Nečakaný útok Rijáncov zničil Lyre a jej priateľom poslednú šancu na útek a návrat späť na Zem. Teraz musí čeliť následkom svojich činov. Je nakazená? A čo jej najbližší? Odpoveď prichádza rýchlo, rovnako ako trest od neriatov. Prežiť neznamená získať slobodu a ju čakajú oveľa väčšie problémy, než tie, ktorým čelí v komplexe. Čo jej malo priniesť radosť sa odrazu zmení na nočnú moru, a hoci s intrigami nechcela mať nič spoločné, vidí a počuje viac, ako by si priala.
Na Rijáne neexistuje skutočné povýšenie. Shade to vie, preto nečaká nič dobré, keď ho prevelia na tajomné oddelenie P+. O to viac ho prekvapí, čo tam nájde. Morálna dilema je o to ťažšia, keď sa do nej zapletú city. Najmä k niekomu, kto mal zostať iba skúmaným subjektom. Základňa ukrýva mnohé tajomstvá a ich odhalenie môže zničiť nielen Shadov domov, rodinu a priateľov, ale aj jeho samého.
Vanille si svoj život nevybrala, ale pred povinnosťami neuteká. Problémy sa kopia, a keď Bezmenní pritvrdia, situácia na Valakrii sa ešte vyostrí. Neznámy zradca spomedzi neriatov naďalej uniká a Vanille je odhodlaná nájsť ho sama. Čo ak ju ale obklopuje viac lží, než čakala a pravda o pirátoch je oveľa komplikovanejšia? Nebezpečné pátranie odhalí veci, pred ktorými nemôže zatvoriť oči.
Tri planéty, tri osudy. Každý má vlastnú cestu, ale čo ak ich všetky niečo spája?
Snívam, píšem, čítam, milujem psy a som optimista.
Príbehy milujem od detstva a čím viac som čítala, tým viac sa u mňa prebúdzala túžba tvoriť vlastné. V jedenástich, keď som si za desať slovenských korún kúpila zošit a začala písať, som si preto pripadala veľmi čudná. Veď ktoré dieťa už len túži napísať knihu? Dlho som o tom mlčala a zošit skrývala, našťastie, fantázia sa neurazila a zostala pri mne.
Písanie je pre mňa spôsob, ako dať svoje predstavy von a vdýchnuť život postavám, ktoré mi okupujú hlavu. Nezáleží na tom, či len kráčam na poštu, venčím svoju psiu dôchodkyňu alebo pri behu počúvam akčnú hudbu. Vidím útržky rôznych príbehov a milujem ich dávať na papier.
Potrebujem pokracovanie...asi tak by som to zacala 😁 nie som ziaden majster pera, ale radim mat nejaky ten diazepamik po ruke pre ukludnenie nervov....odporucam tuto knizku vsetkym milovnikom napatia, humoru, sci-fi ale aj romantiky....milujem tie zabavne podpichovacky a komentare, ktore tam su a celkovo celu tu partiu ludi, ktori aj ked su odlisni sedia k sebe ako prdelka na serbel 😁 Ak ste to este necitali nie je na co cakat. Uz len sa dockat tretieho dielu 🖤🖤🖤
Do tvorby Ivky Pernišovej som sa absolútne zamilovala od prvého riadku Anarchorance a moja láska k jej knihám neskončila ani po úchvatnom Rijáne. Mierne som sa obávala, či z neho bude taká nadšená, ako z prvej časti, keďže veľké očakávania väčšinou vedú k sklamaniu, ale uff, všetky obavy boli zbytočné.
Riján sa mi páčil dokonca ešte oveľa viac. Príbeh už bol rozbehnutý, poznala som (skoro) všetky postavy, vedela som, čo od nich môžem čakať... aspoň väčšinu času. Nebolo treba nič vysvetľovať, jednoducho sme sa pustili do akcie a teda, kamoši, poviem vám, bola to jazda! 450 strán som mala v pláne rozložiť na minimálne 2-3 dni, avšak realita bola úplne iná. Behom 24 hodín bolo po príbehu, na ktorom Ivka pracovala cez 3 roky.
Veru bolo citeľné, že si s ním dala veľa práce, jej svety sú prepracované do detailov, všetko má domyslené a akoby vopred dokázala vytušiť všetky vaše túžby a otázky. Aj napriek rozsahu sa tu nenašli nijaké hluché miesta, nijaká vata, nijaké zbytočnosti, ktoré by len zdržiavali dej, vôbec nič. Príbeh plynul svižne od začiatku až po koniec, autorka šikovne rozložila akčné časti tak, aby nebolo na jeden raz priveľa, a zároveň aby bol vždy dôvod otočiť ďalšiu stránku, a tak som knihu jednoducho nedokázala odložiť.
Ťažko slovami opísať, ako veľmi tento príbeh zbožňujem, a verím, že vy si k nemu nájdete cestu tiež.
Ak vám nasledujúce vety nebudú dávať zmysel, nič so z toho nerobte. To sa len pokúšam vyjadriťsvoje pocity po dočítaní Rijanu.
Začiatok bol pre mňa mierne chaotický a strácala som sa. Možno by neuškodilo rereading, ale ja som bola nedočkavá a chcela som čítať rovno pokračovanie.
Hoci v prvej knihe ma najviqc zaujímal Lyrin príbeh, tu ma spočiatku nechávala chladnou. Potom sa to zmenilo a ja som hltala všetky časti, či ich rozprával Shade, Lyra alebo Vanille.
Dej sa pomaly uberal smerom, v aký som dúfala, veci sa začali dostavať do normálu a vyzeralo to skutočne nádejne. No potom si autorka zmyslela, že bude veľmi zábavné zlomiť mi srdiečko a začala likvidovať (rozumej chladnokrvne vraždiť) niektoré postavy.
Nemôžem povedať, že by som miestami strácala dych. Ja som nedýchala v podstate počas celej knihy. Napätie, intrigy, romantika (?), akcia, nečakané zvraty. Dostala som všetko, čo som si od knihy mohla želať.
A teraz? Teraz už len dúfať, že tretia knihu bude čoskoro dopísaná a najde si ku mne cestu, lebo to, čo sa tam dialo, nemôžem nechať len tak a ešte pár dni budem premýšľať, kam to autorka posunie a koho mi zase zavraždí pred očami.
Knižka mala všetko, čo je k dobrému čítaniu potrebné. Plynulé pokračovanie deja, akciu, napätie, trochu romantiky aj prekvapivé odhalenia. Problém ale je, že akútne potrebujem tretiu časť. 🙏🏼 Bola naozaj skvelá, zhltla ma, zomlela a vypľula na konci s asi tak milión otázkami. 😄 A hlavne potrebujem pohľad Vairena na celý tento bordel. 🥺😄
Rijan ako druhé pokračovanie série nesklamal, naopak, myslím, že ďaleko predbehol jednotku. Napätie, veľa akcie, temná atmosféra a nevtieravá a o čosi viacej rozvinutá romantická linka nemenovaných hrdinov... Toto a omnoho viacej nájdete v úžasnom príbehu, ktorý som prečítala za dva dni (na moje pomery dosť rýchlo 😁). Shadeova linka sa mi páčila najviac, myslím, že má čo ponúknuť aj náročnejším čitateľom sci-fi a trošku sa vymyká na pomery YA. Bola napínavá ako trenky a v niečom zároveň aj veľmi krásna (nebudem spoilerovať). Vanilku sme si tiež užili o čosi viacej a kým v prvej knihe som si k nej nevedela nájsť cestu (nie, že by mi vyslovene vadila), tu som s ňou súcitila a v závere knihy sa dozvedáme viaceré fakty, ktoré s celým príbehom dosť zamávali. Poviem iba toľko, je sa na čo tešiť a autorke veľmi fandím a držím palce pri písaní poslednej časti.
Sci-fi nie je u mňa až tak bežne čítaný žáner, raz za čas však padne dobre. Osvieži od prebytku vrážd či romantiky. Avšak, v tejto YA knihe nájdete aj spomínanú vraždu( i krv a iné humusy) a aj romantiku… ale nie takú tú prvoplánovú. Pernišová to niekde zaobalila do gest či slovného ping-pongu, ale Vanille, tá nám je v tomto jasná od začiatku. Úplný mushrum- význam zistíte počas čítania.
Keďže e-booky čítam najmä v tmavej izbe zakrútená do paplóna v čítačke, prečítanie Rijánu mi trvalo dosť dlho, aj keď nie až tak, ako napísanie autorke (prepáč, Ivka :D). Spomínam to najmä preto, že som sa sebavedomo pustila do Rijánu s tým, že to vôoooobec nebude problém, veď si z Anarchorance pamätám isto dosť (muhahaha, milá Valéria, treba ti ginko-alebo niečo silnejšie). Pernišová ma vyviedla z omylu, ale chytala som sa. Aspoň som si to myslela až do momentu, keď som si v polke knihy s otvorenými ústami uvedomila, že Shadee a Sheredai NIE JE TÁ ISTÁ OSOBA -_-(a keby len jedna). Áno, bola som miestami zmätená, ale akosi mi to dávalo zmysel(asi mám na to talent), najmä od polky všetko do seba krásne zapadlo. Nepovedala by som, že prvá polovica knihy bola pomalšia, pretože sa vždy niečo zásadné dialo. Iveta má dar “vyprdnúť” sa na nepodstatné, ide na akciu, zvraty, zápletky a k nim sa dopracuváva systematicky, vtipnými, dramatickými, napínavými i šokujúcimi momentmi, to všetko je odľahčené jednoduchým a zrozumiteľným štýlom autorky s použitím dialogóv, ktoré idú “od huby”. Musím vyzdvihnúť fantáziu Pernišovej, pretože napráskať do príbehu nový svet spoločenstva planét ďaleko od Zeme, dôvod, prečo si na tieto planéty unášajú pozemšťanov, názvy tvorov, technológií, mien, hodností… ja sa často pozastavujem myšlienkami aj pri obyčajnej romantickej knihe ako toto autor môže vymyslieť. Predstavte si moje myšlienky pri tejto dômyselnej sci-fi napratanej postavami, v ktorých som sa poväčšinou nestrácala(ach, Shadee a Sheredai). V Anarchorance bola budúca kráľovná Vanille taká “puťka” a autorka sľubovala jej prerod. Stal sa! Neuveriteľné, ale okrem Veirena, “steroidového” macka, bola mojou obľúbenou postavou práve Vanilka. Jej vývoj bol perfektný, záujem a túžby porozumieť problematike spoločenstva ju dostal do rôznych situácii. Zakaždým som jej fandila aj v láskovej rovine. Bolo mi smutno aj za ňu kvôli mužovi jej srdca. Od polovice ma šlo roztrhnúť a často som ponocovala. Iveta sa rada hrá s čitateľom. V tom najnapínavejšom momente len tak ukončí kapitolu a vrhne sa na dobrodružstvo inej postavy a to nevravím o nepredvídateľnom deji, ktorý prefacká vždy nečakane. Neznášam a zároveň to milujem.
Odporúčam aj bonusové kapitoly, ktoré nájdete na webe autorky. Chcem ich viac a chcem pokračovanie príbehu, ale uvedomujem si, že tým pravdepodobne bude dobrodružstvo Lyry, Vanille, Sheredaia, Vairena a ostatných na konci. Nechcem aby sa niekedy táto séria skončila.
4,5* Riján je druhou časťou série z pera slovenskej autorky Ivety Pernišovej. Kým k prečítaniu prvej časti som sa dokopávala dlhší čas, po jej prečítaní som vedela, že druhú časť budem musieť v rukách držať čo najskôr. A neprešiel ani mesiac a ja som čítala Riján. Nevedela som sa dočkať až sa znova začítam do príbehov Lyry, Shadeea a Vanille.
V príbehu pokračujeme v momente kedy sme našich hrdinov opustili v prvej časti. Lyre a jej priateľom pokus o útek nevyšiel. Ona je navyše zranená. Keď sa dostane z najhoršieho, bude sa musieť zaradiť späť a pokračovať vo výcviku. Na to čo sa ona a jej priatelia pokúsili im nedajú len tak zabudnúť, ich režim bude sprísnený a na to aby zvládli nadchádzajúce skúšky budú musieť vynaložiť ešte viac síl. Oporu však nachádza tam kde by ju nečakala. Shadee je stále na Rijáne, kde sa dočkal povýšenia a prevelenia na tajomné oddelenie P+. Dostáva sa tak bližšie k pravde ako je bezpečné. Vanille tiež pokračuje v odhaľovaní pravdy a zradcu z radov neriatov.
Príbeh znova sledujeme z troch pohľadov a každý z nich prinesie nový kúsok do skladačky. Hneď na začiatku sme vrhnutí do akcie a už od prvej strany sa stále niečo deje. Postavy nemajú ani chvíľu pokoja. A ak aj náhodou hej, tak sa len stihnú nadýchnuť, nabrať nové sily a buuuum znova sa niečo deje. Riján je teda akciou popretkávaný od prvej strany po poslednú. Celé je to teda plné už spomínanej akcie, ale nemôžu chýbať ani napätie, intrigy, humor či romantické linky, ktoré sú písané príjemným a nenúteným spôsobom.
Príbeh sa pekne krásne posúva a rozvíja ďalej. Autorka znova ukázala ako to má všetko do detailu premyslené. Kým v prvej časti načrtla čo všetko môžeme v príbehu čakať a ako sa budú veci vyvíjať. Tu všetko nabralo rýchly spád. Za čo určite môže aj množstvo rôznych zvratov a odhalení, ktoré sú pre príbeh a jeho smerovanie dôležité. A je ich teda požehnane a niektoré sú teda ozaj veľké a hru meniace. Jedno je isté, záver s príbehom, postavami a aj s čitateľom dobre zamáva a nechá ho sedieť s otvorenými ústami.
Tak ako sa vyvíja príbeh, sa vyvíjajú aj postavami a vzťahy medzi nimi. Asi takým najväčším vývojom si určite prešla Vanille, ktorá dostala v tejto časti väčší priestor ako mala predtým a ukázala, že nie je len tou milou a poslušnou princeznou. Ostatné postavy za ňou tiež nezaostávali a prešli si istými zmenami. Priestor dostanú aj romantické linky medzi nimi, ktoré ako som už spomínala pôsobia nenútené a prirodzene. Žiadne šup šup ale pekne pomaly sa tá láska medzi nimi rodí. Pretnú sa však konečne ich príbehy v tejto časti a dôjde na vzájomné stretnutie? Treba si prečítať a odpoveď zistíte.
Som rada, že som autorke a tejto sérií dala šancu. Anarchorancia a Riján sú pre mňa príjemnými prekvapeniami a silne uvažujem nad tým, že si ich zaobstarám domov. Dúfam, že tretej časti sa dočkáme čo najskôr. Hlavne po tom konci, lebo autorka to ukončila práve v TEN moment, po ktorom dúfate, že budú nasledovať ešte ďalšie strany a ono nič. Ostala mi len kopa otázok a potreba vedieť odpovede na ne.
Pokračovanie série Anarchorance začalo presne tam kde prvá časť skončila. Už po prvých 16tich stranách som ronila slzy ako hrachy a emócie mali voľný priebeh počas celého čítania. Vôbec nemám pocit, že mám za sebou niečo cez 400 strán. Kľudne by som prijala aj sto ďalších. Doslova som ju zhltla. V tejto knihe som dostala všetko čo od skvelej knihy očakávam. Bolo tu napätie, strach, smútok, radosť, akcia a aj trochu tej romantiky. Och bolo to DO-KO-NA-LÉ! Ja viem, že je to trúfalé, ale pre mňa je to najlepšia kniha tohto roku. Prekonať ju môže už len tretia časť, ktorú Ivka ešte len píše. A ktovie či vyjde ešte tento rok.
Ale vráťme sa k deju. Opäť je kniha rozdelená do troch pohľadov. Lyra – pozemšťanka a moja obľúbenkyňa, Shade – chlapec, ktorý vlastne ešte nevie čo chce od života, no a Vanile – budúca kráľovná, beznádejne zamilovaná do Shadea.
Pozemšťanom po nevydarenom pokuse o útek, ktorý bol ešte okorenený aj o útok rijáncov, sprísnia režim. Navyše ich čakajú skúšky, a aj pri tých im boli obmedzené niektoré záchranné laná. No Lyra si stihne odbehnúť na kráľovský ples, trošku ponaprávať vzťah s Vairenom. Zoznámi sa s princeznou a viacerými významnými neriatmi. Niektorí jej dajú pocítiť kto je, a niektorí si ju zamilujú. Princezná Vanile v tejto časti dostane väčší priestor a konečne prejaví svoj potenciál. Snaží sa prísť na to, kto by mohol byť zradca spomedzi vyšších kruhov. Shade dostane špeciálnu úlohu a po sérii neúspechov samu ako-tak darí. No bol by v tom čert, keby sa niečo nepos..... nepokazilo. A tak sa všetci traja ocitnú v sr***ách až po krk. Podarí sa im odhaliť pravdu? Stretnú sa ešte všetci spolu? Tak na tieto otázky snáď dostaneme odpovede čoskoro.
Toto bolo to najlepšie z najlepšieho, čo som tento rok čítala. Mám chuť ju čítať ešte raz a potom zas a zas.
Všetky pozemské aj medziplanetárne entity sú mi svedkom, že som sa na pokračovanie tejto série tešila viac ako dôchodkyne na karafiát počas Dňa žien. Na rozdiel od politických kandidátov si totiž autorka drží svoj štandard a dodá čo sľúbi, a teda kus dobrej roboty na viac ako 450 stranách.
Občas sa stáva, že druhé pokračovanie za prvou časťou len nešťastne pokrivkáva, v niektorých prípadoch sú čitatelia názoru, že je lepšie, keby ani neexistovalo. To našťastie nie je tento prípad, pretože Riján bol ešte lepší ako jednotka. Viac akcie, viac zvratov a prekvapení, možno konečne aj nejaký očakávaný závan romantiky! Hoci som si pri jej čítaní pripadala, akoby okolo mňa len čašník prešiel s rozvoniavajúcou misou sviečkovej na smotane a potom ju bezostyšne vylial na zem, strašne ma to bavilo. Autorka to podala spôsobom, že aj tá malá dávka “niečoho” bola pre mňa ako kvalitná dávka najlepšieho matrošu.
Opäť sa zvítame s troma hlavnými hrdinami - Lyrou, Vanille a Shadom. Každý z nich v inej časti vesmíru a predsa sú ich osudy prepojenejšie, než by sme si vedeli predstaviť. V prvej časti som nebola až takým veľkým fanúšikom dejovej línie Vanille - v dvojke sa to na moje prekvapenie zmenilo a keby ste sa ma spýtali, ktorý z tých troch ma bavil najviac, nevedela by som si vybrať.
Všetkým išlo o krk a pri nikom ste si nemohli byť na sto percent istí, kto z nich prežije alebo príde aspoň k nejakej úhone. Veľkým plus tejto série je fakt, že aj vedľajšie postavy v deji zohrávajú dosť veľkú úlohu a nie sú len šedými eminenciami v pozadí štýlom “len aby bolo”. Som napríklad veľkým fanúšikom Vairena a jeho interakcií prakticky s kýmkoľvek. Kedykoľvek ten chlap otvorí ústa, viem, že to bude stáť za to.
Tu je zopár bezspoilerových spoilerov:
🪐 Zem má svojich “sugar daddies”, Anarchorance má “špagetového záchrancu” za 2 melóny
🪐 Keď som otočila stránku na TÚ kapitolu, mne normálne lata z rukoch vypadla…
🪐 Babysitter s povolením zabíjať alebo otecko na prenájom
Za mňa 11/10. Páčila sa aj strýkovi a babke, takže by sa dalo povedať, že je to nadčasové sci-fi pre všetky vekové kategórie.
Quote môjho strýka: “Keď sa povie sci-fi, hneď sa mi vybaví práve táto séria.”
Práve som si prečítala recenziu, ktorú som napísala k Anarchornace, keď som ju čítala pred vyše 2 rokmi... To, čo som tam napísala? Že sa neviem zžiť s Lyrou a Shadom? Odvolávam.
Všetky postavy mi rýchlo prirástli k srdcu. Kto sa tam objavil, toho som si hneď obľúbila. Samozrejme okrem výnimiek ako Nixon, Ward, Clarice a tak ďalej... Ak nerátam hlavné postavy, najviac sa mi zapáčili asi Lex a Roo. Veľmi rada by som si ale prečítala aj nejaké kapitoly z pohľadu Vairena. Lebo, čo si ten myslí, nikto nevie, ale všetci chcú vedieť, teda aspoň ja.
Áno, aj tentoraz, kým som si pospomínala a zorientovala sa v deji mi to trocha trvalo, ale potom som sa totálne zamilovala.
Teraz nepreháňam, naozaj som ostala úplne paf, po takmer každej kapitole, pretože o zvraty v tejto knihe určite núdza nebola. Konečne si moja hlava začala všetko prepájať a spájať. Keď som mala nejaké podozrenie ako by to mohlo byť ďalej, niekedy sa mi potvrdilo, niekedy nie. Vyskytli sa však aj také odhalenia a vysvetlenia, ktoré som absolútne nečakala.
Napätie príbehu rozhodne nechýba. Najväčšie ma vždy čakalo, keď sa skončila kapitola a ďalšia bola z pohľadu inej postavy. Vtedy som mala nutkanie zopár kapitol preskočiť, aby som vedela ako to bude pokračovať ďalej. To som ale spraviť nemohla, pretože prepojenia, aké sa nachádzajú v tejto knižnej sérií, sú tak dôkladne premyslené a prešpekulované, že keby som preskočila tú jednu kapitolu, určite by mi niečo uniklo.
Taktiež nesmiem zabudnúť spomenúť, že som niektorým častiam odmietala uveriť, dokým sa mi na 100% nepotvrdili. To neznamená, že som neplakala, keď prišla strana 275. Tam som pochybovala o svojej schopnosti čítať s porozumením. Až tak veľmi som tomu nechcela uveriť.
Ak som po dočítaní Anarchorance povedala, že mala otvorený koniec, tu hovorím, že to bolo úplne v poriadku. Pretože po dočítaní poslednej strany Rijánu som ostala úplne mimo a epilóg to veru nezachránil. Naopak, ešte viac vo mne vzbudil potrebu, prečítať si ďalšiu časť!
Riján – pokračovanie, ktoré prekonalo všetky moje očakávania
Musím sa priznať – k druhému dielu série Anarchorance som sa dokopávala poriadne dlho. Nie preto, že by sa mi jednotka nepáčila, ale skôr takým tým štýlom „raz sa k tomu dostanem“. A potom prišiel večer, kedy som otvorila Riján… a zavrela ho až nadránom po poslednej stránke. Doslova som ho zhltla na jeden záťah.
A poviem vám – tu vôbec neplatí to klišé, že pokračovania bývajú slabšie. Riján je dôkaz, že dvojka môže predbehnúť jednotku na plnej čiare. Príbeh začína presne tam, kde sme skončili v prvej časti, a rovno nás vrhá späť do diania. Sled udalostí tentoraz vidíme opäť očami troch hlavných postáv – Lyry, princeznej Vanille a Shada.
Lyra sa po neúspešnom pokuse o útek musí vyrovnať so zraneniami a vrátiť sa do tvrdého výcviku, ktorý je po posledných udalostiach ešte náročnejší. Shade sa ocitá na špeciálnom oddelení P+, kde naráža na veci, aké nikdy predtým nevidel, a zisťuje, že vnímať všetkých len ako pokusné subjekty možno nebude také jednoduché. Vanille už nie je len „milá princeznička“ – pribúdajú jej povinnosti, situácia na Valakrii sa vyhrocuje a ona sa púšťa do pátrania na vlastnú päsť. To, čo odhalí, ďaleko presahuje jej očakávania.
Každá linka prináša akciu, napätie aj prekvapenia. Romantika tu síce je, ale autorka sa jej dotýka len jemne a vôbec neodvádza pozornosť od hlavného deja. Vtipné podpichovačky medzi postavami, dramatické momenty a skvelo vystavané zvraty držia čitateľa v napätí až do poslednej stránky.
Iveta Pernišová zvláda držať tempo bez hluchých miest – 450 strán som prešla bez toho, aby som mala chuť si dať pauzu. Každá kapitola končí tak, že ju proste musíte otočiť ďalej. A ten koniec?
Jednoducho – Riján má všetko: napätie, akciu, humor, romantiku, zvraty, a hlavne to „niečo“, čo vás donúti čítať, kým neotočíte poslednú stránku. A ten koniec? Nuž… po ňom potrebujem tretí diel okamžite.
Návrat do tohto sveta mi troška trval, ale prišiel v ten najlepší možný moment a ja som si knihu opäť užila. Dej pokračuje tam, kde skončila prvá časť a ja som tŕpla už od začiatku čo všetko sa môže ešte pokaziť. Priznám sa, že niektoré zvraty som nečakala a pozerala som na tie riadky s otvorenými ústami. Opäť sa nám tu striedajú pohľady hrdinov a že som pri niektorých mala infarktové stavy, asi nemusím ani hovoriť. Stále sa tu niečo deje a keďže kapitola skončí vždy v ten najočakávanejší moment, núti vás to čítať ďalej.
Myslím, že táto časť je ešte lepšia ako prvý diel a ja stále fandím Vanilke lebo moja romantická duša čaká, či sa dočká svojho šťastného konca. Shadee ma pekne štve a ja verím, že sa konečne chalanko vysomári zo všetkých pocitov a hlavne, z problémov. Na druhej strane sa nám tu črtá niečo zaujímavejšie a to je Lyra a Vairen. Bože, túto dvojicu žeriem a strašne ma bavilo to ich doťahovanie a hašterenie. Nemyslite si, že by ste zrazu dostali cukrovku. Je tu plno krvi, smrti, bojov, intríg a odhalení. Ak som sa na konci Anarchorance bála, čo bude s hrdinami, neviem ako mám pomenovať to, čo prišlo na konci Rijánu. Som zvedavá aké budú ich osudy a už sa neviem dočkať pokračovania. Niektoré odhalenia mi vyrazili dych a teda fakt klobúk dole ako je dej premyslený. Bojím sa, čo nám ďalšia časť prinesie a ako to všetko napokon skončí, pretože ja osobne by som sa nerada lúčila s niektorou postavou.
Úprimne, nemala som žiadne očakávania od tejto knihy. Ani neviem čím ma oslovila. Či to bola obálka alebo recenzie, ktoré som nejak ani nečítala, len som videla že má séria veľmi kladné hodnotenia (dokonca ani anotáciu som nečítala 😅🤣). Jednoducho mi kniha nejak vyskočila na martinuse a mala som ju dlhšie v košíku. A pred týždňom som si povedala, že sa do nej pustím a, oh, boy.... excelentné dielo 🔥👌 Aj keď to nie je môj klasický fantasy žáner (žiadny elfovia, kúzla, nadprirodzené bytosti...), ale sama by som ho klasifikovala ako sci-fi (kozmické lode, mimozemské planéty, vyspelé technológie...) príbeh sa číta na jeden dych. Autorka dala do celej série veľkú dávku kreativity. Štýl písania, postavy, zápletky... všetko dokonalo prepojené, premyslené. Dialógy sú veľakrát vtipné a postavy vám rýchlo prirastú k srdcu. Veľmi sa teším na záverečnú časť a ak autorka napíše niečo nové, za mňa to bude instabuy 💫❤️