Trinásť balád pre Lucifera

by Radoslav Kozák

Na svete sú dva druhy ľudí: tí, ktorí vám povedia, že sú ochotní za niečo zabiť a tí, ktorí by za to niečo pokojne položili život. Z prvých sa stávajú monštrá. A tí druhí? Tí jednoducho skončia mŕtvi. Istého spisovateľa raz vyhľadal mysteriózny starec s ponukou, aby preňho napísal trinásť príbehov. Zadanie bolo jednoduché, no o to desivejšie: „Ukáž ľuďom temnotu. Nechaj ich pocítiť jej bezútešnú ťažobu. Cez ňu sa dostanem k ich duši. Inak si vezmem tú tvoju.“
Túto zbierku trinástich poviedok temného magického realizmu a hororu si vraj objednal sám diabol. Je však skutočne prekliata? Dokáže vám ukradnúť dušu alebo kvôli nej skončíte ako monštrum? Odvážite sa to zistiť?

Genres: Horror, Fiction, Anthologies

264 pages, Paperback

Published February 1, 2024

Reviews

[Lenona · Rating 5 out of 5]

V pochmúrnom zapadnutom bare sa stretnú dvaja muži. Jeden túži po lacnej fľaši zabudnutia, druhý má vážnejšie chúťky. V zapľuvanom prostredí plnom alkoholových výparov a cigaretového dymu, kde sa častokrát vedú reči o zmysle života a smrti, vznikne dohoda. Je to možno posledná príležitosť v živote autora jednej vydanej poviedky napísať niečo významné, skutočne dôležité, hoci to bude tvorba na objednávku, trinásť poviedok, ktoré čitateľovi vyrvú kúsok duše. Alebo žeby celú? Buď to, alebo autor zaplatí privysokú cenu, keďže s diablom sa nevyjednáva.
Prvá poviedka je akýmsi úvodom, vodiacou šnúrou, na ktorú sa navliekajú jednotlivé temné príbehy. Niektoré majú mysteriózny nádych, z iných sa k vám zakráda dusivá atmosféra postupne, lenivo, aby vás v závere dorazila, ďalšie len pošteklia, naznačia a neskôr vás dobijú.
Ako skončí stretnutie pasažiera a záhadnej krásky vo vlaku?
Môže perverzná a skazená Múza inšpirovať autora k vytvoreniu umeleckého diela? Alebo ho svojím výsmechom a ponižovaním dovedie do šialenstva? Po akých koncoch túži opojná víla?
Náhoda mu do cesty vrhla mačku. Plukovník namiesto oddychu na dovolenke spozná, čo je pomsta zo záhrobia.
Novinár pri pátraní po okolnostiach smrti detí z autobusu narazí na ducha dievčatka, ktorý si ho všimne. Z lovca senzácie sa stane korisť.
Ak je vrah sám obeťou násilia a spovedník má temnú minulosť, kto poskytne útechu a rozhrešenie?
Snové predstavy chorého mozgu maniaka posadnutého dievčenským telom má priam étericko-poetické spracovane. Baletka netancuje, ale vznáša sa nad zemou, priam dokonalosť sama, hra so slovom a obrazom napokon vyznieva ako chladná sprcha plná blata, špiny a hniloby.
Ako ďaleko môže zájsť umelec v túžbe po uznaní a sláve? Môže odčiniť a zrušiť zmluvu, s ktorou v slabej chvíli súhlasil? Temnota mu šliape na päty, pripomína mu, že raz bude musieť platiť.
Pod vplyvom záhadného mentora sa z dieťaťa stáva sadistický vrah. Alebo to v ňom bolo odmalička a mentor je len jeho predstava, aby mal na koho zhodiť zodpovednosť za svoje krvavé činy?
Cholerický šéfkuchár viac miluje dobré jedlo a svoju pec než peniaze zákazníkov a k svojim zamestnancom sa správa ako k odpadu. Až kým sa jednej noci osudy niekoľkých ľudí nespletú tak, že ktosi skončí v peci.
Delírium? Šialenstvo? Fóbie vystupňované do blúznenia sa prepletajú so strachom zo zatvorených mahagónových dverí, ktoré vždy prinášali zlé udalosti. Čo je za nimi? Sloboda? Alebo ďalšie dvere?
Ako ďaleko môže zájsť frustrácia a bezmocnosť bývalej chlapčenskej filmovej hviezdy? Mohlo mať účinkovanie v horore nejaký vplyv na jeho dnešný stav? Na neschopnosť žiť obyčajný život, mať obyčajný vzťah s obyčajnou dievčinou? Čo ak ho dokáže vzrušiť už len násilie a strach v očiach obete?
Tragédia zničí mladú rodinu a spustí pád na dno. Záhadný fidlikant našepkáva a navádza na krivé cestičky, no je na každom z nás, či sa poddáme vábeniu melódie smrti, alebo jeho mámeniu odoláme.
Hlavným motívom poviedok je smrť. Prichádza k hrdinom v rôznych podobách a z rôznych príčin, no vždy si ich nájde a nenechá ich na pokoji. Atmosféru poviedok podtrhujú čiernobiele ilustrácie Beáty Juritkovej, ktorá kreslila aj obálku.
Poviedky sú napísané ľahko čitateľným štýlom, autor podnecuje a udržiava v čitateľovi zvedavosť a napätie, vie dobre vykresliť psychológiu postáv a motiváciu hrdinov. Nejde mu o priamočiare násilie, ale o pozadie, ktoré k nemu viedlo. Voľky-nevoľky si položíte otázku, či sa v podobnej situácii nemôžete ocitnúť aj vy. Na ktorej strane by ste boli radšej? Na strane lovca, či koristi? Obe roly majú totiž obrovské mínusy. Ak sa vám poviedky zapáčili, ďalšie nájdete v zbierkach Krvavé Považie (Vydavateľstvo Hydra, 2023), Slovenské temno (Vydavateľstvo Hydra 2022), v e-zine Charon a Howard.
Do čítania, knižní kanibali!

[romana · Rating 1 out of 5]

Prvá balada ma mala pripraviť na to, aká zlá bude táto kniha...

Už v prvom príbehu sa čitateľ stretáva s nezmyselnými metaforami a prirovnaniami, mužskou hlavnou postavou, ktorej jediná vlastnosť je piť alkohol a byť akože strašne hlboký, ale len na veľmi plytkej úrovni, a samozrejme s jediným dôvodom existencie a to byť tajomný, ale aj to ledva tak pre 15-ročného mužského čitateľa, ktorý ženy opisuje iba od pŕs po zadok.
Dokopy to bolo celé veľmi trápne a nudné, strany plné litánií doslova o ničom a horor sa asi stratil po ceste do toho baru na začiatku, pretože som ho nikde inde nepostrehla. Rozprávač na mňa navyše pôsobil ako takzvaný „self-insert“ a snažil sa byť tak veľmi zaujímavý, až skončil ako extrémne jednotvárny a zbytočne nafúkaný jednobunkovec bez akejkoľvek realistickej charakterovej črty.

Úprimne neverím, že písanie tohto čohosi pána autora bavilo, pretože to bolo tak strašne nezáživné a nezmyselné, že mi pri čítaní pomaly začali odumierať mozgové bunky. To ani nehovorím o chybách, neprirodzených dialógoch, zle použitých čiarkach a samozrejme striedanie dlhých a krátkych viet nehovorí nič nielen autorovi, ale ani jazykovému redaktorovi. Veľmi, veľmi chabý pokus o príbehy a navyše aj s postavami, ktoré by sa dali opísať jedine ako také kartóny – bez akejkoľvek individuality alebo charakteru.

Celé by sa to dalo zhrnúť asi nasledovne: najhororovejšie na hororoch mužských autorov je pravdepodobne mizogýnia, pedofília a nekrofília za účelom (nevydareného) šokovania, chyby a zbytočne dlhé opisy ničoho, ktoré majú vraj navodiť atmosféru, ale namiesto toho uspia čitateľa. Ako by povedal sám autor: „Chýba tomu talentovaný spisovateľ“ (49).

[Miro · Rating 4 out of 5]

Na poslednom Comics Salóne som si zaobstaral prvotinu Radoslava Kozáka aj s pekným venovaním. Ďakujem. Z celej zbierky som predtým poznal len jednu poviedku, ktorá sa v roku 2020 umiestnila v MCF, a teda som bol zvedavý na ďalšie jeho výtvory. Poďme sa na ne mrknúť mojím subjektívnym očkom.

Viac k jednotlivým poviedkam na scifi.sk
https://www.scifi.sk/spacenews/10114/...

Knižky debut autorovi vcelku vyšiel dobre. Poviedky majú miestami zaujímavé nápady, ale na druhej strane - aj kolísavú úroveň. Mal som pocit, že vlákno, nahodené v prvom príbehu, sa nepodarilo prevliecť konzistentne všetkými trinástimi očkami. Štylisticky je kniha zaujímavá, i keď dosť často príliš kyprá a vatovitá. Možno niekedy menej je naozaj viac. Kvitujem aj tematické ilustrácie od Beáty Juritkovej.
Celkové hodnotenie: 7/10

[Bea]

Pekná hororová zbierka poviedok, je to taká hororová všehochuť. Niektoré poviedky sú veľmi dobré, niektoré slabšie a cítiť z nich nevypísanosť autora, ale celkovo má zbierka pomerne dobrú úroveň aby si ju čitateľ vychutnal a tešil sa na ďalšie autorove práce, samozrejme len ak ste hororovým fanúšikom. Možno raz sa rozpíšem podrobnejšie ku každej poviedke zvlášť, teraz žiaľ nie je na to čas.

[Jozef Miklovič · Rating 5 out of 5]

Knihu som čítal nezvyčajne dlho. Pokúsil som sa pochopiť fenomén hororu a občas som musel aj prediskutovať niektoré aspekty žánru s priateľmi. Horor mi síce neprirástol k srdcu, ale musel som obdivovať uhladený a veľmi pekný štýl autora. Textu sa nedá absolútne nič vyčítať. Ďakujem, Rado, od teba si rád prečítam aj horor.

[Lukáš Polák · Rating 5 out of 5]

Rok 2024 začal pre slovenský horor zostra. Radoslav Kozák vypustil svoju prvú vlastnú knihu, no pre hororového fanúšika nie je neznáme meno. Rado je šéfredaktorom časopisu Charon, editoval antológiu Krvavé Považie, jeho poviedky sa objavili v českom časopise Howard, v spomínanom Krvavom Považí či v Slovenskom temne (obidve vyšli pod vydavateľstvom Hydra) a dve kúsky sa nachádzajú v Prekliatej zbierke od vydavateľstva Príbeh, ktoré vydalo aj jeho samostatnú knihu.

Zbierka ukrýva trinásť rôznorodých príbehov z hororového cechu. Narazíme prevažne na psychologický horor, no aj na bizarro, „lovecraftovský“ horor, triler, duchársky horor, mysteriózny horor, kanibalizmus, štipku erotiky, kliatbu či dark fantasy. Všetky poviedky majú spoločné, že sa v nich objavuje psychologická hĺbka postáv, temná atmosféra, melancholická nálada a hlavne vysoká kvalita. Odvážne a úprimne musím povedať, že táto kniha dosahuje svetové kvality súčasného hororu. A som rád, že vyšla práve v našom jazyku.

TOP3 poviedky:
„Barbiturátova bábika“: Príbeh so silnou romantickou líniou, no jeho pointa prekvapí ukážkovou zvrátenosťou. Mladý lekár porozpráva príbeh lásky s onkologickou pacientkou. Ako sa prvýkrát stretli, ako sa zamilovali a skoro odlúčili. Lenže, netreba veriť všetkému, čo nám povie. Možno je pravda úplne iná.
„Septembrový muž“: Počas septembrového dňa stretne chlapec čudesného chlapíka s ešte čudnejším menom September, ktorý mu určí životnú cestu. Naučí ho byť sériovým vrahom. Výborný triler. Veľmi ma bavili postupné kroky, ktoré pretvárali postavu na niečo temné (neobišlo sa to ani bez mysterióznych prvkov). Rado dokázal, že ani tento žáner mu nie je cudzí a dokáže s ním šikovne pracovať.
„Diablove ruky“: Poviedka vraví o plukovníkovi, ktorý zrazí mačku, lenže, keď k nej príde, ona ho pokúše a ujde. Následne sa mu začnú snívať zvláštne sny, pri dome objavovať mačky a taktiež vydáva chlapíka v šedej kapucni so svietiacimi zelenými očami, ktorému chýbajú ruky. Výhybka do bizarro hororu, ktorý sa nebál ani brutálnejších scén a mysterióznej atmosféry. Ku tomu nesmie chýbať pointa, ktorá ukážkovo zocelí príbeh.

Navyše zbierka obsahuje až 30 ručne robených ilustrácií, ktoré skvelo dopĺňajú atmosféru knihy. Keď som čítal knihu, tak ma zahrial hrejivý pocit, že slovenský horor má budúcnosť a Rado Kozák je skutočný talent hororu. Teším sa na ďalšie knihy.

[Pavel Chodúr · Rating 5 out of 5]

Trinásť balád pre Lucifera je výbornou knihou. Bez debaty. Radoslav Kozák sa vám v nej rozhodol spraviť takú menšiu exkurziu po žánri, ktorému rozumie. Každá poviedka sa hrá s tým konkrétnym subžánrom hororovej literatúry a kvetnatým a dynamickým jazykom opisuje pôsobivú plejádu postavičiek a charakterov. Poviedky tvoria ucelený svet. Príbehy z jednej sa občas ako novinová správa alebo súčasť dialógu mihnú v ďalšej. Zvykne sa stávať, že poviedkové zbierky majú kolísavú tendenciu. Tu pôsobia ucelenejšie v rámci univerza, ktoré Rado vytvoril a to aj napriek faktu, že nie všetky sa mi až tak páčili. Čo ale na jeho rozprávačskom prístupe musím oceniť, je fakt, že aj pre mňa žánrovo slabšie kúsky v rámci budovania atmosféry fungujú. Od prvej vety ste vtiahnutí do deja a spoznávate niekedy psychotické, inokedy strašidelné stránky Radovej zbierky kuriozít.
Najväčšiu silu a dôraz mali pre mňa poviedky Balada o Robertovi Johnsonovi ukotvená v pod žánri Urban legends, potom Septembrový muž a hlavne dokonalé žmurknutie k Poeovi a Lovecraftovi v poviedke Dvere. Trinásť balád a Fidlikant mi prišli magicky nepríjemné a Spovedné tajomstvo a Koľajnice osudu, ako pekné atmosférické kúsky. Potom tu máme Melódiu zla a Diablovu pec, ktoré pre mňa v niečom fungujú a v niečom nie, hoci obidve majú výborné zakončenie. A Diablove ruky, Barbiturátová bábika, Dokonalý koniec a Odtlačok ma nechali trošku chladným ( aj napriek výbornej dramaturgickej štruktúre).
Takže finálny verdikt je viac ako pozitívny. Je to ukážka autorskej vyspelosti, hravosti a žánrovej rozmanitosti. Ukazuje Rada Kozáka v plnej sile a je pevným a solídnym krokom vpred na poli žánrovej literatúry. A veľmi oceňujem striedanie miest a pendlovanie medzi slovenskými postavami a tými cudzími. Predostiera to potenciál zapôsobiť aj mimo naše hranice. Budem v tomto Radovi držať palce. Objektívne za 4*, ale dávam plný počet, lebo ten jazyk a spôsob podávania informácií fungoval aj pri(pre mňa) slabších poviedkach. Určite stojí za prečítanie.

[Beatrica Juráková Szolárová · Rating 5 out of 5]

RADOSLAV KOZÁK - TRINÁSŤ BALÁD PRE LUCIFERA

"Nerozhliadajte sa, neskúmajte, odkiaľ prichádzam. Som len hlas spopod vašej postele. Prihováram sa vám z vankúša, keď naň ulihate. Zniem z najtmavšieho kúta izby."

V prvom rade musím pochváliť autorovu nádhernú slovnú zásobu a hlavne to ako sa vie so slovíčkami šikovne "hrať". Boli tam naozaj nádherné myšlienky a prirovnania. Celý príbeh od A po Z bol precízne vypracovaný. Postavy, miesta, kde sa odohrala daná balada. Super!

Ako druhé musím spomenúť fantastické ilustrácie, ktoré boli pri každej balade/kapitole a dokonale vystihli dej. Bravo!

"Jeho dotyk ma zachladil i cez oblečenie."

Máme tu jedného vyhoreného spisovateľa, ktorého navštívi záhadný starý muž a prikáže mu, aby napísal trinásť strašidelných príbehov a ukázal ľuďom temnotu.

"V skutočnosti chcete, aby sa ľudia v noci prebúdzali a v kútoch videli príšery a strašidlá, tak ako vy."

Trinásť príbehov...trinásť duší, za ktoré by vykúpil tú svoju.

"Prišiel som z útrob samotného pekla."

Klamala by som, keby som napísala, že som sa bála, ale tri príbehy mi vybili poriadne poistky ( Spovedné tajomstvo, Septembrový muž a Fidlikant).

"V očiach človeka spočíva jeho podstata. Túži cez ne, hladuje a sýti sa, lapá po dychu a miluje nimi. Len v nich človek žije a umiera."

Koniec som už čítala so zadržaným dychom a s otvorenými ústami! Ako tie balady zapadli do seba a všetko dávalo úplne nový zmysel celému príbehu a ujasnilo aj spojenie medzi postavami a ich osudy.

Prijali by ste ponuku od neznámeho muža? Hlavne keď váš život je v troskách a tak uveríte, že takto ľahko viete získať vykúpenie z trápenia?

A čo ak áno? Naozaj sa dá veriť samotnému Zlu?! Kto vlastne je ten zahadný starý muž, ktorý sa všade objaví?

Odporúčam! Bol to zážitok! Krátke kapitoly sa čítali rýchlo, boli napínavé a miestami dosť nechutné a šokujúce.

Autorovi prajem veľa úspechov, jednoznačne má talent!

[Anton Stiffel · Rating 5 out of 5]

Zbierku som prečítal prakticky na jeden záťah a musím napísať, že ma v dobrom prekvapila. Indície, že autorovi písanie ide, sa dali vypozorovať už z jeho poviedok v Krvavom Považí, Prekliatej zbierke, Charone). Sadol mi najmä autorov ľahký, príjemný a autentický rozprávačský štýl, ktorý v kombinácii so znalosťami prostredí či konkrétnej tematiky vytváral dobrý podklad pre kvalitnú hororovú zábavu a solídne príbehy. Kvitoval som, že v príbehoch bolo minimum vaty a realistické dialógy. Autor mnohokrát umne a minimalisticky vybudoval naozaj dobrú a mrazivú atmosféru, či desivú zápletku. Najlepšie príbehy zo zbierky nebolo ľahké vybrať, lebo každá poviedka bola niečím zaujímavá a vyslovene slabá sa v zbierke nenachádza, no najviac ma zamrazili a najviac mi zarezonovali príbehy: Diablove ruky, Koľajnice osudu, Diablova pec, 13 balád pre Lucifera, Odtlačok, Balada o Robertovi Johnsonovi.
Pozitívom je pre mňa tiež to, že autor je prirodzený rozprávač, ktorý horory vie a rozumie im a túto výsadu nemá každý. Teším sa na jeho ďalšie príbehy.

[Hallien · Rating 4 out of 5]

Na slovenskom literárnom poli je toto veľmi pozoruhodná zbierka. Všetci hororoví nadšenci by mali po nej určite siahnuť, aj keď nie všetko sa autorovi vydarilo na sto percent. Zvláštny metanaratív mne osobne nesadol, a prvú a poslednú poviedku zbierky považujem za autorský rozmar. Mimo to však dostávame vyše desiatky príbehov z ktorých každý pracuje s úplne iným námetom a štýlom hororu. Všetky sú minimálne lepším priemerom, niektoré z nich sú naozaj dobré (Barbiturátová bábika, Spovedné tajomstvo, Balada o Robertovi Johnsonovi, Diablova pec) a jedna (Septembrový muž) je na svetovej úrovni najvyššej kvality. Knižke by sa však predsa len zišlo možno ešte jedno editorské kolo, prísnejší redaktor a beta čitatelia ktorí by vychytali drobné muchy. To vravím hlavne preto že je tu jednoznačne potenciál na zlepšenie ale rovnako výborné námety a schopnosť ich spracovať na vysokej úrovni, takže by bola škoda keby sa autor neposúval ďalej. Jednoducho skvelá zbierka, no ešte je čo zlepšiť.

[Zdenka Kollárová · Rating 5 out of 5]

Ak máte radšej kratšie príbehy siahnite po hororových baladách od skúseného majstra pera Radoslava Kozáka. Príbehy sa dajú čítať samostatne, no ak máte radi väčšie celky, prezradím, že sa nakoniec spoja. Rovnako i pri tejto knihe platí, že je skôr pre silnejšie žalúdky i nervy.
Zaručujem, že zmeníte názor na mačky, starých odkundesov i samotného pána temnoty!
https://zdenkakollarova.ghost.io/co-c...

[Terezka Babicová · Rating 4 out of 5]

Trinásť balád pre Lucifera

Trinásť príbehov, ktoré Vám síce neukradnú dušu, no o spánok Vás na chvíľku pripravia. Ja sa napríklad už nikdy nebudem pozerať na mačky ako na malé milé stvorenia. Rozhodne NIE!
Nie som znalec hororového žánru, tak tu nebudem tliachať o tom, že viem akého podžánru boli jednotlivé príbehy. Ale prečítala som si recenzie ľudí znalých tohto oboru a musím povedať, že niektoré príbehy nabrali až vtedy ten správny rozmer.
Každá poviedka je iná a v každej nájdete zmes rôznych typov postáv. Okrajovo sa v ďalších poviedkach spomenie niečo z predošlých, no na ten daný dej to nemá vplyv. No v poslednom príbehu sa to všetko spojí do jedného krásneho celku. Niektoré príbehy sa mi páčili viac, niektoré menej, no celkovo hodnotím knihu veľmi pozitívne. Bol to zaujímavý čitateľský zážitok.
Ešte by som rada vyzdvihla ilustrácie, ktoré túto zbierku poviedok krásne dopĺňajú. Ja mám proste rada knihy, kde sú ilustrácie (to dieťa stále vo mne je😃).
A na záver by som ešte rada poslala jedno ďakujem @bukkuk za možnosť zúčastniť sa tejto štafety.

4☆/5☆

[Saskia Budzák · Rating 5 out of 5]

4,5⭐/5

Zbierka hororových poviedok, ktoré mi na pár dní doslova ukradli spánok a privolali zlé sny, no napriek tomu som ju nedokázala odložiť. Nie neprečítala som knihu za jeden deň, čítala som pomaly a vychutnávala si ju. Príjemne držala v napätí a postupne, stranou po strane sa mi dostávala pod kožu.
Prekopávame sa v nej do najhlbších kútov ľudskej mysle, prekračujeme hranice a zažívame temnú atmosféru. Každým jedným prečítaným príbehom sa na povrch vyplavujú nové emócie a vynárajú sa otázky, ktoré s vami zatriasú. Avšak, všetci, každý jeden z nás máme na výber. Čo si vyberiete vy?

Príbeh sa začína v jeden zamračený deň, v jednom zapadnutom bare. Hlavný hrdina, vyhorený spisovateľ prišiel zabudnúť sem na svoje trápenia a bolesti. Nevie však, že ho vybral neznámy muž/starec na ukojenie svojich zvláštnych túžob. V mieste, kde ľudia chodia zabudnúť, užiť si alebo len tak sa stretnúť, vznikne medzi týmito dvoma mužmi zvláštna a desivá dohoda. Vyzerá to na poslednú možnosť pre hlavného hrdinu ako sa znovu postaviť na nohy a stať sa slávnym. Dohodu nakoniec príjme, ale čaká ho neľahká úloha. Jeho svedomie a myseľ sa búria. Má ale na výber?

Autorov štýl je pútavý, autentický s naozaj prešperkovanými znalosťami prostredia. Jednotlivé poviedky boli z rôznych podžánrov (toto nechám ale už na skutočných znalcov🤭) a zároveň navzájom skvelo prepojené. Autor sa perfektne vyhral so psychikou postáv a verte mi, nebude vám všetko jedno. V závere dostanete to správne ukončenie a čaká vás aj ponaučenie. Ste ochotní ho ale prijať?
Priznávam, že niektoré príbehy ma až tak nebavili, iné ma ale doslova zhltli (Septembrový muž, Dokonalý koniec, Diablové ruky, Barbiturátová bábika🤯😱).
Napriek tomu to bolo skvelé čítanie a knihu určite odporúčam.

V závere musím vyzdvihnúť neskutočné ilustrácie Beáty Juritkovej, ktoré dodávali príbehom tú správnu atmosféru a o plágatoch, ktoré som dostala ku knihe ani nehovoriac.

- Hororové poviedky
- Psychológia postáv
- Filozofické úvahy
- Temné a strašidelné prostredia
- Zlo čakajúce na príležitosť