Zmes dobrých poviedok, spomedzi ktorých pre mňa kvalitatívne vyčnievali hlavne tie dlhšie: Obětiny od Edity Dufkové, záver spôsobil wow efekt. Ruské kolo od Jany Rečkové, normálne som ľutoval, že to bolo také krátke. Kabinet kuriozit od Laury Bastové, jej pohľad do kuriozitnej Prahy stál za to. Poslední Labyrint od Karla Doležala, výborne som sa bavil.
Posedlost od Jany Vaňkové, tu smekám, pre mňa najlepšia poviedka zo zborníku s veľmi emotívnym podmazom.
Psí počasí od Jaroslava Zelenky, postapo, keď Psi(y) začnú preberať štafetový kolík pánov tvorstva. K novele Petry Slovákovej: pravdu povediac,šla mi z toho hlava kolem. Príliš bizarné, presýtené opismi a metaforami, ktoré namiesto vysvetľovania skôr vyvolávajú ďalšie otázniky. Kompozične takisto pomerne nárocné čítanie. No štylisticky je to poriadne odmakané.