DYM: V tomto meste sa tak dobre túži po iných

by Katarína Poliačiková

Ako si z mesta vychodiť domov? Katarína Poliačiková vytvorila pre Čierne diery zbierku textov o Bratislave. O tom, ako sa zžila s mestom, v ktorom na začiatku nikoho nepoznala. Jej príbehy sú emocionálnou geografiou Bratislavy – pozorovaním života v lokalitách s „intímnymi súradnicami“, ako sú napríklad Trhovisko Žilinská, Panenská ulica alebo Sad Janka Kráľa. Texty umelkyne dopĺňa vizuálna príloha v podobe kameňov nájdených na brehu Dunaja.

Genres: Nonfiction

110 pages, Paperback

Published January 1, 2023

Reviews

[Dominika Žáková · Rating 5 out of 5]

Najkrajší portrét tohto mesta.
Chcela by som ho podať za dvadsať rokov deťom: Aha, moje mesto bolo presne takéto.

[Lukáš Cabala · Rating 4 out of 5]

pekné vyznanie Bratislave

[Natalia Blahova · Rating 5 out of 5]

… a práve tieto stránky ti ukážu, ako túžiť po Bratislave.

[kristina zrncikova · Rating 5 out of 5]

Celá kniha znie neuveriteľne známo a ja som nadšená!

„Ako solitérne telesá viazané príťažlivosťou k istému miestu sme všetci boli v danom čase tu — v piatok večer, v utorok večer, v stredu večer, tu a nikde inde. Prišli sme a usadili sa, vybrali si stôl podla zvyku či nálady. Oneskorenci prišli často práve kvôli tým, ktorí a ktoré tu boli skôr.
Často jediná istota v zmätku mladosti, konštelácia nikde nepísaná, daná nejakou dôvernou dohodou, ktorú nahlas nikto nevyslovil. Cesta do baru ako trajektória vrastená do pamäti nôh…Vošiel si a priestor sálal teplom dočasnej blízkosti, ktorú sme si vyvorili spolu — každý sám.
Zoznámenia a rozchody, tajomstvá a bežné veci, ťahavá lenivosť letných dní, šuchot novín a dlhé mlčania, vášeň o polnoci, ktorú svitanie vždy zaskočí, novinky pri rannej káve, kto má nový job a kto koho tajne miloval celé tie roky.”

[Magdaléna Tomalová · Rating 5 out of 5]

Sú knižky, ktoré nosia v sebe zvláštne pekný pocit, ktorý neviem opísať. Taký, ktorý sa snažím polknúť, aby som vedela ako chutí, ale ani to neviem. Táto kniha ten pocit a chuť má. Zvláštne milý, chápajúci, živý…a predsa stále neviem presne aký.

[Dominika Hvorková · Rating 5 out of 5]

Nádherné dielo, literárne aj vizuálne.
S úsmevom otáčam posledné strany a srdce mi búši. Všetci máme vlastnú mapu Bratislavy – emocionálna geografia, intímne súradnice. Toto je Bratislava podľa Kataríny, a predsa ju poznám rovnako, veď aj ja sa rozplývam nad brečtanom obrastenou budovou na Klemensovej a skúmam plynúci Dunaj.

Dym je pre mňa ľúbostný list mestu, napísaný niekym, kto vie čo láska obnáša. Nie väzba, nie vzťah. Je to surové a prosté.

[Nina Marcineková]

opat raz tie ocakavania mi to trochu domrvili... ze proste som nevedela ze to bude na pol hodku, dufala som asi v dalsiu flanerovu koselu. ale mile no

[Dorota · Rating 4 out of 5]

“Možno preto sa zvykne hovoriť: vedieť plávať v živote. V čase nepokoja sa nevzpierať, len pritiahnuť ruky k telu, odovzdať sa prúdu a nechať sa vyniesť na hladinu.”

[Zuzana Dankic · Rating 5 out of 5]

Momenty a momentky poetickym jazykom ❤️ bavilo ma to.

[Filip Olšovský · Rating 2 out of 5]

Ja ti neviem. Vizuálne krásne, ale obsahovo zároveň ukecané aj prázdne. Očakávania obrovské, pocit premárnenej šance ešte desaťkrát väčší.

[šimon betina · Rating 4 out of 5]

bratislava ❤️

[Miriam Hrádeľová · Rating 5 out of 5]

odpúšťam knihe jej dĺžku len preto lebo chutí ako poézia
(už sa na toto mesto nechcem dívať inak ako cez Katkine oči)

[Denisa Ballová · Rating 5 out of 5]

Ponorila som sa do nej až po uši. Nestíhala som žmurkať, len som otáčala stranami, a neverila, že niekto dokáže tak jasne a presne opísať to, čo som prežívala (raz? v inom živote? voľakedy?).

“Zoznámenia a rozchody, tajomstvá a bežné veci, ťahavá lenivosť letných dní, šuchot novín a dlhé mlčania, vášeň o polnoci, ktorú svitanie vždy zaskočí, novinky pri rannej káve, kto má nový job a kto koho tajne miloval celé tie roky.”

Muž mi túto knihu poctivo odniesol na chrbte, no dostala som sa k nej až po výstupe, a potom som ju nebola schopná odložiť. Videla som sa v rozhovoroch pod pouličnou lampou, videla som sa, ako vykladám kufor na skriňu. Snívam o Dunaji, o nohách vo vode, o domove. Kdeže si?

“Je tu dobre? Nevie. Cíti sa tu doma? Ako kedy. Veci, ktorými sa obklopuje, si podvedome vyberá z iných miest.”

Katarína Poliačiková predstavuje svet míňania a hľadania a zároveň tým prstom ukazuje na veľmi osobné spomienky svojich čitateľov/iek. Nie je to nostalgia, ktorú vyvoláva, skôr smútok, ctlivota za tým, čo bolo a už sa nevráti. Pocit? Kiežby. Stopa? Možno. Niečo, čo s nami zostane natrvalo.

“Striktná kartografia, niekde pod ňou navrstvené iné mapy mesta. Tie, ktoré si nosíme v sebe. Napríklad mapa prvých stretnutí a mapa rozchodov. Emocionálna geografia, intímne súradnice. Snáď každý si pamätá, kde sa mu to stalo.”

[Michal Pivarči · Rating 2 out of 5]

Tejto knihe dodalo podľa mňa hype len to, že vyšla v Čiernych dierach.

Nejako som nepochopil jej kvalitu. Nie je ani o meste - o Bratislave sa nedozvedáme vlastne takmer nič - a v rozpore s anotáciou nie je ani o zžívaní sa autorky s mestom. Obojeho je tam strašne málo. Ani autorkin osobný denník alebo poznámky písané len pre seba by takto predsa nevyzerali.

Situácie, stretnutia a dokonca aj emócie sú až príliš banálne a nezaujímavé, čo by nevadilo, keby forma tiež nebola literárne priemerná. Katarína Poliačiková je naštastie stručná a píše celom sviežo.

Dávam dve hviezdy, čo v stupnici Goodreads znamená "it was ok". Neskôr si na ňu už ale asi nespomeniem.

[Denka Krejčí · Rating 5 out of 5]

Nepoznáš mesto - stratíš sa v priestore.
Poznáš mesto - stratíš sa v sebe.

Trasa vybrazdená v mysli, pamäť smelo vedie tvoje kroky. Vychodiť si pomaly z mesta domov.

[Patrizio Gravina · Rating 5 out of 5]

Krásna zbierka krátkych poviedok, ktorá krásne poskytne tú pravú atmosféru Bratislavy, ktorá nám často môže chýbať, kamkoľvek z nej odídeme …

[Paula · Rating 5 out of 5]

Emocionálna geografia, intímne súradnice. Snáď každý si pamätá, kde sa mu to stalo. Túto knižku beriem do rúk v mojom meste, keď sa mi zatúži po iných.

[Veron_nika · Rating 5 out of 5]

Nádherné. Chcela by som vedieť takto písať. ❤️

[Ján · Rating 5 out of 5]

Krásna a poetická chvíľka

[Magdaléna · Rating 4 out of 5]

A kedy je domov viac domovom - keď bdiem, keď spím alebo tak rovnako?

[Karolína · Rating 5 out of 5]

V tejto chvíli sa tak dobre túži po tomto meste, Bratislava milujem ťa

[Katarína Bozáňová · Rating 4 out of 5]

Bratislava, chýbaš mi.