A to je celý problém nepremyslenej pomsty. Mení veci, ktoré neboli v pláne.
Lebo keď vzniknete naraz, v tej istej chvíli, akoby ste v maminom bruchu uzavreli dohodu.
Oči vidia, no hlava už nevysiela signály, len ukladá kamsi dozadu.
Deti sú bezmocné, nevedia, ako čeliť temnote.
Svetu vládne Satan. Ľudia sa k nemu modlia ani o tom nevedia, a všetkých spája zosieťovaná nákaza, mor nového tisícročia.
Kniha nominovaná na cenu René.
Ako prvé musím povedať, že najviac ma zaujal obal knižky. V čielkach som videla čosi temné, akoby tvár niekoho, kto na tento svet nepatrí, ale teraz už k obsahu.
Bolo to... Nečakané?
Prvý príbeh ma uviedol do stavu, keď som si myslela, že budem celých 270 strán čítať o Satanovi, čo by mi teda nevadilo, a tak trocha to bola aj pravda.
Prepojenia medzi príbehmi boli úžasné. Vážne, niečo takéto som teda nečakala. Príbehy pospájané nielen myšlienkou, ale aj postavami, táto idea sa mi veľmi zapáčila.
Plusový bodík dávám aj za využitie vulgarizmov, vtipov a nárečových slov. Veľmi pekné boli aj príbehy obyčajných ľudí a celkovo vidina alkoholizmu a smrti bola pekné vykreslená.
To, za čo strhávam bod je koniec. Proste jedným slovom... Nechápem.
Skončilo to zaujímavo, no tak úplne som príbeh nepochopila. Zomrela? Žije? Uniesli ju?
Skutočne neviem.
Spoločná idea vidiny niečoho temného, čierneho obrysu v tme, ktorý spočiatku len stojí a zazerá, potom sa hýbe, rozpráva až nakoniec precitne a ukazuje svoj svet, jednoducho úžasné.
Mne osobne tam vadilo nedostatok akcie, áno, chápem, že niekomu naháňačka o život pred smrťou príde vzrúšo, no mne tam po tom všetkom chýbalo napätie, ktoré nebolo predvídateľné. Po prvých troch častiach som pochopila, čo ma čaká a moc sa tam toho potom nemenila.
Ak by vás však Richard Pupala zaujal, tak si myslím, že by ste jeho knihám mali dať šancu, pretože skutočne majú niečo do seba.