Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu.
Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú?
Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody.
V druhej časti knihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe.
Ján Hrustič (1951) vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval viaceré sociálno-psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane deväťročného psychoterapeutického tréningu v Gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne. Posledných viac ako dvadsať rokov poskytoval rodinné a partnerské poradenstvo v centre poradensko-psychologických služieb, ktoré sa pretransformovalo na referát poradensko- psychologických služieb, kde pracoval až do dôchodku. Aktuálne sa ešte stále veľmi limitovane venuje rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (2015)
Dočítať túto knihu bolo pre mňa veľké utrpenie. Ako študentka psychológie druhého stupňa som knihu čítala pozorne aby mi nič neušlo. Okrem iného ma nalákal fakt, že knihu napísal psychológ, ktorý má 40 ročnú prax. Zároveň som na knihu čítala mnoho krásnych recenzí a preto som ani neočakávala, že kniha sa mi nebude vôbec páčiť a dokonca že si z nej nič neodnesiem.
Problémov bolo hneď niekoľko. Kniha bola veľmi všeobecná, otázky na seba často nenadväzovali (hoci v zopár prípadoch to bolo fajn) a boli slabo zodpovedané, zovšeobecnené a pritom práve obsah, ktorý autori mohli ponúknuť mal obrovský potenciál.
Názov nám prezrádza, že sa budeme rozprávať o blízkosti. To je téma, ktorá ma osobne veľmi zaujíma. Bohužiaľ, o nej tam bolo len veľmi veľmi málo a kniha sa skoro všade venovala hlavne egocentrizmu. (Osobne si myslím, že by bolo výstižnejšie, keby kniha niesla práve tento názov). Nechápte ma zle, aj to je zaujímavá téma, lenže táto kniha mala ponúkať niečo iné.
Mnoho ľudí si podľa komentárov z knižky niečo odnieslo. Autori ponúkajú len zopár príbehov z praxe a mnoho všedných situácii, s ktorými sa ľudia vedia stotožniť, no absentujú konkrétne štatistiky a niektoré hlbšie pohľady na problematiku. Kniha sa snaží otvárať množstvo tém a oblastí, no rozvíja ich iba okrajovo. Myslím si, že tu bol priestor na väčší rozvoj myšlienok.
S autorovým prístupom som sa nestotožnila. Nesúhlasila som s veľkou časťou knihy, a tiež mi chýbali ďalšie vysvetlenia, aby jeho myšlienky dávali zmysel. Zároveň si autor mnohokrát protirečil. (napr: V časti o vzťahoch spomína, že ľudia strácajú slobodu keď sa dostávajú do partnerských vzťahov a zároveň o 30 strán je tam veľký citát „Láska je sloboda” kde autor rieši aká veľká je sloboda vo vzťahu.)
Ani nechcem počítať, koľko pasáží z tejto knihy som si nafotila do mobilu, rozčuľovala sa nad nimi a posielala ich svojim kolegyniam psychologičkám ako predmet diskusie.
Mohla by som možno ešte viac popísať a zkritizovať knihu, ale nepovažujem to za potrebné.
Pre ľudí, ktorí si chcú prečítať knihu vyslovene o „Umení blízkosti”, skúste siahnúť aj po inej knihe. Pre ľudí, ktorých zaujíma poradenstvo a riešenie partnerských problémov, odporúčam vám prečítať si napríkad knihu z praxe od psychoterapeuta Honza Vojtka - Vzťahy a mýty.
Kniha definitívne stojí za prečítanie, i napriek niekoľkým (z môjho pohľadu) nedostatkom. Myslím si, že obohatí každého čitateľa a mnohé koncepty a kapitoly so mnou rezonovali, ako rozhovory o egocentrizme, sebaúcte, autenticite, spontánnosti, prežívaní či rozhovoroch a komunikácii. Čitateľovi poskytuje užitočné vnemi nielen v kontexte partnerského vzťahu, ale umožní mu aj možno lepšie pochopiť jeho vzťah s okolím, rodičmi a k sebe samému. Niektoré myšlienky mi prišli, naopak, zastaralé (napr. pripomínaná dychotómia mužského a ženského princípu, použitie pojmu "hysterická žena"). Otázky v rozhovoroch nie vždy zmysluplne nadväzovali na seba a rozhovor v týchto miestach pôsobil mierne nesúrodo. Niektoré odbočky v rozhovoroch mi tiež pripadali nadbytočné. Posledná časť knihy, ktorá je akousi mini-biografiou autora, nezapadá úplne konceptuálne do knihy a vyvolala vo mne otázku aký význam malo prídávať túto časť knihy, no minimálne niekoľko kapitol je zaujimavých z pohľadu akejsi seba-diagnózy a terapie samotného autora. Napriek vytknutým nedostatkom knihu určite odporúčam. Jej prínos jasne prevyšuje skôr drobné nedostatky, ktoré cítiť v niektorých pasážach.
Výborný skoro 300 stranový dialóg s psychológom. Monika Kompaníková sa pýta presne také otázky aké by ste sa psychológa opýtať chceli. Nemusíte si platiť sedenie ale 17€ za knihu, ponúka pekné nazretie do naozajstných odpovedí profesionála. Moje najobľúbenejšie kapitoly boli o Úcta a Obdiv, Komunikácia a Intimita. Si poviete že komunikácia také klišé ale pre mňa tam bolo niečo nové ako som sa ešte na komunikáciu nepozerala. Skoro každá kapitola mala niečo čo sa dá hneď aplikovať vo vzťahoch ( nielen partnerských)
K tomu, aby som si túto knihu kúpila stačil jeden post Denníka N. A tak sme tu.
Umenie blízkosti je skvelá kniha a som rada, že som ju čítala na pár sedení, pretože človek má pri jej čítaním nad čím rozmýšľať. Kniha je o vzťahoch, ale nie len tých partnerských, ale aj o vzťahu k sebe samému alebo našim rodičom. Je vidieť, že táto kniha je nabitá odbornosťou, prehľadom ale aj skúsenosťou a ľudským prístupom.
Napriek tomu, že som psychológička (damn, aké divné to povedať) tak mám problém čitať psychologické knihy. Téma psychológie je pre mňa spojená s prácou/školou a knihy zas s oddychom a preto vždy bojujem s motiváciou k čítaniu. Pri tejto knihe to však šlo skvele. Kniha v podobe dialógu bola skvelý nápad.
Keby bolo možné dat jej 10 hviezdičiek, mala by 10. Nie je vela kníh ktore by som si chcela od slova do slova zapamätať, táto taka je. Potrebná a múdra. Veľmi odporúčam!
Z nejakého dôvodu má táto kniha až tak nenadchla. Je možné že to je formátom, pri ktorom mi občas unikala pozornosť. Tiež sa mi zdalo že sa pri niektorých otázkach utekalo z témy na tému, a tak som nemala možnosť niektoré pointy naplno “prežiť”. Iné odpovede sa mi zase zdali samozrejmé a menej zaujímavé.
Posledné strany a tak trochu osobné skúsenosti autora ma z celej knihy oslovili asi najviac. Prekrásna reflexia o autenticite, sebapoznaní a viere :-)
“Čím viac sa snažíš byť tým čim nie si, tým viac zostávaš rovnakým. Čím viac sa snažíš byť tým čím si, tým viac sa meníš.
“Náš zmysel pre jednotu paradoxne závisí od vyvinutého zmyslu pre oddelenosť. Funkcia, ktorá syntetizuje potrebu spojenia a potrebu oddelenosti, je kontakt.”
“Nuda vzniká z frustrácie plynúcej z očakávania.”
“Myslím, že nie je vhodé byť absolútne otvorený. Nie sme schopní akceptovať absolútnu intimitu partnera. Aj v našej intimite by mali existovať isté hranice.”
“Zorientovať sa v tom, ako to má každý z nás nastavené, aby sme nežili v subjektívnej predstavivosti, pretože subjektívne prežívanie veľakrát prerastie do objektívneho konfliktu.”
“Principom lásky je aj sloboda. Ak by sme mali ďalej definovať, čo je ľudská láska, tak by sme mali hovoriť aj o delegovaní slobody človeku, ku ktorému prežívame lásku.
Ak ho svojou láskou obmedzujeme, tak to už láska nie je. Láska je vtedy, ak druhému delegujeme toľko slobody, koľko potrebuje, a on nám deleguje takú slobodu, akú potrebujeme my. Ak začne obmedzovanie podľa našich požiadaviek, už je tam egocentrizmus a požiadavka vlastníctva a vtedy uz o láske nemôzeme hovoriť.
Ak je vzťach dvoch ľudí recipročný a jeden aj druhý má slobodu, tak je medzi nimi aj silné puto. Samozrejme, že si nemôzeme robiť, čo chceme. Že to, čo robíme musí mať nejaké limity, pretože sme vo vzťahu. Limituje nás miera zodpovednosti. Slobodu nesmieme zneužívať, musíme vediet, co môžeme robiť, aby to bolo v súlade s láskou a dobrým vzťahom.
Vtedy nás partnerova sloboda neohrozuje. Sloboda v partnerstve tiež znamená, že my sa rozhodujeme, ako sa budeme správat, nie sme k tomu prinútení.”
Trochu som sa obával knihy, ktorá je vlastne jedným dlhým rozhovorom, ale obavy boli zbytočné. Je to vynikajúce.
Čo je na tejto knihe skvelé, že keď ju budem čítať o 3 alebo 5 rokov, bude ma znovu baviť, pretože v nej budem nachádzať nové rozmery rôznych životných situácií, ktoré psychológ Ján Hrustič tak citlivo opisuje. Trúfam si povedať, že kniha má aj mierne terapeutické účinky.
Zaujali aj niektoré pasáže z autorovho životopisu, najmä časť z jeho odborného pôsobenia vo väznici krátko pred Nežnou Revolúciou.
Túto knižku budem musieť zobrať do rúk ešte niekoľko krát, je tam mnoho myšlienok na vstrebanie. Nie je to len o budovaní vzťahov k ostatným, ale aj k sebe samému. Poslednú časť, kde opisuje autor vlastnú cestu k psychologii som chcela pôvodne preskočiť a som rada, že som tak neurobila - bola plná ďalších myšlienok, ktoré mi teraz budú virit hlavou.
Čo je pre mňa 5-hviezdičková kniha? To je taká, ktorá tne do živého. Taká, v ktorej nachádzam samu seba a svojich najbližších a lepšie vďaka nech chápem okolitý svet. Keď mám počas čítania zimomriavky.
Neviem, či som pri nejakej knihe mala viac "aha! momentov" a zamyslení nad vlastnými, nielen partnerskými, vzťahmi. V tomto smere je kniha naozaj veľmi inšpirujúca a užitočná, v dobrom tne do živého. Dokonca podnietila aj užitočné diskusie v mojom bezprostrednom okolí:)
Asi v polovici som si povedala, že je tam príliš veľa dôležitých myšlienok, ktoré si chcem zapamätať, takže som si ich začala vypisovať a značiť. O princípoch komunikácie a rozhovorov, o akceptácii, o sebaotvorení, význame autenticity, egocentrizme, potrebe pozornosti a mnohom ďalšom. Neprekáža mi, že sa niekedy myšlienky opakujú, aspoň bolo jednoduchšie si ich lepšie zapamätať. Aj pasáž na konci knihy o autorovi sa mi zdá užitočná - umožňuje lepšie porozumieť, kde a ako sa vzalo Hrustičove uvažovanie prezentované v rozhovoroch (napr. vysvetlenie prístupu gestalt terapie).
Naozaj dôležité čítanie, ktoré veľmi odporúčam. Hviezdičku však uberám pre menšiu časť prezentovaných myšlienok (asi v 2 kapitolách) z ktorých sa javí, akoby partnerské vzťahy existovali len medzi mužim a ženou a v ktorých sa objavuje stereotypné rodové zovšeobecňovanie. Napr. otázky ako "čo muži nemajú radi na ženách?" či konštatovanie, že "ženy potrebujú obdiv a muži uznanie", mi prídu skostnatelé a generalizujúce. Pár strán na to čítame o význame empatie a kultúrnej uväznenosti. Vzhľadom na spôsob uvažovania v iných pasážach knihy ma tieto nepríjemne vyrušili.
Kniha však stojí za prečítanie a navnadí na ďalšie ňúranie sa v témach (Rozhodne sa po tomto chystám prečítať aj prvú knihu o vzťahoch od p. Hrustiča). A pár spomínaných výňatkov: - Myslím, že ľudia by sa nemali chcieť meniť, ale mali by prehlbovať svoju kvalitu - Tam, kde je naša pozornosť, tam sme s celou svojou osobnosťou - Ak v rôznych situáciách prežívame diskomfort, nízku dôveru k sebe, pocit neistoty a mnohé iné vlastné nedostatky, mali by sme si uvedomiť, že ich zdroje sú implantované zvonku a my sme sa s nimi len identifikovali. Toto je začiatok pomalého odstraňovania strašidiel, ktoré máme v sebe.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Umenie blízkosti mi dalo veľa odpovedi na moje otázky, a veľa priestoru na zamyslenie nad vzťahmi, ktoré vo svojom živote mám. Nasla som v nej veľa zaujímavých príkladov zo života iných ľudí, ale aj veľa cenných podnetov, ktoré si viem pretransformovať do svojho života. Kniha sa čítala veľmi ľahko, keďže je písaná štýlom otázok a odpovedi a rozdelená do logických celkov podľa tém, ktorým sa venuje.
veľmi čtivá kniha hlavne o partnerských vzťahoch. išla som do tohto s nádejou, že kniha otvorí aj iné druhy spoločenských väzieb, no aj tak to bolo príjemné a jednoduché čítanie. vďaka dialógovej forme rozprávania boli podané informácie maximálne zrozumiteľné a atraktívne aj pre širokú verejnosť. cítim sa obohatená a určite odporúčam každému kto chce skvalitniť svoje vzťahy s blízkymi a porozumieť ako také vzťahy fungujú. síce som veľkú časť vecí vedela už predtým, lebo sa o túto tému zaujímam, tak bolo stále obohacujúce touto formou vidieť všetky informácie na jednom mieste. dozvedela som aj pár nových vecí, som zvedavá ako sa mi ich podarí aplikovať v praxi.
Vzdy, ked som tuto knihu rozcitanu otvoril, nikdy som nevedel ci som tu cast uz cital alebo nie. Otazky su vseobecne a odpovede vsehovoriace. Mozno je to zla forma, ak by to bolo rozdelene do kapitol s konkretnymi prikladmi, bolo by to lepsie, lebo takto sa dozvedame odpovede na zavratne otazky, ci je vo vztahu dolezita empatia (ano, je) a ci sa vieme pocuvat (nie, nevieme).
Ján Hrustič toho má odžité, odpočúvané a odrozprávané dosť na to, aby vedel rad-radom sypať kvalifikované, precízne, vybrúsené postrehy a rady pre úplne každého človeka, ktorý túži zlepšiť svoje vzťahy. Forma rozhovoru nie je úplne hĺbkovým čítaním, ale plynie to rýchlo a aj viaceré miesta, ktoré sa točia v kruhu alebo vracajú sa na štrnástykrát k už povedanému, pôsobia prirodzene a čitateľ si aspoň zopakuje to najdôležitejšie.
Hrustič sa s nenútenou váženosťou triafa do najrôznejších problémov vzťahov, spoločnosti a doby všeobecne, jeho pozorovania sú v zásade jednoduché, logické a zapamätateľné. Tam, kde však pribúda zovšeobecňujúcich poznatkov (ak chcete dosiahnuť toto, skúste toto / človek, ktorý sa dopúšťa tohoto, tým sleduje vlastne toto / …), na druhej strane ubúda hlbších príčinných vysvetlení.
Priestor a stránky sa tu nemíňajú na pristavenie sa pri ktorejsi črte či odchýlke, podstatný je instantný fact-checking a problem-solving. Za tieto problémy môže egocentrizmus, toto je správanie narcistu, takto vyzerá nezdravý vzťah k rodičom, toto nerobte deťom, manipulácia sa robí takto, rozvodu viete (sa pokúsiť) zabrániť takto. Pri otázkach, kde sa to vlastne v ľuďoch berie či do akej miery je to formovateľné (a mnohých ďalších) však musíme siahnuť po inej knihe.
Silným kladom sú tak predovšetkým početné rady, ktoré si z čítania človek môže odniesť, ľahko si na ne spomenie a pokúsi sa ich v čomsi aplikovať. To je fajn.
Verdikt: Múdre, užitočné, málo učesané, príliš aplikované. Ako Úvod do vzťahov veľmi fajn.
Autor podnecuje čitateľa aby sa zamyslel nad svojimi postojmi, vzorcami správania a najmä sebou samým. Svoje myšlienky formuluje bez psychologického žargonu. Jeho myšlienky sú autentické, nebojí sa pomenovať určité spoločenské problémy, ktoré prevládajú u nás v krajine. Zároveň jeho podnecovanie k zmene zmýšľania, postojov a vzorcov správania, ktoré nie sú založené na verejnej mienke ale na myšlienke, že nám nejde o zmenu ako takú ale o to stať sa tým, čím vo svojej hĺbke sme, pôsobí jemne, citlivo a autenticky.
V knihe si každý nájde svoju oblasť, ktorá mu bude prínosná. Netlačí čitateľa aby prijal všetko čo hovorí, naopak otvára priestor pre dialóg.
Veľký obdiv patrí aj spoluautorke, ktorá kladie presne tie otázky, ktoré by ste sa sami chceli spýtať. Patrí jej obdiv za to, že sa tiež v knihe sama otvára a otázky sú inšpirované aj jej životom.
Vyborna kniha, ktora podava prierez ako budovat nielen partnerske, ale aj vo vseobecnosti medziludske vztahy a vztahy s detmi. Okrem analytickeho dialogu so spoluautorkou, psycholog opisuje aj svoju zivotnu cestu v profesnej a sukromnej oblasti. Psycholog je nad vecou a presne udiera klinec po hlavicke. Odpovede aj osobna vypoved je mimoriadne nenutena (laskava) a vlastne len demostruje prezentovanu filozofiu. Na zaklade knihy si clovek moze urobit diagnozu seba a svojich vztahov a zlepsit ich. Potom uz len uviest dane metody do praxe. Mimoriadne sa mi paci idea socialneho spravania ako povinneho predmetu v skolach, ktory by prispel k vychove zrelsich a vyrovnanejsich deti. Knihu budem odporucat pribuznym a znamym. Som rad, ze ju mame doma v kniznici. Je to jedna z knih, ktorej obsah vyvolal u nas doma konstruktivnu debatu a ku ktorej sa po urcitom case vratim.
Skvelé čítanie pre tých, ktorí chcú ísť vo vzťahoch viac do hĺbky. Kniha je rozdelená do pomerne krátkych kapitol, čo jej dodáva potrebnú dynamiku a dokáže tak zasiahnuť viac čitateľov. Niektoré témy vo mne rezonovali menej, niektoré boli oči otvárajúce. A ako bonus, naučil som sa zopár skvelých slovných spojení (fenomenálny svet, mentálny dotyk...). Odporúčam čítať spolu s partnerom a zvýrazňovačom :)
Chudak Juraj, ten mal toho na stole po tejto knihe kazdy den zahrsť 😂 Asi som sa prilis do tej knihy vzila, prilis prezivala. S odstupom času - dala mi vela, nove pohlady, jasne - kazdy mi ju mal citat! Ale.. chybala mi laskavost, empatia. Tu mi pomaha budovat moja psychoška a to je viac nez vsetky knihy sveta.
Pravdepodobne každá kniha má svoj čas a svojho čitateľa. Túto som nechala nedočítanú. Dočítať ju neplánujem. Som presvedčená, že sú ľudia, ktorí v nej nájdu niečo cenné pre seba. Pre mňa nie je aktuálna.
Táto sa mi dooosť páčila. Typek hovoril hlboko a zároveň dosť priamo a k veci. Much wisdom. Relatívne hrubá knižka a aj tak som mal chuť začať ju čítať hneď znova. Odporúča 10 z 10 myselves.
One of the best book I had ever read. Mr. Hrustič is phenomenal, strict, practical, satiristic and very kind therapist. This is everything what books open up for readers.