What do you think?
Rate this book
Patagónia
Piate vydanie známych poviedok Dušana Mitanu z roku 1972.
90 pages, Hardcover
First published January 1, 1972
4 people are currently reading
225 people want to read
About the author
Dušan Mitana
31 books53 followersDo literárneho života sa Dušan Mitana zapojil otvoreným listom básnickej skupine Osamelí bežci, publikovaným v Mladej tvorbe. Debutoval poviedkou Oáza s jabloňami v Mladej tvorbe v roku 1965 a od roku 1967 bol externým redaktorom tohto časopisu. Od roku 1973 pracoval ako redaktor časopisu Romboid, zo „znormalizovanej“ redakcie však v roku 1975 odišiel a odvtedy žije v Bratislave ako spisovateľ „na voľnej nohe“.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.
Knižným debutom Psie dni (1970) sa zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tomto desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Príbehy vychádzajúce z bežných životných situácií obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca ako jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), ktorý vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je ukážkou postmodernej literatúry so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Týmito zbierkami zároveň dokázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v tomto žánri. Poviedky ozvláštnil skeptickým humorom. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996). Výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 - 1998 dostal knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). Knihou Návrat Krista (1999) Mitana štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora.
Môj rodný cintorín (2000) sa svojho vydania dočkal až po tridsiatich rokoch. Pamäti začal Mitana písať dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom “Hrob ako stvorený pre svadobnú noc”. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle Mladej tvorby, ktoré však “vďaka normalizácii” bolo zošrotované. Opisuje v nej kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.
Dušan Mitana je aj autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1997) a scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.
Knižným debutom Psie dni (1970) sa zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tomto desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Príbehy vychádzajúce z bežných životných situácií obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca ako jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), ktorý vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je ukážkou postmodernej literatúry so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Týmito zbierkami zároveň dokázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v tomto žánri. Poviedky ozvláštnil skeptickým humorom. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996). Výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 - 1998 dostal knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). Knihou Návrat Krista (1999) Mitana štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora.
Môj rodný cintorín (2000) sa svojho vydania dočkal až po tridsiatich rokoch. Pamäti začal Mitana písať dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom “Hrob ako stvorený pre svadobnú noc”. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle Mladej tvorby, ktoré však “vďaka normalizácii” bolo zošrotované. Opisuje v nej kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.
Dušan Mitana je aj autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1997) a scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 45 reviews
August 31, 2021
Do tohto ma namocila VYNIKAJUCA predavacka z Panta Rhei, ked som povedal, ze nemam nacitanu slovensku elitu a dobre urobila.
Kto sa by sa nechcel este raz zchuti a cerstvo zalubit? Ale mame dcerky, manzelky, hypoteky...
NIE radsej knihu! (Presnejsie- radsej len v knihe.)
Ten tesivy pocit zo zaciatku dacoho zakazaneho a Vam je to jedno...Patagonia.
Kto sa by sa nechcel este raz zchuti a cerstvo zalubit? Ale mame dcerky, manzelky, hypoteky...
NIE radsej knihu! (Presnejsie- radsej len v knihe.)
Ten tesivy pocit zo zaciatku dacoho zakazaneho a Vam je to jedno...Patagonia.
January 25, 2018
„Som Kríž.“
„Teší ma. Ja som Mráz. Samé smutné mená.“
Ja z toho cynizmu cítim toľko ľudskosti! Čím to je, že Mitanove knihy sú tak malé, ale povedia tak veľa?!
„Teší ma. Ja som Mráz. Samé smutné mená.“
Ja z toho cynizmu cítim toľko ľudskosti! Čím to je, že Mitanove knihy sú tak malé, ale povedia tak veľa?!
May 28, 2019
velmi krehke a zaroven nekrehke, vela veci, nedokoncenych rozpracovani na uzkom priestore, a napriek tomu dobry pocit...Mitana :D
February 4, 2021
čím ďalej tým bližšie
August 17, 2021
Dávajte pozor, po prečítaní tejto knihy sa zamilujete do atmosféry bratislavských ulíc bez toho, aby ste ich niekedy navštívili.
November 10, 2024
Milujem túto knihu! Čítala som ju druhýkrát v priebehu jedného roka. Myslela som si, že sa mi nebude páčiť tak ako prvýkrát. Omyl! Páčila sa mi možno ešte o trošku viac. Je to veľmi emočne bohatá kniha. Veľa som sa pri nej nasmiala. Občas je sarkastická, občas ironická, občas len stroho popisuje realitu. Neobsahuje síce žiadne bohaté dejové zvraty, ale vôbec to nechýba. Je skvelá! Určite si ju prečítam znovu!
June 29, 2024
"Keď som na druhý deň odchádzal bol to vlastne útek. Krytý tmou. Vyprevadila ma až po autobus, akoby tým demonštratívne dávala najavo, že v našej rodine je všetko v poriadku. Akoby ma tým chcela zbaviť viny v očiach dediny. Pri rozlúčke mi spravila na čelo krížik. Bez medu. Bozkal som ju na mokrú tvár a premýšľal som, prečo musí človek ubližovať ľuďom, ktorých má rád."
October 22, 2019
Душане, Душане ...... Патагонија, „она“ што е на расчекор помеѓу сега и тогаш, овде и таму, помеѓу мене и тебе .... значи таква питкост ..... а таков ефект на духот, на чувствата, на мислите .... чудесија ... Ми стоеше така забаталено, ја префрлував од овде, па таму. .... и рече некој. дај размени го со мене ... и ми беше жал така да го пуштам по вода и зедов го читнав пред да се поздравиме ....е па ....ќе им го дадам да го прочитаат и да го вратам на полици :) ДОТОЛКУ!
February 21, 2022
Také čítanie na jeden dych. Také príjemné čítanie.
Lebo mladosť je tak mocná a krásna. Dôsledky našich činov na nás počkajú. V niečom sa s hlavným hrdinom stotožňujem, v niečom s ním nesúhlasím a v niečom mu závidím. Ale veď mladý človek predsa môže byť stratený. Aj syn učiteľa geografie.
,,Čím ďalej, tým bližšie".
Lebo mladosť je tak mocná a krásna. Dôsledky našich činov na nás počkajú. V niečom sa s hlavným hrdinom stotožňujem, v niečom s ním nesúhlasím a v niečom mu závidím. Ale veď mladý človek predsa môže byť stratený. Aj syn učiteľa geografie.
,,Čím ďalej, tým bližšie".
September 21, 2021
Občas si treba pripomenúť prečo je konkrétna knižka vaša obľúbená. A táto ma zatiaľ nesklamala. ♥️
February 5, 2021
táto rozhodne putuje do mojich obľúbených. prvý, a zaručene nie posledný Mitana. skvelosť! štýl, akým to bolo napísané, ma veľmi bavil, priam som tú knihu hltala. pretkaná humorom, ľahkosťou, no aj závažnosťou života, ktorú čitateľom predostiera 23-ročný chlapec.
a strašne rada čítam knihy, ktorých dej je situovaný v Bratislave, najmä tej socialistickej, takže to bolo ešte o to väčšie potešenie.
a strašne rada čítam knihy, ktorých dej je situovaný v Bratislave, najmä tej socialistickej, takže to bolo ešte o to väčšie potešenie.
December 26, 2020
"Uspokojil som sa s poznatkom, že najlepší spôsob, ako si získať lásku ženy, je - zaspať pri dvorení.
----------------------------------------------------
Áno, áno, áno. Veľmi príjemné, úprimné, vtipné, aj smutné, Ivan, Viera, Bratislava, šafko a zelené lavičky. Na chvíľu som sa vrátila, na miesta, na ktorých som denne bežala na električku do práce.
Patagónia je síce jednohubka, ale tak natlačená, že prežúvanie trvá dlho. Veľmi mi sadol štýl rozprávania. Bolo to také prirodzené, ako keď sa doma rozprávame a občas si povieme do riti...
----------------------------------------------------
Áno, áno, áno. Veľmi príjemné, úprimné, vtipné, aj smutné, Ivan, Viera, Bratislava, šafko a zelené lavičky. Na chvíľu som sa vrátila, na miesta, na ktorých som denne bežala na električku do práce.
Patagónia je síce jednohubka, ale tak natlačená, že prežúvanie trvá dlho. Veľmi mi sadol štýl rozprávania. Bolo to také prirodzené, ako keď sa doma rozprávame a občas si povieme do riti...
August 26, 2016
Случајно ми падна в раце. Во издание на Блесок. Патагонија е „мала“ книга со „мала“ приказна, но за неа може да се напише уште една книга.
Сакам да пишувам дијалози како што пишува Душан Митана и исто така, сакам современи приказни, лесни за читање но со тежината која што ја носат, знаеш дека ќе ти натежнат за скоро.
Сакам да пишувам дијалози како што пишува Душан Митана и исто така, сакам современи приказни, лесни за читање но со тежината која што ја носат, знаеш дека ќе ти натежнат за скоро.
January 25, 2024
moc, moc! príjemne prekvapilo!! zaujímavý štýl písania, veľmi stručný ale veľmi výstižný a hlboký? príjemná jednohubka, zaujímavo vystupňovaná. ja si od toho mitanu asi prečítam viac !!
October 25, 2025
preco ivan chrume skleneny vinovy pohar?
preco musime ublizovat tym, ktorych lubime?
preco je vztah nieco uplne ine ako laska?
preco ma 23-rocny ivan rovnake dilemy ako 23-rocna ja?
preco musime ublizovat tym, ktorych lubime?
preco je vztah nieco uplne ine ako laska?
preco ma 23-rocny ivan rovnake dilemy ako 23-rocna ja?
January 3, 2020
Mitana je vo svojej knihe Patagónia drzý a realistický. Nezdržuje rozsiahlymi opismi scén no napriek tomu Vás bez námahy zapojí do diania a Vy sa ocitáte v socialistickej Bratislave, na Šafku, pri Manderláku, na Karadžičovej, v časoch, keď sa v občianskych dalo ešte listovať. Občas Vás síce vychovávajú príslušníci, lenže Vy už ste v “treťom štádiu” opojenia (dosaďte si svoje obľúbené) a je Vám to jedno.
November 7, 2023
i’d rather get all my wisdom teeth removed without anesthesia than reread this book.
truly the blandest and worst-written book i’ve ever read. utter waste of my reading time. this book is the reason why kids hate mandatory readings.
truly the blandest and worst-written book i’ve ever read. utter waste of my reading time. this book is the reason why kids hate mandatory readings.
January 29, 2021
Andy, pampy, Patagónia.
Mitana je láska
Mitana je láska
January 9, 2023
vierka, if a bald man shows up at your doorstep, close the door
November 1, 2025
Vek dvadsaťtri je asi tá životmeniaca skala, do ktorej sa nedá nenaraziť.
A toto ma vždy zaujímalo, že ako je možné, že všetci títo knižní bohémovia môžu z takmer ničnerobenia zaplatiť nájom, opíjať sa v krčmách a byť varení pečení v reštauráciách!!!
A toto ma vždy zaujímalo, že ako je možné, že všetci títo knižní bohémovia môžu z takmer ničnerobenia zaplatiť nájom, opíjať sa v krčmách a byť varení pečení v reštauráciách!!!
February 28, 2021
Masterpiece!
July 5, 2021
Namaľoval stovky obrazov a v dedine nebolo jediného domu, v ktorom by nebol visel aspoň jeden. Predával ich po pätnásť korún, aby mal na štetce a farby, celá dedina bola jeho galériou.
July 28, 2021
Mitanov štýl mi napriek mnohým priaznivým recenziám nepríde ako niečo svetaborné, ale príde mi to ako slušný nadpriemer. Príbeh, kde sa priam patetický mládenček zaľúbi do staršej zadanej ženy... ktorá kvôli nemu opustí svojho predošlého, stabilného partnera 😂😂 takých tu teda bolo 😂😂😂 a ak sa to v reálnom živote skutočne stáva (nielen v zbožných prianiach introvertov), naskytá sa jediná otázka. Probůh, proč?
Avšak časť knihy, ktorá ma najviac oslovila, bol jej záver. Najviac som sa vedela stotožniť s matkou hlavnej postavy. S niekým obetavým a zároveň silným. Niekým, kto neuteká pred svojím osudom.
Ako povedal Dostojevskij v Bratoch Karamazov coch, parafrázujem: Rozhodol sa tomu obetovať celý svoj život. Ale takí zanietení mládenci si neuvedomujú, že obetovať celý svoj život pre 1 cieľ je ľahšie, ako obetovať tie najcennejšie roky svojho života pre štúdium alebo prácu, ktorým by danej veci pomohli viac.
Ok, pre istotu radšej citujem, aj keď v angličtine, nech neskomolím slová majstra.
Though these young men unhappily fail to
understand that the sacrifice of life is, in many cases, the easiest of
all sacrifices, and that to sacrifice, for instance, five or six years of
their seething youth to hard and tedious study, if only to multiply
tenfold their powers of serving the truth and the cause they have set
before them as their goal--such a sacrifice is utterly beyond the strength
of many of them.
Avšak časť knihy, ktorá ma najviac oslovila, bol jej záver. Najviac som sa vedela stotožniť s matkou hlavnej postavy. S niekým obetavým a zároveň silným. Niekým, kto neuteká pred svojím osudom.
Ako povedal Dostojevskij v Bratoch Karamazov coch, parafrázujem: Rozhodol sa tomu obetovať celý svoj život. Ale takí zanietení mládenci si neuvedomujú, že obetovať celý svoj život pre 1 cieľ je ľahšie, ako obetovať tie najcennejšie roky svojho života pre štúdium alebo prácu, ktorým by danej veci pomohli viac.
Ok, pre istotu radšej citujem, aj keď v angličtine, nech neskomolím slová majstra.
Though these young men unhappily fail to
understand that the sacrifice of life is, in many cases, the easiest of
all sacrifices, and that to sacrifice, for instance, five or six years of
their seething youth to hard and tedious study, if only to multiply
tenfold their powers of serving the truth and the cause they have set
before them as their goal--such a sacrifice is utterly beyond the strength
of many of them.
April 28, 2024
4,5* Raz sa dostanem do Patagónie, teraz som sa jej znovu len priblížila.
Tieto akože "autofikcie" ma bavia viac ako echt reálie autobiografií, lebo sa viem s čímkoľvek stotožniť, ale zase môžem v pokoji kydať na charakter a činy postavy. Kydať tuná na mladého 23ročného Ivana, to nie je žiadne umenie, to je reflex, čo sa prejavuje často. Ivan totižto rád trávi čas po pajzloch, krčmách, uličkách Bratislavy, ktorá už dávno nie je - ani piko si už nevieš poriadne zohnať, darmo - a jeho prístup k zoznamovaniu sa so ženami je vo sfére "nereálno" pre 21. storočie. Ale nie je to iba o fyzických chodníčkoch.
Je to hlavne o vnútre, o ašpiráciách mladosti, o neláskavej láske našich známych a neznámych, o hľadaní nepublikovaného autora. Je to o obyčajne bytia v uzavretom svete. Je to stále aj radosť a očakávanie, pretože je to mladé, svieže a veľmi inteligentné. Na každom mieste je to aj smutné, ale nie depresívne. Ide o rozprávanie preplnené nádejami a pozeraním sa pred seba napriek tvrdým skutočnostiam. Je to obyčajný život. Hutné, stručné a vtipné dialógy. Nie je to prešperkované, pracne vypointované, ani zdĺhavé. Na nič sa to nehrá, a preto to vie aj teraz osloviť.
Taká je cesta do Patagónie.
A teraz po druhom prečítaní som konečne s postavou na jednej vlne. Lebo hej, aj takáto je raná(/a) dospelosť. Pohyb nevedno kam.
Tieto akože "autofikcie" ma bavia viac ako echt reálie autobiografií, lebo sa viem s čímkoľvek stotožniť, ale zase môžem v pokoji kydať na charakter a činy postavy. Kydať tuná na mladého 23ročného Ivana, to nie je žiadne umenie, to je reflex, čo sa prejavuje často. Ivan totižto rád trávi čas po pajzloch, krčmách, uličkách Bratislavy, ktorá už dávno nie je - ani piko si už nevieš poriadne zohnať, darmo - a jeho prístup k zoznamovaniu sa so ženami je vo sfére "nereálno" pre 21. storočie. Ale nie je to iba o fyzických chodníčkoch.
Je to hlavne o vnútre, o ašpiráciách mladosti, o neláskavej láske našich známych a neznámych, o hľadaní nepublikovaného autora. Je to o obyčajne bytia v uzavretom svete. Je to stále aj radosť a očakávanie, pretože je to mladé, svieže a veľmi inteligentné. Na každom mieste je to aj smutné, ale nie depresívne. Ide o rozprávanie preplnené nádejami a pozeraním sa pred seba napriek tvrdým skutočnostiam. Je to obyčajný život. Hutné, stručné a vtipné dialógy. Nie je to prešperkované, pracne vypointované, ani zdĺhavé. Na nič sa to nehrá, a preto to vie aj teraz osloviť.
Taká je cesta do Patagónie.
A teraz po druhom prečítaní som konečne s postavou na jednej vlne. Lebo hej, aj takáto je raná(/a) dospelosť. Pohyb nevedno kam.
January 17, 2021
82 strán o ničom a vlastne o úplne všetkom. Biblia mladého slovenského čítateľa, ktorý ešte stále hľadá alebo vo svojej osobnej Patagónii už žije. Osobne veľmi oceňujem záver novely, ktorý sa Mitanovi neskutočne vydaril.
August 13, 2014
chýbal mi nejaký prvok, ktorý by mi urobil čítanie kompletným. nie tak celkom pointa, alebo... možno práve tá.
August 28, 2019
V napĺňaní svojich skromných ambícií bezchybné.
October 12, 2023
Tak ja asi nezdielam ten "optimizmus" druhych citatelov. Vobec mi to nic nesposobilo na dusi.
Displaying 1 - 30 of 45 reviews