Všetko, čo potrebujete vedieť o smrti. Aby ste sa jej menej báli. Aby ste z jej perspektívy žili plnšie a radostnejšie. Všetko, čo potrebujete vedieť o smrti z pohľadu psychiatričky a psychológa.
Slovenský psychológ, súdny znalec, ktorý sa zaoberá klinickou a forenznou psychológiou. Absolvoval štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu pracoval ako psychológ na Psychiatrickej klinike FN v Bratislave. Publikoval desiatky vedeckých štúdií z oblasti psychopatológie, psychoterapie a psychodiagnostiky. Ako súdny znalec z odboru psychológia sa venuje najmä posudzovaniu páchateľov závažnej násilnej kriminality. V súčasnosti pôsobí ako profesor klinickej a forenznej psychológie.
non-fiction done right, po poslednej nefikcii od p. Koukolika (ktory je v tejto knihe aj citovany) som vobec nemala naladu na nic naucne, lebo casto su tieto knihy od odbornikov vo svojom obore sice obohacujuce, no extremne narocne a vyzaduju si plnu pozornost - Toto ale fakt nie. S ohladom na temu to bolo vtipne, chytlave a krasne zhrnalo a vysvetlovalo pojmy hned z niekolkych vednych odborov.
Hľadala som v nej odpovede. Ale ako to býva, musím poľaviť očakávaniam a dať priestor plynutiu. Uložím si sem to, čo som si podčiarkla: “ Ľudia pred smrťou najviac ľutujú nedostatok kontaktu s ľuďmi. To, že odkladali stretnutie s tými, ktorých majú radi. Mali by sme si uvedomiť, že nemôžeme odkladať život. Nemali by sme v sebe živiť pocit, že teraz budem robiť a potom budem žiť, lebo to nie je možné. Práca musí byť súčasťou života, nemôže to byť oddelené. Buď pracujete aj žijete, alebo vám niečo ujde a potom je vám to ľúto. “
“Odporúčania proti úzkosti zo smrti: 1., smrteľnosť – ak je duša smrteľná, po smrti sa niet čoho báť, 2., ničotnosť smrti – kde som ja tam nie je smrť kde je smrť, nie som ja, 3., symetria nebytie po smrti je rovnaký stav ako pred narodením.”
Ani zďaleka nie také dobré ako Zlo. Anton si pozval k písaniu Andreu a je to žiaľ v texte silno cítiť vo forme adolescentných (a popravde dosť odveci) vsuvok a absencie profesionálneho pisateľského umu, ktorým sa Anton vyznačuje. Dosť mi liezlo na nervy aj neustále religiózne zasadenie a nútené (!) komparácie s gréckou mytológiu. Citujem a zároveň necitujem, lebo sa mi v tom už nechce listovať: "medicína sa za tých 2000 rokov už posunula a veľa sa toho zmenilo, doslovné dodržiavanie Hippokratovej prísahy už nie je vecou relevantnou." Súhlasím. Veci sa menia. Rituály su len symboly. Prečo ale máme potrebu (ešte aj v tom istom texte) byť stále tak silno uväznení v biblickomýtickom uvažovaní, prečo sa neustále a znova a zas vraciame k tým starým, neaktuálnym anekdotám a vymysleným príbehom náhodných strhaných chudákov, ktorých poslania a ponaučenia boli nespočetne veľa krát poprekrúcané a nové významy silene vymyslené? Dosť prosím. Stačilo už naozaj tejto indoktrinácie, tejto zafixovanosti na históriu a neustále, bojazlivé obzeranie sa poza plece. Treba riešiť to aktuálne a nachádzajúce a nie porovnávať chlapca - ktorý mal každý dôvod na to, aby chladnokrvne zabil svojho agresívneho, alkoholického otca, ktorý mlátil svoju manželku - s nejakou vymyslenou mytologickou postavou. Bol kokot a zajebal ho. Nič viac v tom nevidím. Skôr by ma zaujímali pomery, v akých ten otec vyrastal a čo formovalo jeho mladistvú psychiku, čo sa mu v živote prihodilo a kto mu ublížil a ako tomu v budúcnosti predísť. Čakal som od knihy chladnejší a klinickejší prístup, tak ako tomu bolo v už spomínanom Zle.
Smrt patri k zivotu, hoci sa mnohi vyhybame hoci aj zmienke o nej - Heretikovci sa pozreli na smrt z roznych pohladov, zaujimavo, putavo, obcas aj mierne kontroverzne. Kazdopadne vyborna a inspirativna kniha.
Vzdy, ked davam slabe hodnotenie nejakej super popularnej knihe, tak sa citim ako nekulturne hovado. A asi aj som, ale ja fakt netusim, co bol zmysel tejto knihy. Mne to nedalo absolutne nic. Tuto knizku napisali autori sami pre seba, a ani sa tym netaja. Subor eseji o smrti, ktore kludne mohli ostat v sufliku. Nie, nie su zle - ale na knizne vydanie to nie je.
Mám určité výhrady k formálnemu spracovaniu (odborné kapacity, akými autori sú, by si predsa len mali dať pozor na precíznosť citovania zdrojov, napríklad) ale inak spokojnosť. Primerane stručné, vecné ale nie povrchné rozprávanie o rozličných aspektoch smrti a umierania, ako napísal Michal Havran (recenzent), kniha je katalógom smrtí.
Veľmi ľahko a dobre sa čítala, autori používajú veľmi veľa literatúry ( ďakujem, teraz môžem zas kupovať nové knihy, na ktoré som vďaka nim zvedavá 😅). Hoci sa jedna o vážnu a takmer smrteľnú tému, rozoberajú ju z rôznych pohľadov a porovnávaní. Bolo to veľmi príjemné čítanie a rozsirili ste mi obzory, za to veľké ďakujem