"عندما تُعطيك الحياةُ أفراس نهر هي روايةٌ مشجعةٌ على الحياة، روايةٌ لا تُنسى عن السعي وراء حب القرن الأبدي. تدور حول طبيعة الحياة اللامتناهية بالخسارة الدائمة، إلا أنها لا تزال تهبُنا فرصةً أخرى عوضًا عن تلك التي فاتتنا.
تُحكى الملحمةُ من خلال عينَي رسامةٍ خجولة، إستر، إذ تضم حياةَ أجيالٍ ثلاثة عاشت تحت سقفٍ واحد. عندما اشترى جد إستر -هانيبال- منزلًا على طريق باليرمو في جزيرة أماجر الدنماركية عام 1921. رسمَ في خياله صورةً لمنزلٍ مليءٍ بموسيقى الأوبرا، البوهيميين، والحب غير التقليدي، ذاك الذي يشعُّ من أغنية سليمان. لكن بالنسبة إلى عروسه الروسية، بهلوان السيرك فارنيكا، فقد كان عصرُ المعجزات الذي حلم به ذاك قد انتهى منذ اللحظة التي رأت فيها حبيبها يسقط في حَلْقِ فرس النهر، فرس النهر الذي كان يُفترض به أن يكون فيلًا ليعج السيرك بسيرة الفيل الضخم. أما ابنة فارنيكا وهانيبال المُحبَّة لسحر الهواء، مضيفة الطيران إيفا، فقد وجدت قصةَ حبٍّ أكثر عاطفية حينما وقعت بين يدَي مروض الحمام السويدي جان جوستاف، لتنتقل جرعةُ الحبِّ التي بدأها هانيبال إلى أحفاده: التوأمتين اللتين تتنافسان على لقب فنان الأسرة الشاب، أوليجا وإستر. لتبقى هناك أختهم الثالثة وكُبراهم التي لم يشغل عقلها شيءٌ سوى أن تصبح أول رائدة فضاء من الإناث."
Все по-често мисля, че дебютен роман е възможно най-доброто, което може да се прочете от един писател. Не знам дали Анете Биерфелт ще продължи да пише, но аз бих препрочитала отново и отново нейният шедьовър "Когато животът ти изпрати хипопотам". В анотацията на корицата пише, че това е историята на едно нестандартно датско семейство, но за мен това е една съвсем обикновена история, обаче разказана по необикновено емоционален начин. Откровено и красиво, живописно и звучно. И с доверие и любов към живота.
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou - dočítala som túto nekonečnú knihu. Môj ultimátny knižný hrnček var, ktorý sa napriek tisícim človekohodinám, čo som doň investovala, nie a nie minúť. Bol to každopádne solídny eintopf, na môj vkus trochu ťažšie stráviteľný. Koncept mikropríbehov preplietajúcich sa s tvrdohlavosťou popínavého brečtanu nie je zlý, naopak - veľmi rýchlo sa však tieto čriepky stávajú obsedantne repetitívnymi. Ocko kŕmi holuby, mama je krásna a fialová, Olga prdí, Varinka pičuje, Ester sa ľutuje, a tak ďalej a tak dokola. Vlastne to mohol byť veľmi dobrý príbeh, keby rozprávačom/-kou bol niekto menej otravný ako Ester/Medvedica/Triangel/Cibuľka (prečo vlastne? Smrdela? Každého rozplakala?). Nemôžem sa ubrániť dojmu, že kniha nenaplnila svoj potenciál. Že hĺbka príbehov, láskavosť, možno dokonca akési “posolstvo” sa utopili v premiere banalít. A áno, miestami aj slovnej vaty, hoci autorkin štýl je nepochybne jedinečný a miestami sa zaskvie výbornými momentmi. Škoda len, že po prečítaní si takmer žiaden z nich neviem vybaviť, zostávajú utopené vo zvyšku…
“Mlčanie je ako vretenica ležiaca v tráve, čaká na konečnú konfrontáciu. Tú, ktorá nás odtrhne od seba, aby to celé malo zase hlavu a pätu. ´Je to úžasné. A vzduch je priam rozprávkový,’ pokračujem, hoci viem, že ho nekonečne rozčuľuje, keď všetko komentujem. Za každú cenu mu musím povedať, čo sme práve minuli, akoby sa svet stal skutočným až vtedy, keď ho nahlas vyslovím. Túžim po vytvorení väzby.”
Luckasta, duhovita i dirljiva saga jedne obitelji iz ulice Palermo. Ima toliko doživljaja i emocija da je teško to i prepričati. Započinje pričom o baki Varinki, cirkusantici koja bježi iz Sankt Petersburga i udaje se za imućnog danskog ženika. Ona je vrlo neobična i naizgled hladna žena, nepristupačna, nezainteresirana za umjetnost i glazbu ( kojoj njezin suprug teži) dok obožava klađenje, utrke pasa i alkohol. U tom neobičnom braku rodit će kćer Evu, prekrasnu buduću stjuardesu. Eva će roditi tri kćeri, različite i iznimno zanimljive. Imamo puno zgodnih likova u romanu i svakome je posvećeno toliko pažnje da se uspijemo vezati za svih, uživati u njihovoj karekterizaciji i životnim pričama.
Upravo ovdje uočljiv je spisateljičin veliki talent, osjećaj za tempo, izgradnju likova, finese, prelijepe rečenice, otkačene i životne.Nema ničeg previše, ništa napornog, suvišnog opisivanja.Samo jednostavno praćenje priče s užitkom. Sve glatko i na svom mjestu! Jako velika preporuka!😊
Moja nová obľúbená kniha? Rozhodne áno! Od prvej stránky to bolo prekrásne a len ťažko sa mi slovami opisuje, čo všetko vo mne príbeh zanechal. Bolo to poetické, hĺbavé, čarovné, nadprirodzené, reálne, surové a zároveň láskavé. Mám pocit, že som prežila kus života kým som sa dostala na záver. Akoby aj kúsok mňa zostarol spolu s generáciami hlavných hrdinov. Ach, ale bolo mi cťou venovať im kúsok svojej duše. Na oplátku sa mi vryli priamo do srdca. Aká zvláštna kniha, ale aká krásna...
عندما تعطينا الحياة الألم والحزن والمصاعب، في وقت كنا بنعتقد فيه إنها ستشرق ولكننا لا نجد إلا الظلام في الطريق وفي قلوب الأخرين اللي أصبحوا - الآخرين- بعد ما كنا نعتقد إنهم مقربين. (عندما تعطيك الحياة أفراس نهر) رواية آخاذة، ساحرة، عن الحياة بمشاكلها وبإفراحها.
ملحمة معبرة عن ما نعيشه أحيانًا وبنمر به من أحيانًا أخرى عن سعينا وبحثنا المستمر، عن فشلنا وسر قوتنا ونهضتنا من جديد. رواية محبوبة لدي، شخصيات الرواية جميعهم ألطف من بعض، آستر الفنانة وأوليجا ذات الصوت الساحر وأختهم الثالثة فيليبا المحبة للفضاء.
تروي لنا آستر حكايتهم، بأسلوب جميل، كإن الكاتبة اللي هي أصلًا رسامة، أبدعت في الرواية وكتبتها بريشة فنان جمع من الحياة ألوان عديدة واحاسيس مختلفة، مزجهم مع بعض لتخرج لنا لوحة فنية جميلة ولكنها ليست كذلك بالفعل، في شكل رواية مكتوبة فيها منزل كبير يطل على بحر جميل في جزيرة أماجر يسكنه جد إستر وجدتها فارنيكا ليحظوا بابنة حالمة اسمها إيفا وتتزوج، لتزداد القصة جمالًا، فسواء كانت في الحركة الأول أو الثانية أو الثالثة، جميلة.
بعتبرها من أجمل قراءتي ومن نوع الروايات اللي بحب اقرأ فيه.🤍
mul seostus see raamat eelkõige Marc Chagalliga. kellest siin absoluutselt juttu ei ole! aga pildid, mis silme ette tulid, olid algusest peale nagu tema omad, ja kui siin lõpus jõuti konkreetsete piltide konkreetsete kirjeldusteni, siis... täpselt nii ju.
lisaks tahaks öelda, et maagiline realism, kuigi järele mõeldes jällegi suurem osa ju lihtsalt tavaline 20. sajandi Kopenhaageni boheemlaselu. aga siiski, aegajalt nähakse ette tulevikku, unes vesteldakse surnud sugulastega ja hommikuks on klaveri peal noodid ümber tõstetud. mitte tingimata selles järjekorras!
siin on kurbust ja on kirge ja on revolutsiooniaegselt Venemaalt põgenenud endisest tsirkuseprintsessist vanaema, kelle esimese peigmehe sõi ära jõehobu. rohkem vast polegi vaja ette teada. loetagu.
“Kdykoli někdo umře, pečlivě se na náhrobek vyryje den narození a úmrtí. Ale počítá se vlastně jen ona malá pomlčka mezi letopočty.” (…) “Jak má člověk najít odvahu milovat, když mu jeho milovaní umírají?”
Kodaňská Pieseň piesní mohla byť príjemnou knihou na dovolenku k moru niekedy v lete v roku 2019. V tomto období mi nesadla pre neuchopiteľné postavy a predvídateľný dej. A samozrejme aj klišé, ktoré sa ťažko prehliada - „s hřívou zlatou jako obílí, se dvěma olivově zbarvenými lesními jezírky místo očí“ alebo „Zrovna mě požádal o ruku a mně se v srdci rozbouří varhanní koncert.“ Ešte vypuklejšie je to na miestach, kde chce autorka vysloviť univerzálne pravdy, ale skĺzne do prázdnych až ošúchaných fráz – „Nenarodila ses jako larva nebo němá ovce, nýbrž jako lidská bytost se zlatým hrdlem, která dokáže rozechvívat svět.“ alebo „Život je dar, ale rozbalit si ho musí člověk sám.“
Hoci sa autorka pokúsila napísať originálnu ságu o rodine, kde je každý nešťastný po svojom a vlastne všetci trpia rovnako, nakoniec z toho vznikol skôr len oddychový román. A to je vzhľadom na jeho potenciál veľká škoda.
På mange måder meget atypisk de(n) genre jeg normalt læner mig op ad, men introduktionen til bogen fangede mig. Jeg lænede mig op ad 4/5 stjerner, fordi den på mange måder er så mættet, at jeg ihvertfald måtte strække den over længere tid, end hvad jeg normalt gør med bøger. Men så igen, hvorfor skulle det trække ned?
Bjergfeldt skriver fantastisk, og jeg har elsket hver en krælle, hver en finurlig musikalsk anekdote, og hvor en kringlet fortælling. Jeg elsker den kulturelle dybde bogen har, på en ikke-prætentiøs måde - kulturelle fænomener og skatte, som på mange måde er ved at dø i vores hurtige tempo, hvor fx Kaj Munks smukke tekst, slet ikke får lov at blomstre. Bjergfeldt skaber et rum, en stillestand et lille vakuum, hvor kulturen på bedste vis kan få lov at leve lidt endnu.
Długo zastanawiałam się, dlaczego tak ciężko czytało mi się powieść, która POWINNA mi się spodobać. W której wszystko zdawało się pozornie być takie, jakie lubię. A jednak cały spędzony z nią czas byłam obojętna. Czytałam i zastanawiałam się po co sięgnąć następnie, bo nie byłam zaangażowana w wydarzenia na papierze. Powód? Brak. Ot, czasami po prostu nawet przyzwoicie napisane książki, które pozornie mają być dla nas stworzone, mijają się z naszym sercem. I nie ma co w tym szukać drugiego dna.
Ocena trzy wydaje mi się odpowiednia. Bo nie jest ani słaba, ani zbyt dobra.
Rodinné príbehy sú mojou najobľúbenejšou témou v knihách. Rada sledujem prepájanie viacerých postáv a vplyv snáď toho najdôležitejšieho elementu v živote človeka. Na štýl autorky som si musela chvíľu zvyknúť, prepája poetický a metaforický jazyk s modernými výrazmi. Rozprávačkou príbehu je jedna z dvojčiat, sestier, tá, ktorá je v porovnaní s druhou nesmelá, pokojnejšia, no v sníva a túži po skutočnej láske rovnako silno ako jej dvojča. Tá je naopak výrazná, viac emotívna, energickejšia. Autorka nám však ponúka viacero rôznych temperamentov a charakterov, postupne ich odhaľuje, nikdy sa však v skutočnosti nezmenia, ani pod vplyvom rôznych udalostí. Veľmi oceňujem pozitívne ladený koniec a vykreslenie života v jeho vzostupoch a pádoch, v obdobiach radosti aj smútku. Dej plynul pre mňa dostatočne rýchlym tempom, som spokojná 🙂.
анете биерфелт е сътворила едно невероятно разкошество, припомняйки ни, че скандинавия не е само родното място на свирепи войни, кръвожадни кримки, днес, но с хилядолетна приказно разказваческа традиция. та, нали, андерсен също е от дания. мелодична, цветна, финна самоирония и всичко това за една прелюбопитна семейна история.
Tohle je přesně můj šálek jakéhokoli nápoje, na který mám zrovna chuť. Tohle je můj typ knih, které se mi zaryjí a u kterých moje srdce plesá. Tohle je styl, kterým bych chtěla umět vyprávět příběhy. Poetické, nádherné, plné různých emocí, které jsou zpracované fakt dokonale. Ať už jde o lásku, trápení, rodinu, sourozeneckou lásku, umírání, smrt. Annette Bjergfeldt je umí plasticky zpodobnit naprosto nádherným jazykem. Měla jsem chuť dělat si výpisky a pak si je nahlas předčítat, možná je občas i hulákat z okna, abych z toho neměla potěchu jen já. Samotný děj nemá nějaký zcela pevný ucelený příběh, jde ale o příběhů mnoho, přesně tak, jak se udály v čase jedné rodině. Obyčejně, ale i neobyčejně. Brečela jsem i se usmívala. A chtěla bych si jednou zase přečíst.
Nádherná, magická, melancholická a zasnívaná kniha, ktorá sa odohráva v mojom obľúbenom meste a na ulici, ktorú poznám. Príjemne napísaná oddychovka, ktorá pohladila na duši a nebola príliš patetická.
Po prečítaní som mala pocit, že som si s postavami odžila 70 rokov života.
Je to kniha, ktora by mi podla opisu, velmi sedela. Prva veta v knihe ma hned vtiahla a ja som sa asi predcasne nadchla.... dvakrat som to chcela vzdat. Ta prva polovica knihy bola zla, vyslovene nudna, nemalo to hlavu patu, nasralo ma to. Nechapala som to, postavy ako Varinka, ktorej hlaska "Ignoruj to hovno" je momentalne mojou najcastejsou hlaskou, Hannibal, ktory miluje zenu, ktora sa nevie zamilovat do neho, lebo jej osudovu lasku zabil hroch, ktory mal byt vlastne slon. Krehka Eva s fialkovymi ocami, ktora porodi 3 deti, Filipa, krehke dievca, ktore viac umiera ako zije a v hlave rata rovnice, Olga operna diva zacinajuca party svojou verziou Habanery, Esther, nudna siva myska cakajuca na osudovu lasku, zdanlivo Sebastiana, o ktoreho srdce sa tak boji, ze ho venuje nakoniec inej zene. Ale potom.... za tou prvou polovicou som to hltala. Neviem stale prist na to, co sa dialo v tej prvej polovici, asi si to musim precitat znova a mozno sa nakoniec rozhodnem dat 5 hviezd.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Trošku som sklamaná. Táto kniha mi nesadla a to som si myslela, najmä zo začiatku aké super čítanie to bude. Napísané je to totižto naozaj krásne, s bolesťou ale veľmi poeticky. V druhej polovici knihy som sa pristihla ako veľmi túžim aby bol už koniec, pretože tie neustále nešťastia ma už unavovali.
En sprogligt godt skrevet roman om tre generationer fortalt fra pigen Esthers synsvinkel. Jeg manglede dog et generelt plot, eller noget fremdrift af en art i fortællingen.
Kirjalla oli niin hilpeänhauska kansi ja outo nimi, että tarttui käteen. Ja kun tarina vielä alkoi lakonisella kertomuksella siitä miten sirkusnorsun ostanut köyhä venäläinen sirkus vastaanottikin lähetyksessä pulskan virtahevon olin jo myyty. Vaihteeksi jotain muuta. Ja sitä kyllä riitti. Vuosikymmenten vieriessä käytiin läpi Palermontien talossa asuvan suvun tarina suurine romansseineen, salaisuuksineen, katkerine suruineen ja suvussa täysin sattumanvaraisesti loikkivine taiteilijageeneineen. Kun omituiset kyvyt ja enneunet ovat silkkaa arkipäivää ja kertojan tosirakkauden ihanteena on lapsena luettu korkeaveisu, ei perille todellakaan tulla suorinta tietä.
Maanden geleden ben ik aan dit boek begonnen, maar het weer terug gebracht naar de bibliotheek. De constante herhaling van feitjes en de onzinnigheid van alle details zorgden ervoor dat ik niet door het verhaal heen kwam. Twee weken geleden toch maar weer meegenomen uit de bieb, met alle positieve recensies had ik vast iets gemist. Dit keer heb ik wel doorgelezen en hoe meer ik in het verhaal kwam, hoe boeiender het werd. Nog steeds redelijk traag en bij tijd en wijle onzinnig, maar toch ook mooi en gevoelig.
Tohle byla tak půvabná knížka... Okouzlí vás v prvé řadě jazykem plným půvabných a neotřelých metafor a symbolů, které však není složité rozklíčovat. Generační román o vášnivém hledání "Písně písní". Obálka nelže, v knize najdete motivy hrocha, kterému v ruském cirkusu spadne do tlamy trpasličí akrobat, motivy všudypřítomné hudby, kodaňské ulice a další bizarnosti, které vlastně ve výsledku nejsou bizarní. Vůbec nejlepším aspektem byla volba vypravěčky, oproti dalším postavám neextravagantní, v lecčem průměrné a neoslnivé dívky (akorát že vůbec) s magickým smyslem vidění barev, které jiné průměrné oko nevidí. O lásce, tvrdohlavosti, ale i hlubokém smutku, beznaději, toleranci, vášni, humoru, ale hlavně o člověčí nezkrotné vůli... žít. Prostě půvabná kniha. Naprosto. PS: Autorčin románový debut, nechápu.
Ani na základe recenzií som na začiatku vôbec netušila, do čoho idem. Koľko rôznych charakterov, prostredí, udalostí, úspechov, neúspechov, radostí, smútkov aj sklamaní sa v knihe neustále prelína! Je to taká neobyčajná sága jednej rusko-dánskej rodiny a ľudí, ktorí pretnú ich životné cesty a časť z nich kráčajú spolu s nimi. Vytvárajú si taký svoj svet v svete – svoj „mikrokozmos“, do ktorého – nech ich život zaveje kamkoľvek – sa nakoniec vždy vracajú. Postavy sú veľmi svojské až patetické, avšak mne to vôbec nevadilo, skôr naopak, prospelo to dramatizácii deja a aj jeho odľahčeniu. A tak aj smutné a nepríjemné udalosti v rodine jej svojrázni členovia väčšinou zvládli tak, že som sa musela (niekedy aj nahlas) smiať. Mne boli postavy ako ruská babka Varinka, ktorá ušla z petrohradského cirkusu, dedko milujúci umenie, dvojičky - umelkyne Olga a Esther (ktorá je v románe rozprávačkou), ich staršia zvláštne nadaná sestra Filippa, ich mama Eva s vizionárskymi schopnosťami, otec, ktorý choval poštové holuby či mnohí ďalší hrdinovia vrátane zvieracích (okrem holubov aj hroch či psy) aj so svojimi „muchami“ veľmi sympatické. A keď sa tým všetkým ešte tiahne aj kus umenia, poetiky, magickosti a príjemnej melanchólie a všetko je korunované spisovateľkiným majstrovstvom a nápaditosťou, potom sa z toho vykľuje veľmi originálne a povedala by som že aj veľmi pôsobivé čítanie. (A pritom ide o románový debut autorky, ktorá je okrem iného aj speváčkou, autorkou piesní a maliarkou.)
Hannibal Severin Møller, een echte dromer, kocht in 1921 een huis op het Deense eiland Amager. Een huis waarin hij een grote toekomst voor zich zag, een huis dat zou zweven van liefde, licht, kunst en muziek. Tijdens een zakenreis ontmoette hij de Russische Varinka, een circusartieste wiens eerste grote liefde een aantal jaren daarvoor in de bek van een nijlpaard was verdwenen (een nijlpaard dat een olifant had moeten zijn, maar dat is een verhaal op zichzelf). Zij was echter niet zo’n romantische ziel als hij had gehoopt. Toch startten ze een familie die een enerverende toekomst tegemoet zou gaan.
Hun dochter Eva, stewardess, ontmoette haar man, Jan Gustav, een talentvolle en gepassioneerde duivenmelker, in de lucht. Hij woonde op een rotseiland en was daar erg gelukkig, maar na de geboorte van hun dochter Filippa, geboren met een korte levensverwachting maar de wens om de eerste vrouwelijke kosmonaut te worden, verhuisden ze naar het huis van Hannibal en Varinka. Later werden tweelingdochters Esther en Olga geboren, die allebei een passie voor kunst hebben en op zoek zijn naar De Liefde van de Eeuw. Zullen ze slagen in het leven?
Deze interessante, wervelende, verbazingwekkende en soms bizarre familiegeschiedenis wordt verteld door kleindochter Esther, soepel springend van heden naar verleden, van gebeurtenissen naar herinneringen. Het is duidelijk dat de auteur ook haar andere passies, muziek en kunst, in het verhaal heeft willen verwerken, want die onderwerpen krijgen veel aandacht. Maar het belangrijkste blijven de familiebanden, de onderlinge relaties, de eigenaardigheden van de personages en hun plaats in de wereld. Ze zijn zeer verschillend, allemaal kleurrijk, vaak optimistisch en goed uitgewerkt, met hun eigen dromen en wensen. Iedereen is op zoek naar liefde, naar acceptatie, naar het gevoel iets bereikt te hebben.
Af en toe neemt het verhaal wat vreemde zijwegen en had ik het gevoel dat de auteur net iets té veel in haar verhaal wilde stoppen, maar uiteindelijk kom je telkens weer op het mooie hoofdpad terug. Grappige anekdotes, absurde en verdrietige gebeurtenissen en ontroerende momenten wisselen elkaar af, terwijl de personages vrijwel altijd hoop houden, bereid zijn om alles wat mogelijk is uit het leven te halen. Dit boek is goed geschreven, met veel fantasie en humor, en het staat vol prachtige zinnen die je wilt onthouden. Dit is een bijzonder verhaal over omgaan met teleurstellingen, tweede kansen, verschillende vormen van liefde, vriendschap en familie. Een verhaal waarin je met veel plezier kunt verdwalen!
Een boek waar de cover en de promo errond alleen al zo opvallend zijn dat je het wil lezen. Een nijlpaard? Ik was zo benieuwd om te lezen hoe deze titel tot stand is gekomen. Een Olifant bestellen en een nijlpaard krijgen… soms gebeuren er al eens dingen en dan kijk je een gegeven nijlpaard natuurlijk niet in de bek.
De auteur schrijft vlot haar verhaal vanuit heden en verleden. Esther is aan het woord en met haar en haar familie vertoef je in Rusland, Parijs,… Met de oma van Esther en Olga heeft de auteur een heel belangrijk personage vast. Zij zorgt dat dit boek zijn boeiende aspect kreeg waardoor je verder leest.
Net zoals de boeken van Fredrik Backman moet deze manier van schrijven jou liggen. Ik persoonlijk lees op tijd en stond graag een boek geschreven op deze manier. Zoonlief die een fobie voor fruit krijgt omdat dronken vader na het drinken fruit mee naar huis brengt en dat allemaal op die specifieke manier geschreven, ik kan dat wel hebben.
Een boek waar een lach en een traan hand in hand gaan. Na het vallen weer opstaan en doorgaan geschreven met een humoristische pen. Heel benieuwd wat deze auteur ons in de toekomst nog meer gaat brengen.