ovih korica, pa i njihovo tumačenje na kraju dobija jedan sasvim jasan smisao, koji vam prepuštam da otkrijete.
Imate jednu veliku preporuku od mene za čitanje ovog nevelikog, a tako snažnog romana!