Viete, prečo sa väčšina rozprávok končí formulkou: a žili šťastne, až kým nepomreli? Pretože pocit šťastia je taký krátky, že ak nezomriete práve vo chvíli najväčšieho šťastia, zákonite z neho vytriezviete.
Štrnásťročný Peter žije v provinčnom anglickom mestečku s mamou a bratom. Pokojnú idylku zaspatého mesta naruší nešťastná udalosť a Petrove vyhliadky sa scvrkávajú na jednotvárne výseky krajiny rozprestierajúcej sa za zamrežovanými oknami. Kým hľadá spôsob, ako prežiť v nápravnovýchovnom ústave tisíc nových rán, jeho blízki zápasia s vlastnými problémami.
Po uplynutí trestu sa hra na život môže začať odznova. Ibaže pravidlá hry sa medzičasom zmenili – Peter odchádza z Anglicka a pokúša sa začať nanovo v dome starých rodičov na Slovensku. Podarí sa mu prekročiť tiene minulosti? Dokáže sa zbaviť panciera, ktorý ukul okolo svojho srdca, a otvoriť sa svetu?
Procesy sú opisované prežívaním aktérov, čo vo výsledku predstavuje výnimočne emotívnu knihu. Na mňa miestami až príliš emotívnu, začínala som sa obávať, že aj rozbitý tanier mi bude chcieť zdeliť svoju frustráciu. Na druhej strane takýto prístup umožňuje dokonalé pochopenie jednotlivých charakterov - nemusíte si ako manžel vo víre tichej domácnosti domýšľať, kde sa stala chyba, bude vám umožnené sledovať to z prvého radu.
🦔Veľmi oceňujem, že sa autorka pri modelovaní príbehu držala pri zemi. Tým samozrejme nechcem povedať, že by bol príbeh prízemný, ale že sa kľudne mohol stať. Peter je realistický ne-hrdina, ktorého najväčšou životnou tragédiou je, že nič neurobil, a potom sa už len snaží plachtiť s roztrhaným sáčikom nad vulkánom. Nie je klasickým young adult archetypom nasratého mladého muža, čo si razí cestu pomsty ako ľadoborec zmrzlinárňou, on je naozaj taký ježko, ktorého jediným útokom je tichá obrana. Jeho mama Martina je trochu rozporuplnou postavou - na jednej strane ochotná bojovať za svojich mladých do posledného dychu a potom až kým ju nevypne mozgová smrť, na druhej strane zúfalo bojujúca o vlastný kúsok šťastia. A mimochodom, chcela som namietať, že uprednostnila verziu Nessun Dorma od Pavarottiho, ale na Vianoce už počúvala Bocelliho. Aspoň že tak.
🦔Záver mi priklincoval sánku ku kolenám a už som chcela vyhlásiť, že ma dávno kniha nerozdupala tak ako sa to podarilo jednému ježkovi...no potom prišiel epilóg a za mňa prísť nemusel. Rozumiem, prečo sa autorka takto rozhodla, no z pohľadu čitateľa niekde radšej prekusnem zlomené srdce, ako by sa mi mala na zuby lepiť náplasť.
Čítanie tejto knihy nebolo ľahké- po všetkých smeroch… v začiatku som sa trošku strácala,ale postupne som sa do deja a postáv dostala a príbeh ma pohltil. Zaujímalo ma ako sa to vyvinie-niečo tusite,len čakáte ako k tomu dôjde… tato časť knihy bola zaujímavá… nasledovala druha časť a to bolo veľmi ťažké… zmietali mnou rôzne pocity,ktoré sa striedali: strach,nádej,deprimacia,smútok,hnev… ako mama chlapcov som príbeh prezivala intenzívnejšie,veď čo ak nedajbože by to bol môj chlapček? Do konca príbehu som sa nádejala ako to dopadne… Príbeh bol naozaj silný,emotívny a núti čitateľa zamyslieť sa nad tým,koľko toho musí prežiť a znášať jeden človek
Sila priateľstva, láska vo všetkých jej podobách, zložité rodinné vzťahy, dospievanie, návrat do domoviny a mnoho ďalších tém, ktoré autorka krásne poprepletala do veľmi pútavého románu. Každý si v ňom nájde to svoje, mňa sa asi najviac dotkol osud vedľajšej postavy Daisy. Veľmi sa mi páčilo, že popri neutrálnom rozprávačovi dostávajú priestor na vyrozprávanie svojho príbehu aj jednotlivé hlavné postavy. Autorka tým nenápadne vyjadrila nevyspytateľnosť osudu a nechavá čitateľovi priestor na zamyslenie.
Dosledky nema len to, co urobime, ale aj to, co neurobime, nepovieme.. hlavny hrdina tejto knohy, Peter, na to musi prist tazkou cestou, na ktorej mnoho strati..ale to najcennejsie, lasku, nastatie nie… V knizke je mnoho tem, postav, originalnych aj vtipnych zamysleni.. odohrava sa medzi polsko-slovenskymi imigrantmi v Anglicku, ale aj v polepsovni aj na Slovensku.. zahlbte sa, oplati sa :).