Keď sa na Silvestra roku 1977 divákom z televíznej obrazovky prihovorili Lasica so Satinským, bolo to ako zjavenie. Zakazovaní umelci, ktorých po normalizácii „upratali“ z očí verejnosti, boli zrazu späť – a hneď ako súčasť výkladnej skrine československej televíznej zábavy. Keď sa nedlho nato na obrazovky vrátili s vlastnou reláciou Ktosi je za dverami, mohlo sa zdať, že dvojicu s nejednoznačným humorom vzal komunistický režim po rokoch predsa len na milosť. Ako však poznamenal jeden z predstaviteľov vtedajšej moci, situácia je zložitá, a tak sa za dverami kancelárií komunistických pohlavárov rodili ďalšie a ďalšie zákazy – až kým ich neprerušil štrngot kľúčov na námestiach. Ponorte sa do pokračovania komiksového príbehu Lasicu a Satinského a spoznajte „zložitú situáciu“ čias, v ktorých sa zrodili hry Náš priateľ René, Deň radosti, ako aj legendárne hudobné albumy, pri ktorých k značke L + S pribudlo písmenko F.
Páčila sa mi ešte viac ako Radostná správa. Dobre napísané, super nakreslené, vypointované, smutné, láskavé, hlboké, srandovné, ale hlavne inšpiratívne. Také naše.
Ešte lepšia ako “Radostná správa”. Počas “Nežnej revolúci” som mala zimomriavky a pieseň “Do batôžka” spievaná davom mi hrala v hlave ako keby som to celé zažila tiež. Parádna jednohubka 🩵
Nie som fanúšikom komiksu, ale tento bol prijateľný a vyvolal vo mne záujem aj o prvý diel. Lasicu so Satinským mám napozeraných, napočúvaných, načítaných, aj tak som sa dozvedela niečo nové.
Joj, to je dobre, že títo traja sú v komikse. A že Max ho číta. A že sa na nich nezabudne. Lebo je to dôležité, lebo veľa takých nebolo a ani nebude. Vďaka za nich aj za tieto knihy, aj za všetko, co ešte len príde.