Babička©

by Ivana Gibová

Deväťdesiate roky, malomestské sídlisko. Detstvá, dospievania, starnutia, rozbité kolená, premočené papuče, susedia, krčmy, škôlky a školy, malomestské životy, Maria Callas a jedna Babička. Piata kniha Ivany Gibovej vychádza v novej edícii Ivana G.

Genres: Fiction, Novels, Womens

132 pages, Paperback

Published October 1, 2023

About the author

Ivana Gibová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na FF PU. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá ako rukopis vyhrala v súťaži Debut 2011 a po vydaní zvíťazila v ankete Debut roka. Niektoré poviedky z knihy Usadenina boli preložené do nemčiny a angličtiny. Novela Bordeline (2014) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka a pražského divadla Nekroteatro. V roku 2016 vydala knihu Barbora, boch & katarzia, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2017; získala cenu René Anasoft litera gymnazistov a bola nominovaná na Cenu Jána Johanidesa za najlepšiu prozaickú knihu autora do 35 rokov. V roku 2020 vyšla komixovo-poviedková kniha Eklektik Bastard.

Reviews

[Romcsa · Rating 4 out of 5]

Budem úprimná, okolo strany 50 som to chcela s Babičkou vzdať, okrem Usadeniny som prečítala všetky Gibovej knihy a už som sa presýtila jej mileniálskeho sarkazmu. Druhá polovica knihy je však skvelá, konečne sa dostaneme pod cynickú masku hlavnej hrdinky a posledných 30 strán patrí k najlepšiemu, čo som kedy čítala zo slovenskej literatúry.

Zároveň by ma však potešilo, ak by sa Babičkou ukončila Gibovej autofikčná séria a autorka sa posunula kamsi ďalej. Mnohokrát som mala pocit, že čítam stále jednu a tú istú knihu a rovnako sa mi už nechce čítať o fajčení kokotov starých pánov (jazyk autorky).

Takže tak. Gibová vie písať, ale už by mohla písať aj o inom.

[Zuzulivres · Rating 4 out of 5]

Neviem úplne, že či by som zvládla čítať tie nekonečné vety, keby kniha mala dvakrát toľko strán ako má, ale takto to bolo akurát. Dosť dlho mi aj trvalo sa naladiť a zorientovať sa v tom, o kom sa práve v danej chvíli hovorí, ale potom už to bola jedna jazda.

Áno, bolo to dosť drsné rozprávanie, ale proste také realistické ako sám život je, neskrýva sa za žiadne pozlátka a pribináčikovo sa z toho môžete aj viete čo...

[Eva Lavrikova · Rating 5 out of 5]

Ja mám skrátka pre Ivanu odjakživa slabosť a táto je jednoducho vý-bor-ná. Prudká a živelná a drsná a láskavá a sebakritická a kritická a povedala som už, že aj láskavá? A zničujúco vtipná a zničujúco smutná, no skrátka taká ozajstná. Lebo taká Ivana a jej písanie sú - ozajstné. Žiadne ojeby. Milujem ❤️

[Zuzana Dankic · Rating 5 out of 5]

Aj ked mi z knihy zostalo smutno, desivo dobre odraza spolocnost a jednu z rodin, ktore 80te a 90te roky vyprodukovali. Babicka sa s tym oneodzi. Nerozprava vychodnarskym narecim, vsak nie je z dediny, ako vravi a je to zelezna babicka. Riadi a komanduje vsetkych. A do toho sa jej dcera Anetka s anjelskou tvarou snazi vychovavat svoje deti. Smutne a nevesele zazitky, spomienky Magdy, dcery Anetky si idu svoje v jej hlave. Gibova pise svojim stylom "vysypemtonajedenraz" a rytmus jej viet ma nutil byt rychla spolu s nou. Uplne sa mi tie vety sypali z knihy von. Preto som ju zhltla za jedno poobedie. Aj ked to bola teda riadna nakladacka, pacila sa mi.

[Táňa Sedláková · Rating 4 out of 5]

Spomienky na etapy malomestského detstva. Alokoholizmus, sexualita, matriarchát, tlak, nátlak a útlak, nedostatok citu, peňazí a príležitostí pre krásno. Sociálne nerovnosti, bezútešnosť. Príliš dlhá starostlivosť o babičku, ktorá riadi malomestskú domácnosť dvoch rodičov a dvoch vnúčat.

Drsné a nepríjemné, ale výborné čítanie.

[Eva Kotláriková · Rating 5 out of 5]

Nedalo sa to prestať čítať, stále viac mi to liezlo pod kožu a dlho ešte v podvedomí zostane. Výborná vec. Aj keď bolí. Alebo práve preto.

[Simona · Rating 5 out of 5]

Toto je literarny skvost. Ale ten pribeh ma dorazil.

[Viera Némethová · Rating 5 out of 5]

No tak, všetci hop, hop, hop!
Hor do tohto života v ktorom svoju úlohu zohrá notorik otec, submisivná matka, ancikristová babička, ujo Ľuboško vo fialovom saku, Pán, o ktorom sa nehovorí a kvôli ktorému sa radšej ticho zatĺka ako kričí, detstvo státisícov detí, v ktorom sa nekonečnom kruhu stále dokola ničia dni a sny.
Hop, hop, hop spomienkam na trepače, papučky, bozky, jazvy, lavičky, vreckovky, slzičky, babičky, kačičky, riedidlo, vodečky, Pánov a panáky, susedov, detváky.

Nech to Ivana povie za nás. Kúše to, štípe to ako peroxid v rane, ale musí to byť.

[Lori · Rating 5 out of 5]

Pár stránek mi teda trvalo pochopit, co to vlastně čtu. Jsem ráda, že to už nebylo moc delší, protože by mě to asi unavovalo.
Je to jak jeden nekonečný rant, měla jsem místy trochu flashbacky na některé mé vlastní dialogy s matkou, které se nesly v podobném duchu, ehm :) Obávám se, že se s obsahem dokáže leckdo ztotožnit, jestli je to špatně, nebo dobře, nwm.
A Babička teda měla pravdu, vícekrát jsem přestupovala v Kysaku než jsem měla milenců!

Vyšlo i v českém překladu a asi si to budu muset někde půjčit a zamindžovat si nad provedením, úplně si neumím představit to překlopení mezi jazyky, aby to bylo furt takové autentické, žádný náhražkový pribináčik.

[lesneczytanko · Rating 2 out of 5]

2.5

[Kostiantyn · Rating 3 out of 5]

Harsh, unrelenting read, designed to deliver emotional punches constantly, like a fight you can’t escape. The language, the situations, and the feelings are all raw and brutal.

Despite the title, it is not about the granny – or not only about her – It is much more: a furious exploration of coming-of-age (a true Bildungsroman), the deep rift between kids and parents, and society at large. It is genuinely surprising how packed this tiny book is with such expansive themes.

However, the author’s choice to constantly jump back and forth in the timeline is slightly annoying, even if it creates an original and compelling way to piece the story together.

[Soňa · Rating 4 out of 5]

Celú knihu som si vravela, že toto nie je ten slovenský žáner 21. a vlastne všetkých storočí, o obyčajných ľuďoch a detstve v ktorom sa nájdete lebo sa spomenú pančuchy v zime a granadír, aj keď sa snaží byť, že nie je, a ide proste cez čiaru.
Babička je miestami krutá aj keď nemusí, tak cynická až naozaj bezcitná zo synonymického slovníku, neférová k svojmu čítateľovi. Nie je to ani tým provokatívnym alebo kontroverzným spôsobom, proste smutným. Kniha by sa dala označiť aj ako jeden veľký sled intruzívnych myšlienok, zopár z nich máte, ale ani nie sú v takom vyvážení nekorektného a vtipného aby sa menovali, polovica je úplne nestotožniteľná.
Napriek tomu ma Babička nakoniec dostala. Gibová sa trištvrtiny knihy vzďaluje čítateľovi vždy keď by mala zabrať, nec00lovými vulgarizmami alebo aroganciou, len aby vás v posledných momentoch znovu stiahla a z najobyčajnejších ľudí spravila ten najneobyčajnejší príbeh o detstve a starobe, a všetkým medzitým.

[šimon betina · Rating 4 out of 5]

veľmi nepríjemná kniha. čítavá. prijal by som nejaké odstavce, ale tak ide to aj bez nich.

[Zuzu the Bookaholic · Rating 4 out of 5]

Och dobra je to kniha, co dobra, skvela, vyborna! Fantasticka. Strasna. Pravdiva. Skutocna, ako nase detstvo v 80 a 90 rokoch. Fuj, spamatavat sa z nej budem asi dlhsie a neviem, ci sa ju este niekedy odvazim citat - tie dlhe vety mi nerobili dobre.

Citam to tu po sebe a zistujem, ze uz davno ma takto kniha nerozbila!

[Monika Dančová · Rating 4 out of 5]

prvá polovica zábavná, plná sarkazmu a reflexie typického detstva v deväťdesiatkách. ja som tušila, že pod povrchom bude veľa traumy, a tak aj bolo v druhej polovici.
výborne napísané!

[Zuska Lenhartová · Rating 5 out of 5]

K Babičce mě přivedlo doporučení Silvie Lauder, jinak se obvykle takhle tenkým knihám vyhýbám :) Babička ale stála za to - syrová, intenzivní, přečetla jsem ji jedním dechem. Autofikčně upřímná a sebedestruktivní, jak to mám ráda. Vřele doporučuji!

[KlaudiaH · Rating 5 out of 5]

"Zabudnime teraz na všetky naše rozhovory, hádky aj výlety. Zabudnime na to, ako si mi zakaždým dal milujúceho ocka a potom mi vrátil spitého kokota s riedidlom vo vrecku a ja som si vďaka tomu celý život vyberala takých mužov, čo mi dávali omrvinky namiesto koláča, lebo ty si ma v detstve naučil vyžiť z omrviniek.“

[Zuzka Jakúbková · Rating 3 out of 5]

Gibová mi nesadla ani v minulosti a s Babičkou sa to potvrdilo. Z remeselného hľadiska ide o obstojný pokus byť slovenskou Woolfovou a pripraviť prúd vedomia. Tento novodobý žáner "rodina je najväčšie peklo a neexistuje cesta von" nie je moja šálka kávy.

[Lubomír Tichý · Rating 5 out of 5]

Neskutečné, jak může vyprávění založené na neustálých (pidi i rozmáchnutých) přeskocích plynout tak uvolněně. Ještě s tím, že situace jsou nazírány skrz různé mody – někdy vystupuje s odstupem ve třetí osobě Magda/Magdička, někdy se pustí do chrlení bez servítek vypravěčka sama za sebe, jindy dochází ke sžíravému sebeoslovování. Jakoby nedobytné konstanty povýšené velkým písmenem (Maloměsto, Příslušníci, Führer), které se však v zavalení konkrétností (ohyzdná kuchyňská linka, pachy a hlesnut��, sídlištní plácky a unimobuňky) bortí a z domova zůstávají papuče s nápisem FASHION HOME. Despotická titulní postava – skrblení (sušení použitých papírových kapesníčků, nesplachování), lpění na pradávných věcech (kožešiny, půlstoletí prošlé potraviny a další serepetičky) i kdyby čert na koze jel nebo škodolibě smutné naschvály, k závěru snad ale i záchvěvy něčeho jako něhy (film stáhnutý na internetu jako vysílaný v televizi "kvůli" Babičce). Na jednu stranu docela specifické místní ("Kysak, do piči, kdyby se nepřistupovalo v Kysaku, Maloměsto už by byla metropole!") a časové reálie (zdůrazňování toho, jak některé věci jako "dys" nebo "osobní údaje" neměly v tehdejší myšlenkové soustavě místo), na stranu druhou velmi univerzální situace dospívání, se vší svojí utrápeností, nudou i pozdviženími. Velmi delikátně dávkované píčoviny, zjeby a další vulgarismy – zapadají do proudu řeči naprosto přesně.

[Lucia · Rating 5 out of 5]

ľem še šaľce, dzeci, pokym sce male

na 130 stranách aj hnev, aj smútok, aj súcit, aj odpor a napodiv cez to všetko aj návrat v spomienkach k tej našej babičke, ktorú sme my volali baba, lebo vychodňarske pripovidky sú univerzálnejšie, ako si človek myslí. 5 hviezdičiek pre Babičku aj malomestský vesmír.

[Nadia_nvk · Rating 3 out of 5]

Asi mojím posledným bazénovým čítaním tento rok bola útla jemne vyzerajúca Babička.

Vzhľad ale v tomto prípade dosť klame, lebo Babička skrýva jeden surový, depresívny príbeh vyrastania a dospievania na sídlisku “Malomesta” na Šariši v 90-tych rokoch, s otcom alkoholikom, submisívnou mamou, ktorá sa nevedela zastať seba ani svojich detí, a babičkou, ktorá si zaslúžila prezývku fuhrer a vládla celej domácnosti železnou, manipulatívnou rukou.

Od úvodných strán, kedy hlavnú hrdinku v záchvate plaču vedie otec do škôlky v daždi, v papučkách číslo 27, až pokým sa (v papučiach veľkosti 39) stará po smrti mamy o babičku, z ktorej starecká demencia urobila už len tragikomickú figúrku trpiacu fóbiami, ktorú je nutné prebaľovať a kŕmiť, to bolo bolestné čítanie. Bolo tu sexuálne zneužívanie, chudoba, pretože otec prepil aj to málo, čo zarobil, aj úplne pokrútené predstavy o vlastnej hodnote.

Kniha je to, ako píšem, útla, na mňa ale pôsobila nekonečne. Tým štýlom súvislého toku myšlienok bez pauzy mi trochu pripomínala knihy Petry Soukupovej, ale tu bol celý text jedným dlhým odsekom od prvého slova po posledné, s minimom interpunkcie a mala som z toho pocit, že mi nedá ani nadýchnuť sa. Navyše sa striedali dva mierne odlišné fonty, a s tým aj rozprávanie v prvej a druhej osobe. To bolo samo o sebe zaujímavé, ale vizuálny rozdiel bol minimálny a vždy sa dial uprostred vety, takže ma to niekedy dosť miatlo. K tomu vulgárny, expresívny slovník a celá tá bezvýchodiskovosť Magdinej situácie na mňa pôsobili neskutočne ťaživo a popravde ak by kniha mala o 100 strán viac, asi by som ju odložila.

Podobný príbeh dospievania, hľadania samej seba a učenia sa vzťahom a láske je Najkrajšia verzia, ktorú som čítala nedávno, a ktorá to celé dokázala akosi krajšie.

[Róbert Šedivý · Rating 4 out of 5]

Objektívny pohľad: mimoriadne originálny text. Svet, ktorý sa mihá pred očami, je pravdivý. Epická skladba túto pravdivosť vhodne dopĺňa. Rozprávací vid, ktorý na mňa pôsobí ako stand-up výstup, má flow. Tu 3.osoba, tam 2.osoba, tu plurál. Samé súvetia, fakt dlhé súvetia, málo bodiek. Ivana Gibová je angažovaný, odvážny, nesmierne autentický typ, ktorý vie, čo robí. Vzdoruje, no svojím vzdorom nevydiera. Žiadne také, že „aha pozrite, aká som ja biedna...“, ale skôr také, že „aha, pozrite, akí sme biedni všetci...“ Áno, takíto sme, a to nielen v malomestách.

Subjektívny pohľad: pri témach „nefunkčné vzťahy“ a „nefunkčné rodiny“ a z nich vyplývajúce traumy som ako čitateľ obozretný. Nie som, samozrejme, proti motívu nefunkčnosti ako takej, – bez takej či onakej nefunkčnosti niet literatúry –, ale oveľa viac na mňa pôsobia prózy, v ktorých sa postavy ako nefunkčné vyjavujú postupne. V Babičke, akokoľvek sa to zadiera pod kožu, je nefunkčné a bolestivé všetko. Okamžite a nenávratne.

Celkovo však platí to prvé: mimoriadne originálny text.

[Natália Papšová · Rating 4 out of 5]

Po prvé! jedna z najkrajších knižnych obálok (obrovská pochvala grafikovi), o to ironickejší je obsah. Veľmi sa mi páči táto dichotomia.
Bolestivé, smutné a realistické. Štýl písania ma bavil, ale fakt by som si ho dala v menšom formáte. Celý čas som rozmýšľala nad tým, ako dokonalá by bola Babička ako poviedka (čo si nikdy nemyslím). Zaujalo.

[Veronika · Rating 4 out of 5]

Náročné témy, transgeneračné traumy, alkoholizmus, sexuálne zneužívanie, jeho popieranie a jazyk, ktorý drsne sedí. Nie je to poetické čítanie.

[Petra · Rating 4 out of 5]

Mám z toho zmiešané pocity.

[Simona Hlavinkova · Rating 5 out of 5]

Babička je obsahovo jedna z najsilnejších kníh, aké som doteraz čítala. Zo začiatku pôsobí ako vtipné rozprávanie o veľmi náročných a komplikovaných témach. Čím ďalej som sa prečítavala, tým bolo vtipu menej a moja hrča v hrdle bola väčšia. Napriek veľmi špecifickej forme sa kniha číta veľmi plynulo. Vyzdvihla by som oddelenie časových období pomocou rôznych fontov písma. Dodáva to prehľadnosť a špecifickosť zároveň. Autorka veľmi príjemne zakomponovala aj východoslovenské nárečie, ktoré dielu dodáva miestami vtip a miestami skutočnosť. Obsah knihy núti čitateľstvo odpovedať si na veľmi osobné a intímne otázky bez toho, aby ich niekto položil.

[Patrik Star · Rating 5 out of 5]

Babička je babička.

Každý z nás sa do istej miery dokáže vcítiť do tejto knihy od Ivany Gibovej. Sídliská, paneláky, malomesto, dedina a papuče s autíčkami či lienkami. Príbeh, ktorý zachytáva dospievanie a rodinnú dynamiku tak typickú pre Slovensko. Ivana Gibová vtipno-smutne, no predovšetkým pútavo, ponúka možno stále netradičný pohľad na naše babičky.

Do akej miery nás ovplyvňuje rodina pri výchove? Sme tým, kým sme, vďaka nej alebo napriek nej? Ako veľmi je pre nás vzorom naša babička? A nie je už načase prestať romantizovať našu minulosť?

Túto knihu by si mal prečítať každý, kto už dlho túžil po kvalitnej slovenskej literatúre a hľadá niečo kratšie, no obsahovo bohaté. Babička zanechá silný dojem, ktorý doznieva a stupňuje sa aj dlho po dočítaní.

O pár rokov si možno položíte otázku: Kto vlastne bola babička?

Babička je babička a babička je führer.

[Gabka Koščová · Rating 4 out of 5]

Ufff aj skvela kniha, aj ma iritovala, ale nevedela som ju pustit z ruky :) V prvej polke som pri citani skoro neddychala a kazda jedna bodka bola vykupenim. Naozaj ambiciozny styl textu. Bavilo ma to.

Obsahovo ma to az tak neoslovilo. Troska nuda. Ale zase rozumiem, ze cielom bolo opisat prostredie, v ktorom nasa generacia vyrastala, a teda opisane bolo skvele.

Zaroven je postava babicky ozajstnou esenciou vsetkych nasich babiciek. Ja som v nej a tej svojej nasla vela podobnosti, z ktorych mi bolo pri citani uzko.

[Zuzana Kapinajová]

Ja to ani nemôžem ohodnotiť a hviezdičky nechávam žiadne … mne sa to nepáčilo ale to bol vlastne asi aj cieľ, a prečítala som to jedným dychom za 24 hodín. Asi už si to nechcem nikdy prečítať ale zároveň nemôžem povedať že to nebolo výborné … zanechalo to vo mne emócie a to je dobre, také majú knihy byť.

[Lucia Plavakova · Rating 5 out of 5]

Fantastická kniha. O rodine, vzťahoch naprieč generáciami. Traumách, bolestiach, ale aj rôznych podobách lásky.

~ Ale ja som si tú chrastu zlúpavala schválne, oco, aby som mala jazvu, tri jazvy na tom istom mieste, na tom istom kolene, to nie je náhoda, že jedna prekryje druhú, chápeš, to je jedno, v ktorom detstve, ktorý je rok, koľkatky máš papuče. Rozumieš mi? Je to jedno.