Vitaj v dedine Pahltné. V obci, kde sa obyvateľom začali meniť chute. Nejde však o drobné zmeny, ale o riadne desivé. Ľudia dostávajú chuť na domácich miláčikov, kôru stromov, zhnité ovocie, alebo dokonca na samých seba. Jediný, kto dokáže čeliť hrozivým udalostiam, je otec Karol. Zvládne sa postaviť nepochopiteľným skutočnostiam, ktoré postihli jeho dedinu?
Lukáš Polák predstavuje tajomný príbeh plný bodyhororových scén, mysterióznej atmosféry, dávky brutality, ale aj hľadania samého seba v malej dedine na Slovensku.
Pahltné je malá dedinka, ktorá je odrezaná od sveta a na prvý na prvý pohľad ničím nevyniká. Jej dominantou je kostol s veľkým betónovým krížom a zvláštna jama na okraji lesa, ktorá vznikla vyschnutím močiara. Čo chvíľa táto tajomná obec bude oslavovať svoje 200-ročné výročie. Oslava sa blíži a zvláštnych udalostí v Pahltom pribúda. Miznú občania, ľudia i zvieratá začínajú mať zvláštne chute, zjavuje sa podivná červená žiara. Ide o náhodu? Alebo pod dedinou drieme niečo zlovestnejšie?
Lukáš vytvoril pestrý dedinský kolorit: Klebetbica, ktorá vie o všetkých všetko. Alkoholik farár, ktorý sa v mladosti sklamal v láske. Starosta, ktorého viac zaujíma obec ako vlastná rodina. Pracovitý mladík, miestny štangast, predavač zeleniny či lesníci. Tieto postavy sú zároveň rozprávačmi celého príbehu. Atmosféra bola zahalená plíživim zlom, ktoré postupne a nenápadne útočilo na miestnych obyvateľov. Lukáš každou kapitolou pritrdil a niektoré scény boli poriadne gore. Nechýbal ani mysteriózny prvok v podobe znaku čiernej medúzy. Dej útočí najmä na chuťový zmysel čitateľa. Mňa osobne najviac zaujala chuť na tmu a les. Veľmi zaujímavé a zároveň originálne. 👌 Osobne som si veľmi užívala rôzne metamorfózy obyvateľov, spomenula som si na moje obľúbené Colour out of space. 🙃 Monštrá majú v deji tiež svoje silné miesto. Krvavé až naturalistické scény nesklamali.
Z môjho pohľadu je postupne gradujúci dej zameraný najmä na udalosti v dedine, hororové i gore scény a monštrá. Nejakú hlbokú psychológiu postáv tu nehľadajte- mne osobne to neprekážalo, do tohto žánru mi to vôbec nepasuje (čisto subjektívne 🙃). Potešilo ma aj prepojenie s prvou autorovou knihou Kriaky.
Niektoré súvetia na mňa pôsobili kostrbato a "neučesane" a zaskočil ma imperiálny systém (šesť stôp namiesto dvoch metrov). V prostredí malej slovenskej dedinky to na mňa pôsobilo ako päsť na oko. 🙈 Avšak tieto maličké detaily mi nepokazili celkový dojem z čítania. Kniha Pahltné určite poteší každého hororového nadšenca.
Na záver ešte musím pochváliť krásnu obálku a ilustrácie, ktoré sa nachádzajú v knihe.
Hororová novinka z pera Lukáša Poláka je ďalšia originálna jednohubka. Jedná sa konkrétne o body horor,ktorým v našich končinách jednoznačne vyniká. Aj vďaka zaujímavým,netradičným a špecifickym námetom si jeho tvorbu ľahko priradíte k jeho menu. Nájdete u mňa aj recenziu k jeho predošlej knihe Kriaky,z ktorej som bola úplne nadšená. Pahltné nezaostáva a labužník Lukáš mi tento krát naservíroval celé degustačné menu, a už samotný názov naznačuje, že pôjde o lahôdku.
Začal z ľahka príjemným aperitívom,ktorý ma mal pripraviť na ďalšie chody,a to postupným spoznávaním a predstavením dedinky Pahltné a jeho obyvateľov.Prišli jemné náznaky zvláštnych chutí, ktoré sa u každého,vrátane zvierat, začnú prejavovať. A teda,už aj tie jemné boli dosť zvláštne.
Predjedlo ma malo pripraviť na ďalšiu "dávku" nechutností a polievka môj žalúdok dostatočne zahriala. Pri jej konzumácii a dávkovaní ďalších bizarných chutí ma oblieval pot a nebolo mi občas všetko jedno.
Výdatný hlavný chod ma nasýtil úplne podľa môjho gusta a chutí. Prišli na rad ťažké pokrmy a ja som už len odfukovala od údivu pri stole.
Dezert je síce malá porcia jedla, ale v tomto prípade mal podobu povestnej čerešničky na torte.Presne tá posledná kapitola ma úplne odrovnala a najviac na mňa zapôsobila 👌
Pahltné možno nieje pre slabé žalúdky, ale zvyšok si pri ňom určite príde na svoje. Lukáš vkladá do svojich kníh unikátne a neotrepané témy a práve vďaka nim vás zaujmú.
Jediné čo by som vytkla, je slovosled pri niektorých vetách,pôsobia tak trochu "neučesane". Našlo sa aj pár gramatických chýb, či chýbajúcich písmen alebo slabík. To ale pri dobrej knihe viem prepáčiť.
Keď čítate knihu v ktorej sa prelieva krv či hnis, kde ľudia umierajú najdivokejšími spôsobmi, aké si len viete predstaviť, a vy sa pri tom usmievate a čakáte na ďalšiu lahodnú scénu - tomu sa hovorí úprimná radosť z hororu.
Lukáš Polák po svojom debute vykročil krok vpred, svoj autorský štýl a prístup k príbehu posunul na novú úroveň a naservíroval ďalší výnimočný horor. Pahltné síce ovládla hrôza, no každá jedna scéna má svoje čaro a jedinečnú krásu. Aj keď je kompozícia príbehu miestami pritiahnutá za vlasy, tak autentický a originálny horor na slovenskom trhu len tak ľahko nenájdete.
Už len spomeniem, že tak ako som si kedysi dávno škodoradostne užíval filmový a seriálový Evil Dead, tak rád retrospektívne spomínam na šialené scénky metamorfóz a temnoty v dedinke Pahltné.
Super kniha so zaujímavým a originálnym príbehom. V druhej polovici sa to až prirýchlo rozbehne a nezastaví, čo sa mi páčilo. Štýl písania mi veľm sadol a čítanie mi rýchlo ubehlo. Počas čítania som si rovno objednal aj ďaľsiu knihu od Lukáša Poláka - Kriaky, na ktorú sa idem rovno vrhnúť. Jediné, čo by som knihe vytkol je jej dĺžka, kvôli ktorej mi nezáležalo na osude žiadneho z charakterov (aj keď bolo zaujímavé tieto osudy vidieť). Výnimkou je Karol, ale ten je hlavná postava. Kľudne by som si vedel predstaviť túto knihu aj o 200-300 strán dlhšiu. Som rád že som narazil na tohto slovenského autora a určite sa teším na jeho následujúcu tvorbu.
Najväčšia devíza Lukáša Poláka je zároveň aj jeho najslabšou stránkou. Na jednu stranu je výborné, že vytvoril vlastné fikčné osady na Slovensku v ktorých sa deje niečo Kingovsko/Lovecraftovsko/Ito-óvské, na druhú stranu je zasadenie do moderného sveta mierne úsmevné. Dedinky, osady a ľudské osudy sú odrezané od modernej spoločnosti. Dostať sa k nim dá, ale po rozbitej, neudržiavanej ceste. Jeho dedinky sú vzdialené desiatky kilometrov od normálnej civilizácie, ale všetko tam pôsobí súdržne, moderne a pekne. Sú sebestační, Utopickí, funkční a hlavne smiešne dedinskí. Bije sa to. Na jednu stranu je pekné, že máme možnosť nazrieť do fungovania takejto dediny, ale väčšina postáv neuvažuje vždy racionálne a v rámci pudu sebazáchovy ( aj keď sa to snaží Lukáš vysvetliť). Vďaka tomu postavy občas konajú nelogicky a dôvod je jediný. Dostať tú ktorú postavu na nové miesto a k novej oblude alebo situácií, kde môže Lukáš naplno predostrieť svoje silné stránky. Je to dosť citeľné pri postave Zdena, alebo pri návšteve kapely. A potom sú tu drobné chyby, ktoré trošku narúšajú pre mňa uveriteľnosť deja socha Amor/Cupid vydávaná za anjela v detskom domove, zlatá soška údajne z Vatikánu v pivnici kostola a samotné finále. Teda posledné dve kapitoly. Odhliadnuc od toho pôsobí Pahltné konzistentnejšie a funkčnejšie, ako autorova prvotina Kriaky. Hlavná postava kňaza Karola má dokonca funkčné a uveriteľné motivácie a vonkajší( byť hrdinom) a vnútorný( alkoholizmus, konflikt viery, neopätovaná láska) rozpor. Len je bohužiaľ z celého príbehu jediný. Lukáš je tak na pol ceste medzi originalitou a béčkovosťou. Kniha sa číta ľahko. Prepojenie s ostatnými Lukášovými dielami oceňujem či už sú to Kriaky alebo Ľudolačno. Ale výsledný dojem je rozpačitý. Myslím si, že hlavne kvôli koncu, ktorý sa mi skrátka nepáčil. Postupnú gradáciu oceňujem. Aj dážďovky a srnky ( tie sa mi páčili najviac), ale Lukáš nechce moc komplikovať dej. A tá priamočiarosť je dakedy ubíjajúca. Nie je to ale hlúpe. Dokonca si myslím, že si je to aj vedomé hraníc žánru, len trošku zamrzí že pri takom množstve nápadov sa to o to prekročenie nesnaží. Nebyť konca dal by som 4*. Pretože je to v mnohom originálne dielo a tie silné stránky v mnohom zatieňujú tie dramaturgické. Len ako vravím, koniec bol pre mňa smiešny, neuveriteľný a pôsobil, ako z úplne iného diela.
Pahltné je slovenská dedinka ako každá iná. Má svojho starostu, kňaza, tetku a.k.a kamerový systém obce ktorá všetko vie, mladú krásavicu, krčmára ktorý pozná tajomstvá dedinčanov, zeleninára, šikovného chlapca, opilca či bezdomovca. Blížia sa oslavy výročia obce a dedina je v plnom prúde príprav na slávnosť. Avšak niečo sa jedného dňa po krádeži v kostole riadne pokazí a ľudia v obci sa začnú správať zvláštne. Ich chute sa od základov zmenia a občanom robia pôžitok tie nadivnejšie veci. Pahltčanom začnú chutiť ich domáci miláčikovia, kôra stromov, zhnité ovocie či dokonca dostanú chuť na časti vlastného tela. Jediný, kto je voči tejto zmene imúnny, je otec Karol a teda sa stáva aj človekom, ktorý je schopný týmto hrozivým udalostiam čeliť. Dokáže však prísť nepochopiteľným udalostiam na koreň a nájsť riešenie, alebo sa dedina zrúti do zatratenia? Doslova pozvánku do dediny Pahltné som dostala priamo od autora, ktorý ma s jeho príbehom oslovil. Po krátkom obsahu som si povedala, tak toto môže byť naozaj dobré! A veru že aj bolo! Nechutné opisy ma nútili tváriť sa ako dieťa z "chloe meme" väčšinu času a napriek tomu som knihu hltala. Bola akčná, dej mal niekoľko zvratov a skvelé opisy. Každá postava dostala dostatočný priestor na to, aby si o nej čitateľ spravil obraz a aby zapadla do príbehu. Ja som si žiaľ vzťah k nim nevytvorila a boli mi celkom lahostajné ich osudy, ale možno Vám sa to podarí. Koniec prišiel presne taký, aký som ho čakala, čo nehodnotím ani ako plus ani ako mínus diela, skôr taký neutrál. Lukáš Polák má rozhodne skvele podchytené opisy a popisy v knihe. Originálny nápad a prevedenie vytvorili skvelé dielo, ktoré však odporúčam len tým, ktorí majú silný žalúdok. Na záver sa chcem poďakovať za spoluprácu a dôveru vloženú do mňa🙏😊 9/10🌟 E.
Hviezdičky si kniha zaslúži za peknú obálku, výborný nápad a vcelku slušne gradujúci dej, ktorý vrcholí ozaj podareným záverom. Potiaľto je všetko v poriadku. Z literárneho hľadiska však dielko veľmi kríva, štylistika je ťažkopádna, autor miestami používa nešťastné obraty a metafory, ktoré asi majú budovať afmosféru, ale pôsobia občas komicky, inokedy nezmyselne. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že keby sa tak veľmi nesnažil, aby jeho kniha pôsobila poeticky a držal sa viac civilného štýlu, príbeh by mal oveľa lepší spád. Takto ma miestami vytrhávali z kontextu bizarné slovné spojenia. Postavy sú na jednej strane správne štylizované podľa zaužívaného dedinského koloritu, ale pôsobia tak nejako strojene a nerealisticky. Navyše sa všetky vyjadrujú dosť neprirodzene ako z minulého storočia, pričom príbeh sa zrejme má odohrávať niekedy v súčasnosti (usudzujem podľa toho, že sa tu platí eurami). Všeobecne to zasadenie do času veľmi nesedí - je tu spomínaná poprava obesením (navyše verejná), ktorá sa podľa deja mohla odohrať tak maximálne päťdesiat rokov nazad. Nelogických drobností je tu viac (napríklad nechápem, prečo má nejaká malá zapadnutá dedina verejné záchody; pre koho, keď tam ani turisti nechodia?). Je to veľká škoda, pretože práve takéto detaily dosť vyhadzujú z rytmu príbehu, ktorý vôbec nie je na zahodenie. Napriek nedostatkom sa román čítal dobre a celkom rýchlo, som zvedavá, s čím autor príde nabudúce. Dobré nápady jednoznačne má.
Dedinka Pahltné má za sebou záhadnú minulosť a keď sa história začne opakovať, Pahltčanom sa začnú meniť chute. Ale nie len tak hocijako... Jediný človek tu však ostáva nedotknutý a to otec Karol, ktorému kedysi dávno alkohol vypálil chuťové poháriky. Otec Karol začne pátrať po príčine nevysvetliteľných udalosti, no podarí sa mu niečo nájsť? Dej sa stále viac a viac zamotáva. Príbeh je akčný a napínavý. Nedalo mi inak, ako prečítať ho za pár hodín🤭🫣 Opisy, ktorými nám autor predstavil dedinu a jej obyvateľov sú dokonalé. Podrobné, ale nie prehnané. Dominujúcou postavou príbehu je otec Karol, ale viacero postáv tu dostáva priestor na dostatočné rozvitie a aj vďaka tomu sa čitateľ nenudí. Prechádzame od postavy k postave a každá scénka nám prináša iné chute, iné objavy a zvrátenosti. To som ešte len pri chutiach a tie premeny? Žasnem nad autorovou schopnosťou tak reálne vykresliť situácie😌 Miestami som bola naozaj znechutená a najviac ma dostali scény s dážďovkami. Ak ste fanúšikom hororov, knižku rozhodne odporúčam a pokiaľ ešte len plánujete vstúpiť do týchto vôd, knižka je vhodná aj pre začiatočníkov tohto žánru 😊
Životaschopný slovenský horor, konečne niečo, čo nie je psychologický horor, ale inšpiruje sa japonskými hororovými komiksami, samozrejme Lovecraftom(tých inšpirácií je tam viac, spomenul som si napríklad na skvelý filmový sf horor Horizont udalostí, ale beriem to ako poctu, v žiadnom prípade nie negatívum) a je to pekne prepojené s ostatnou autorovou tvorbou. Výborne sú opisy rôznych príšer, metamorfózy, krvavé scény a opis iného sveta. Na druhej strane sa tu nájdu aj nedostatky. Postavy sú síce trošku kostrbaté, rovnako vzťahy medzi nimi, ich konanie a celkovo štylistika, ale autorovi nemožno uprieť značné zlepšenie oproti debutu Kriaky. A hlavne je to kniha napísaná s nadšením, chuťou, znalosťou žánru a predovšetkým srdcom. Autor je veľmi aktívny, takže neostáva, napriek nedostatkom(iste, nápad s jedením je pomerne originálny a viem, že sa o neho opiera hlavná dejová osnova, ale trvá, podľa mňa, až zbytočne dlho), tešiť sa na jeho ďalšie diela. Či už krátke poviedky v záslužných antológiách alebo zbierkach poviedok, alebo ďalší román.
Pahltné je na slovenské pomery naozaj nevídanou knihou. Podobnú na tunajšom trhu nájdete len ťažko. Autor využíva prepojenie východoslovenského dedinského prostredia, ktoré často ukazuje v nelichotivom svetle, s lovecraftovskými prvkami a hrôzostrašnými modifikáciami a zmenami postáv. Stretávame sa s miestnym farárom, ktorý sa kvôli nešťastnej láske utápa v alkohole natoľko, že stratí chute, a pomerne rôznorodou skupinou dedinčanov, ktorým sa naopak s chuťovými pohárikmi začne diať čosi naozaj nezvyčajné. Jedno je isté, Pahltné už nikdy nebude ako predtým. Kniha ponúka brutálne scény, srší neotrepanými nápadmi a láskou k hororovému žánru. A mimochodom, ak sa vám príbeh zapáči, siahnite rovno aj po antológii Slovenské temno od vydavateľstva Hydra, kde sa dozviete viac o histórii Pahltného.
Lovecraft z Gemera nám ukuchtil hororové menučko a nie, nie sú to tradičné gemerské guľky, lež chutná, strašidelná lahôdka...Lesk a bieda dediny, resp. paralela hladovej doliny, prechádza v deji knihy Pahltné do rurálneho body-hororu. Autor dobre pracuje so stereotypmi vidieka, aj vďaka istej miere autobiografie, no nezachádza do úplnej paródie. Horor autor "varí" pomaly na miernom ohni, pridáva ďalšie príchute- trópy ako gore, slasher, monštrá, skrátka pridáva rôzne "textúry" - a následne ho servíruje za tepla do niekoľkých chodov, no chutných. Ako bonus je tu naporcovaný a prepracovaný lore, a.k.a hororový región. Lukáš Polák definuje dobrú cestu a príklad pre Slovenský a možno aj Európsky body horor. Ja osobne som knihu Pahltné zhltol za 1 deň a vrelo ju odporúčam!!!
Po vynikajúcich Kriakoch som siahla aj po tejto knihe a neľutujem.
Napínavo temný bodyhoror, ktorý vám zamotá hlavu takým spôsobom, že knihu nepustíte z rúk až kým nedočítate poslednú stránku.
Neviem čo pochváliť skôr. Príbeh bol dobre vystavaný a správne gradujúci, chute, ktoré sa objavovali obyvateľom Pahltného ma čím ďalej, tým viac prekvapovali a záver mi doslova odpálil dekel.
Či s hororom začínate, alebo už máte čo-to načítané, určite sa oplatí vyskúšať Lukášovu knihu. Najmä ak sa vám páčia zvláštnosti ako je pojedanie tmy či pochutenie si na svojom domácom miláčikovi.
Kládli ste si niekedy otázku: "Čo najnechutnejšie by človek mohol zjesť?" Ak áno, odpovede sú ukryté práve v knihe Pahltné!
Dedinka obklopená lesmi s obyvateľmi, ako sa na pravú slovenskú dedinu patrí, a veľmi dôležitým jubileom prechádza zmenami vďaka jednej hlbokej chybičke z minulosti. A minulosť má veľkú tendenciu sa opakovať.
Krvavé, lepkavé, nechutné, ale aj vtipné a groteskné scény tejto knižky prinášajú jedinečnú atmosféru, ktorú dokáže vykresliť iba myseľ Lukáša Poláka.
Eufória chutí, záhadné zmiznutia ľudí, tajné spolky, či neopätované lásky - to všetko je tu...a omnoho viac!
Zahryznite sa do knižky s rovnakou vášňou, ako sa postavy tejto knihy zahryzli do...
Výborný nápad, obyvateľom dediny sa vplyvom neznámeho zla zmenia normálne ľudské chute na absurdné (dokážem zjesť sám seba?), avšak najmä v úvode je v knihe veľa zbytočných chýb, opakujúce sa tvrdenia povedané inými slovami, množstvo úplne nadbytočných čiarok, čo pôžitok z čítania devalvovalo. Škoda.
Skvelé! Nápad, príbeh a aj napätie. Knihu neodložíte, kým nedočítate. Upozorňujem, že je len pre silnejšie povahy, miestami totiž obsahuje nechutné pasáže. Postavy si zamiluje, ak obľubujete írečité vidiecke postavy. https://zdenkakollarova.ghost.io/co-c...
Celkom dobra knizka, na to ze je z nasej konciny a clovek ma kde tu predsudky milo ma prekvapila a zhltol som ju za 2 vecery. Odporucam tento zaujimavy pribeh plny napätia aj zabavy.
Hororové hrôzy zvyknú na svoje obete útočiť cez rôzne zmysly. Najčastejšie je to samozrejme zrak a sluch, bežne aj hmat a samozrejme čuch. Autor Pahltného sa však nechcel obmedzovať touto prefláklou štvoricou a svoje obete devastuje cez... chuť. Svoj celkom originálny nápad zasadil do fiktívnej dedinky Pahltné, ktorého obyvatelia sú spočiatku veľmi nenápadne atakovaný kozmickou, až lovercrafftovskou hrôzou, ktorá ich čoraz viac opantáva a mení cez už spomínaný zmysel. Jediný, kto sa čoraz šialenejším udalostiam snaží vzoprieť, je miestny kňaz, poháňaný jemu zapovedaným citom. Bude to však stačiť? Ide o body-horor, ktorý je čítavý, najmä od polovice je dej slušne rozbehnutý a graduje do zvládnutého finále. Mínusom sú snáď len nesediace reálie (sebestačnosť dediny, ktorá je desiatky kilometrov od najbližšieho obydlia; poprava bez súdov len na rozhodnutí starostu v nedávnej minulosti), ktoré nie sú priamo vysvetlené umiestnením vo fiktívnom svete a pôsobia mätúco. Inak podarená jednohubka, ktorú ľahko zhltnete.
Pahltné působí na první pohled jako každá jiná vesnice. Lidé se tu vzájemně znají, pokojně si žijí své životy a ostražitě z povzdálí pozorují, jak se daří sousedům, aby náhodou něco neuniklo jejich pozorným očím. Jak říkám, obyčejná vesnice. A nebo ne?
Otec Karol, místní farář, začne jednoho dne pozorovat u svých sousedů změny. Po krádeži, kdy zmizí něco tajemného ze staré skříně v kostele, přicházejí na obyvatele vesnice Pahltné zvláštní chutě. Někteří si libují v zelenině, jiní ve shnilém ovoci, kůře stromů a v těch největších extrémech dokonce v pojídání domácích mazlíčků nebo sebe samých. Co se to děje? Jaké temné síly chopily do svých spárů tuto malebnou slovenskou vesnici? Zdá se, že jediný, kdo s tím vším zmatkem může něco dělat, je právě otec Karol.
Jak se píše v anotaci, čtenář se může těšit na tajemný příběh plný bodyhororových scén, brutality a mysteriózní atmosféry. Samotný nápad a námět této hororové jednohubky je hodně zajímavý a má potenciál. Lidé se začnou měnit chutě a život ve vesnici najednou potemní - jak jednoduché.
Z pochopitelných důvodů nemohu hodnotit stylistiku nebo gramatiku slovenského jazyka, zaměřím se tedy výhradně na děj.
Z námětu jde cítit, že autor je příznivcem děl H. P. Lovecrafta a jiných slavných autorů tohoto žánru. Text je čtivý, začátek velmi poutavý a navnadí k dalšímu čtení. S postupem času se však čtenář v ději může začít trochu ztrácet. Autor má mnoho nápadů a chce je všechny předat čtenáři, ale místy je to možná až moc. Jak se říká - méně je někdy více. I Pahltné by slušelo trošku osekat některé nápady, aby děj hlavně ke konci, nepůsobil až tolik překombinovaně. Věci, které se v knize dějí, se postupně nabalují a je jich opravdu dost. Na konci se pak autor snaží vše propojit a dovést k závěru, ale čtenář je v tu chvíli už tolik zahlcen vší tou temnotou, brutalitou a mysterióznem, že se ztrácí v ději.
Závěrem bych chtěla říct, že to byla zajímavá zkušenost si opět po dlouhé době přečíst něco ve slovenštině, kterou mám tolik ráda. Některá slovní spojení mi i jako čechovi zněla trošku kostrbatě, ale jak sem psala výše, do rozboru gramatiky a stylistiky se pouštět nebudu.
Tohto autora sledujem už dlhší čas na sociálnych sieťach, kde ma často inšpiruje svojím pohľadom na hororový žáner. Prvýkrát som sa s jeho prácou stretla v zbierke Charon, kde ma okamžite zaujalo, že čerpá veľa inšpirácie od Lovecrafta.
Po čase som si zakúpila jeho druhú knihu Pahltné a musím povedať jedno veľké "Wau". Autor mi ponúkol presne to, čo od kvalitného hororu očakávam. Každou stránkou dokázal zvyšovať napätie, znechutenie a pocit hnusu, čo, priznávam, mojej "Úchylnej" Hororovej duši veľmi vyhovovalo. Dokonca som ľutovala, že kniha nemala viac strán.
Klobúk dolu pred jeho fantáziou a talentom. Dúfam, že mi odpustí, že táto recenzia vznikla až po dlhšom čase od prečítania jeho knihy.