Pragnienie

by Jozef Karika, Mirosław Śmigielski (Translator)

Pragnienie – jeden z naszych najstarszych instynktów. Pragnienie przeżycia, choćby kosztem innych. Kosztem wszystkiego. Pragnienie rozmnażania się. Pragnienie... zabijania, jeśli będzie to konieczne?

Opowiadania z niniejszego zbioru stanowią całość wraz z opowiadaniami z tomu Głód.

Jozef Karika wprawnie łączy wiele fikcyjnych, historycznych i osobistych wątków, by przedstawić nam zło zamieszkujące słowacką górę Czebrat.

Genres: Horror, Audiobook, Mystery, Fiction

216 pages, Paperback

Published November 13, 2023

About the author

Slovenský experimentálny spisovateľ a publicista.
Vyštudoval históriu a filozofiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na širšiu scénu vstúpil v roku 2001 ako kmeňový autor internetových stránok G.O.M.. Pracuje ako historik-kurátor a televízny redaktor. Získal Cenu literárneho fondu za publicistiku. Jeho reportáž Kontroverzná tabuľa získala prvé miesto v kategórii publicistika a Cenu diváka na celoslovenskej prehliadke tvorby lokálnych televízií Workshop 2008. Vyhrala aj prvé miesto v kategórii publicistika na česko - slovenskej filmovej prehliadke KAFKA 2008. V máji 2007 Karika prednášal o mágii v postmodernizme na Prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. V jeseni 2007 na objednávku Žilinského samosprávneho kraja vytvoril textovo-grafickú výstavu Sto rokov od tragédie v Černovej. Bola vystavená v Bruseli a Národnej Rade Slovenskej Republiky. V desiatich exemplároch sa pod záštitou Matice Slovenskej stala aj celoslovenskou školskou výstavou. Je autorom stálej expozície Život a dielo Andreja Hlinku v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Vo vydavateľstve Vodnář publikoval knihy Slovanská magie (2003), Zóny stínu (2005), Magie peněz (2008) a Brány meonu (2009). Vo vydavateľstve Ikar mu vyšli knihy Mágia peňazí (2007) a K.P.M.P.Z. (2007). Prispieva do amerického Konton Magazine, britského Chaos International Magazine a nemeckého Instrumentum. Niektoré jeho texty boli vybraté a publikované v knižnej antológii The Best of Konton amerického vydavateľstva Konton Publishing a v britsko-americkej antológii Manifesting Prosperity. Svojimi textami prispel tiež do viacerých kníh Josefa Veselého. Venuje sa aj próze - poviedky mu vyšli v časopisoch RAK a Fantázia. Zameriava sa na vytváranie postmodernistických textových koláží zlučujúcich inak nezlúčiteľné a nesúmerateľné diskurzy a prístupy. Vedľa seba kladie prísne metodické postupy a poznatky rôznych vedeckých disciplín, spolu s výrazným momentom iracionálna, snových rozmerov bytia a intuicionizmu. Nevyhýba sa pri tom ani inšpirácii z obskúrnejších zdrojov, akými sú napríklad rôzne duchovné tradície minulosti, či tvorba autorov ako Howard P. Lovecraft, Aleister Crowley, Carlos Castaneda, Kenneth Grant, William S. Burroughs, Terry Pratchett… Filozofickými východiskami sú mu prevažne diela existencialistov (Sartre, Camus, Heidegger), Nietzsche a postmodernistická filozofia (Foucault, Derrida). Sám sa hlási predovšetkým k odkazu experimentálnych mysliteľov akými sú Ramsey Dukes, Peter J. Carroll, Robert A. Wilson, Hakim Bey a ďalší. Druhú oblasť jeho tvorby predstavujú experimentálne knihy a texty zamerané na hľadanie a rozvíjanie sviežich, alternatívnych a nekonformných praktických prístupov k rôznym životným oblastiam, problémom a situáciám. Vo svojom experimentovaní s významom textu v postmodernej spoločnosti používa techniky striedania paradigiem, rôzne alter-egá, postupy textovej liberácie, dočasnej viery, mystifikáciu a prvky výstrižkovej metódy.

Reviews

[podczytany · Rating 4 out of 5]

Początek…. WOW, zaangażowanie 100%.
Środek…… fatalny, okropny, nie wyobrażam sobie gorszego sposobu narracji.
Koniec…. WOW!!! Mroczne, przerażające, odrażające.

Ocena: 3,5… przez ten nieszczęsny środek…

[Mewa · Rating 4 out of 5]

Kocham typa.

[Monika Zbínová · Rating 3 out of 5]

✅ Ako človek denne sa pohybujúci v knižnom svete najviac oceňujem formu dvojknihy a celý vizuál, v ktorom sú obe knihy vytvorené a prepojené. Z pohľadu knižného marketingu tento človek vie naozaj, čo robí. Nie som úplne fanúšik poviedok, tu sú ale vyskladané tak, že prechádzajú jedna do druhej a vytvárajú komplexný obraz, vďaka čomu to nepôsobí rozkúskovane.
🆗 Obsahovo sú tieto poviedky asi to najtemnejšie, čo Karika napísal. Ak je pravdou, že to, čo ich spája, nie je autorova fantázia, ale ich súvis s reálnymi historickými udalosťami, je to masaker. Karika efektne vyťahuje zabudnuté lokálne mýty a nie nejaké exotické bububu, čo je možno aj polovica jeho úspechu.
⚠️ Podobne ako pri Priepasti a Smršti, tie siahodlhé pasáže odohrávajúce sa vnútri hlavných postáv som preskakovala. Mám rada napätie a strach plynúce z deja, nie z metafyzických úvah a psychedelických stavov a nehanbím sa za to. Rovnako som sa snažila preletieť všetky brutálne a krvavé scény béčkových hororov.
❌ Jedna poviedka sa odohráva v múzeu, druhá vo vlaku, tretia v bytovke, atď., a v strede každej je iná postava. Keď si však položím všetky vedľa seba, a pokojne tam môžem postaviť aj chalanov zo Smršte a Priepasti, sú to síce rôzni ľudia, ale v podstate – sú takmer rovnakí. Rovnako rozprávajú, rovnako premýšľajú, konajú, boja sa, ich party majú rovnaký rytmus, rovnakú štylistiku. Podobajú sa tak, až sa zdá, že je to stále len jedna postava. Akoby všetka energia išla do tých kľúčových desivých pasáží, ale na prepracovanejšiu psychológiu postáv už nezostal čas.
🤔 Zhrňme si to: autor vezme šablónu hlavnej postavy, zasadí ju do času a priestoru, dá jej nejakú nevinnú náplň práce, a pár minút sa už roztáča motorová píla. Alebo sa v priebehu pár hodín z uhladeného tridsiatnika stáva pod vplyvom nejakej (na prvý pohľad len mierne znepokojivej) záhady zabijácky šialenec.
Tu je postava X, ale nezdržujme sa a šup-šup na vec.
Ak je to zámer – gratulujem.
Mne to pripomína viac béčkové porno.

Kúpiš tu: https://bit.ly/karika_smad

Prihlás sa na odber knižného newslettra „Listy úprimnej knihomilky“

[reading_mango · Rating 4 out of 5]

4.25
Uwielbiam klimat tworzony przez Karikę!!

[Tala🦈 (mrs.skywalker.reads) · Rating 5 out of 5]

pełne gacie, zwłaszcza Teufelsloch aaaaaaaaa

[nadia · Rating 4 out of 5]

4,5 chyba wyczuwam nowego ulubionego autora

[Kahlan23 · Rating 4 out of 5]

ja si Karikove knihy užívam, bavia ma, čítam ich rada. sú to knihy, ktoré prečítam rýchlo. jediné čo moc nemusím je keď to celé naberie až taký moc filozofický ráz, kedy postavy začnú nad všetkým až moc premýšľať, vysvetlovať, filozofovať..bez toho by som sa vedela zaobísť

[Kristy Drážovská · Rating 4 out of 5]

Dala by som 5, nebyť poslednej poviedky, ktorá mala opäť ten čudne filozofický záver, ktorý mi vie pokaziť celý strašidelný dojem a atmosféru, ktorú dovtedy cítiť. Ale mimo toho ma všetky ostatné veľmi bavili a bola som do toho zážratá až až. A nie je fér len kritizovať, pretože popravde to bolo skvelé :)

[Lia · Rating 2 out of 5]

z dvojice kníh čítam túto prvú (a možno aj poslednú). mizogýnia prvých 16-tich strán ma vytáčala tak, že som knihu niekoľkokrát nahnevane zatvorila. pokračovala som len kvôli nabádaniu človeka, čo mi knižku odporučil. stretnete sa tam s fotením nahej ženy bez jej konsentu či vedomia, "investícia" (asi času) do ženy sa mi vráti (keď mi dá), "ukáž, jak vyzerá [...] iná jeba!" a podobne. ženy v príbehu sú buď fantázia (sexy bohyňa čo nemá rada svoje obrovské prsia, ale má rada hobby svojho chlapca aka the cool girl trope) alebo silne neautentické a ich správanie nedáva zmysel (žena je vydesená, na pokraji zrútenia a zrazu je nahnevaná a kope do vecí).

aby sme prešli k pozitívam, hororové prvky sú zvládnuté úžasne. naozaj by som tie časti nerada čítala doma sama, je to desivé veľmi zaujímavým spôsobom. prvýkrát čo čítam takýto typ literatúry. tiež sa mi páčilo otáčanie textu a jeho význam. za to tie 2 hviezdičky i keď som sa pohybovala skor medzi 2 a 1 počas čítania.

navrhujem zoznámiť sa s pár ženami, porozprávať sa s nimi a na základe toho upraviť tie slabšie časti.

[Kostiantyn · Rating 2 out of 5]

2.5⭐️. Only 3 stories. But it seems to me that they are written a bit better than in “Hlad”. (At least the author used different tenses.) And also much better connected with each other. The stories, I mean.

Spinkaj – not bad at all. But yellow anorak... again...

Teufelsloch – great idea to combine different sources (diaries, archived news, emails, commentaries, urban legends...) into a horror story. At the same time, there was a feeling that the author simply published all the unused drafts after finishing the novel “Strach”.

Smäd – the mix of Slovak and English words was disturbing. But not as much as yellow anorak and its trademark. Seriously? Again? And the trademark? The add in book?

On the other hand, these 2 yellow anorak stories and those from “Hlad” are all brutal and standalone from the rest. So why not connect all of them into one book? Or even better – into one novel?

[Martina Záborská · Rating 5 out of 5]

Skvelé. To ako autor dokázal poprepájať jednotlivé časti príbehu je priam geniálne. Obzlášť musím vyzdvihnúť členenie poviedky Teufelsloch. Rozprávania v nej boli každé inak časovo spracované - jedno od začiatku do konca, druhé od konca k začiatku - a aj napriek tomu dej gradoval a čoraz viac odhaľoval. Najprv som čítala Hlad a bolo to wow. Ako sa miestami odhalili alebo prepojili prvky bolo super. Ale keď som čítala neskôr Smäd, tak si človek o to viac uvedomil aj tie motívy z Hladu a všetko sa ešte viac prepojilo. Jednoducho fantastické.

[Fandom SK · Rating 3 out of 5]

Recenziu pre Fandom.sk napísala Valéria Scholtzová:

V tejto autorovej zbierke sú iba tri poviedky, a to Spinkaj, Teufelsloch a Smäd. Všetky sa odohrávajú v Ružomberku, v blízkosti vrchu Čebrať. V tejto knihe nájdeme vysvetlenia, odkiaľ sa nabralo zlo vyčíňajúce v autorovej zbierke Hlad, ktorá vyšla v dvojbalení zároveň so Smädom. V príbehu Spinkaj sa stretneme s hlavnou mužskou postavou z poviedky Výlet a získame tak ucelený pohľad na jej konanie...

Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...

[Konstancja · Rating 3 out of 5]

Nie jestem pewna, czy autor pisze w kółko tę samą historię, czy po prostu tworzy swoje własne, odjechane uniwersum. Póki co nic nie zbliżyło się poziomem do "Szczeliny", ale nadal łykam wszystko jak pelikan, nic innego nie przeraża mnie tak, jak to, co autor próbuje robić z umysłem czytelnika oraz słowackie krajobrazy, które pamiętam z wycieczek dzieciństwa. Na pewnym poziomie czuję bełkotliwość wywodów filozoficznych, ale co z tego, skoro i tak nadal to działa. Poproszę jeszcze.

[Knižný (Valéria Scholtzová)]

Recenzia bude na fandom.sk. Mam ale otazku. Naozaj existuje na Cebrati Certova diera? A henten "stonehange" pri Vlkolínci?
https://www.goodreads.com/review/show...

[Amalka · Rating 4 out of 5]

Bavila ma spolu s Hladom. Poviedky sa mi citali asi este lepsie ako jeden pribeh (roman), lebo to malo viacero "waw" miest.

[Lucy Strauss · Rating 4 out of 5]

Poviedkové duo Hlad a Smäd nám vytvárajú zaujímavú sieť tajomnej, až hororovej atmosféry. Na prvý pohľad nesúvislé poviedky nám cez dve knihy podsúvajú komplikovanú pavučinu vražedných udalostí, ktoré sa koncentrujú okolo Ružomberka a vrchu Čebrať.
Veľmi sa mi páčilo, že autorovi sa podarilo prepojiť viacero zaujímavých motívov a vznikla z toho hororová skladačka. Páčilo sa mi, že hoci sme poviedku uzavreli, tak sme sa k nemu v náznakoch stále vracali. A tak čriepky udalostí nám ku koncu druhej knihy vytvorili jeden obraz, do ktorého možno stále chýba pár dielikov, ale v podstate tušíme, že o čo ide.
Bolo skvelé, že jednotlivé poviedky skvelo fungovali aj samostatne, ale po prečítaní oboch kníh v človeku neraz blikli neónky že "Aha!". Musím povedať, že atmosféra a spojenie poviedok vytvorili niečo naozaj skvelé, vďaka čomu som si knižky užila.
Veľmi sa mi páčilo aj to, že viacero poviedok malo trocha investigatívny štýl, boli v nich úryvky zo starých denníkov, novín, správ... to mne osobne veľmi sadlo.

Trocha menej ma bavili pasáže zdĺhavej filozofie. Autor má tendenciu skĺznuť ku komplikovaným myšlienkovým operáciám, ktoré sú zaujímavé - tak na stranu/dve. Ale naozaj ma po troch stranách prestávajú baviť a ak sú niektoré poviedky do polovice tvorené zmätočnými filozofickými úvahami, tak ma to prestáva baviť. Bohužiaľ sme sa s týmto párkrát v knihách stretli, ale našťastie sa to dalo prežiť, i keď môj zážitok z čítania to trocha znížilo.

Ak by som mala zhrnúť, tak najviac ma bavila úplne prvá poviedka Hlad a najmenej najviac filozofická zo všetkých - poviedka Hmlisko.

[Zoya · Rating 5 out of 5]

no bomba. pocuvala som audio od premysla boublika v noci popri uspavani bebka a aj som sa pomaly bala otvorit oci, ci sme naozaj sami v izbietke. niezeby mi bolo veľa treba, ale v kombinácii s Hladom je to teda majstrovske dielo. osobne som ocenila aj tzv. poznámky autora z aktuálnej doby, dodávalo pocit reality a tiez pobavilo. hned so posvietim aj na starsie karikove horory, velmi ma bavi jazyk aj styl rozpravania.

[Romana · Rating 3 out of 5]

Paráda. Som rada, že som prečítala aj túto druhu knihu poviedok, pretože len vďaka nim zapadli do seba veci z predchádzajúcej knihy. Veľmi dobre napísané, stredný príbeh sa mi veľmi nepáčil ale pri ostatných som ani nedychala. Je to až hrôzostrašné ze Ružomberok, moje rodne mesto, je taka studnica nápadov na takéto desivé historky a povedacky, z ktorých vznikajú tieto mrazivé príbehy.

[Iza_S · Rating 3 out of 5]

Opowiadanie „Teufelsloch” bardzo dobre, jednak dwa pozostałe niczym szczególnym się nie wyróżniły. Poza tym, żałuję, że przeczytałam „Pragnienie” po „Głodzie”, ponieważ opowiadanie „Teufelsloch” buduje solidną bazę pod resztę opowiadań z „Głodu”. Mimo to, uwielbiam twórczość pana Kariki i czekam na kolejne horrory!

[The Book.Keeper · Rating 3 out of 5]

Jednak wolę pełne książki, opowiadania za szybko się urywają.
Najbardziej podobało mi się pierwsze opowiadanie, pewnie dlatego zawiodlam się resztą.

[Polianna (moze_booka) · Rating 4 out of 5]

Lepszy zbiór od "Głodu" i bardziej przypominający jego pierwsze teksty. Mniej filozofii, więcej strachu.

[Mar (Taylor's version) · Rating 2 out of 5]

no klimat fajny, ale
a) czuc że facet
b) to środkowe opowiadanie było bardzo confusing nawet dla mnie
c) no facet

[Martyna · Rating 4 out of 5]

Mega wciągające.

[Maciej Gospodarek · Rating 3 out of 5]

3,5⭐

[Mahira · Rating 4 out of 5]

Hlad a Smäd, Smäd a Hlad... dvojkniha s krásnou ideou, prebalom (a tu nielen v slovenskom originále, ale aj v českom a poľskom preklade, hoci v tom poslednom sa stratil odkaz na príbehy vnútri) a osmi na seba (aspoň priamo) nenadväzujúcimi, ale v širšom kontexte prepojenými poviedkami. Hoci ide o dvojknihu, čiastočne tu budem písať o Smädu, čiastočne o diele ako celku, pričom si moju recenziu Hladu môžete prečítať na odkaze tu.

Knižky Kariku mám rád. Nepovedal by som síce, že sa mi nejako zvlášť páčia jeho dlhé filozofické úvahy prestupujúce každé jeho hororové dielo, ale aj tak som všetky jeho knižky s nadšením zhltol a tu tomu nebolo inak. Svoje dobrodružstvo s touto dvojknihou som začal Hladom a ak čítate rýchlo, odporučil by som to samé aj vám. V opačnom prípade by pre vás mohlo byť vhodnejšie začať práve Smädom.
Smäd sa skladá z troch poviedok, ktoré sa mi obecne páčili o niečo viac než tie v druhej knihe, ale práve prečítaní Smädu môj názor u niektorých z Hladu trochu zmenilo k lepšiemu. Stručnú recenziu konkrétnych poviedok bez spoilerov nájdete v spoileri nižšie.

1) Spinkaj – taká neutrálna poviedka, zo začiatku dosť podobná Výletu z druhej knihy, ale nakoniec to tak žhavé nieje; hoci sa čítala celkom príjemne, popis udalostí bol dosť strohý a prinášal v podstate iba základnú dejovú linku, čo si u Kariku nezvyknem
2) Teufelsloch – absolútne božia poviedka, ktorá ma totálne pohltila a nadchla; autor tu prezentuje viac paralelných príbehov, každý iným štýlom, k čomu ešte búra štvrtú stenu vsuvkami zo skutočného sveta, ktoré, hoci by človek predpokladal, že budú, nijako nenarúšajú príbeh, dokonca mu aj pridávajú; záver je už jen čerešnička na torte; TAKTO nejako som si predstavoval celú dvojknihu
3) Smäd – titulová poviedka, je rýchla a úderná, chronologicky asi posledná, ale pekne doplňujúca celý obraz, ktorý završuje otvoreným koncom; mohlo by so už robiť trochu repetitívne, ale mne osobne to tu tak neprišlo


Celkový dojem z dvojknihy? Nieje nejako zvlášť úžasná, ale páčila sa mi. Karika sa tu výrazne zameriava na filozofické nuanse všepoháňajúceho hladu/smädu (či skôr obecne túžby), ktorých preskúmavanie, premýšľanie a potvrdzovanie zo všetkých možných uhlov a smerov preniká vo väčšej či menšej miere do každej z tu umiestených poviedok. Úprimne povediac si nie som istý, prečo to vlastne je dvojkniha. Mení poradie čítania koncový zážitok? Áno, ale toho by sa v konečnom dôsledku dalo dosiahnuť aj inými (pre čitateľov menej finančne náročnými) spôsoby. No čo už. Dvojknihu by som každopádne odporučil,* ak Kariku znáte a máte od neho už nejaký horor prečítaný. Rozhodne by som ňou nezačínal.
Čo Smäd? Osobne sa mi táto časť dvojknihy páčila viac. Ak ste začínali Smädom, máte pekný nábeh na koherentný, ale chronologicky rozhádzaný súbor poviedok v Hladu, lebo viete to gro, ten kontext, to prepojenie, ale neviete konkrétne príbehy. Ak ste začínali Hladom a máte už oboje za sebou, môžete si predchádzajúce konkrétne príbehy chronologicky zoradiť a zaškatuľkovať, kam podľa novonadobudnutého kontextu patria.

[readingwithkarin · Rating 2 out of 5]

Jozef Karika sa tentokrát rozhodol napísať dvojitú porciu temnej imaginácie v podobe dvojknihy, kde nechýbal strach ani napätie. Kniha Smäd je rozdelená na 3 novely, ktoré sú navzájom prepojené. Pri knihe Smäd nás Karika zavedie do lesa presnejšie do Čebraťu, ktorý sa nachádza kúsok od Ružomberka. Písané to bolo napínavo a bol tam trocha aj strach. Autor vie knihy písať tak pútavo, že som sa vedela vžiť do situácie hlavných postáv, a prežívala som to s nimi. Druhá novela s názvom Teufelasloch bola za mňa o čosi slabšia - okrem kapitol, ktoré sa tykali denníka. Ľudia, ktorí nemajú silný žalúdok, by tieto novely nevedeli prečítať ani rozdýchať. Autor to dokázal tak nechutne (v dobrom slova zmysle) opisovať, že mne samej sa zdvíhal žalúdok, keď som si to predstavila naživo (tieto pocity budete mať aj pri prvej poviedke). Okrem toho v druhej časti tam boli kapitoly z historických faktov, poznámky autora, ale aj spomenutá realita, čiže téma "covid". Mňa to až tak neohúrilo. Na jednej strane wow, napätá atmosféra, strach, nechutnosť a na druhej strane niekde úplne zbytočné dlhé opisy. Každopádne od knihy som očakávala niečo iné, a aj keď proti poviedkam nemám nič, mne to moc nesadlo.

[Filip Zemko · Rating 3 out of 5]

3.5
Z môjho pohľadu zľahka lepšie ako Hlad, asi najmä tým, že príbehov je pomenej a teda sú dlhšie, majú čas a priestor sa odvíjať pomalšie a premyslenejšie. Po prečítaní celej dvojknihy chápem prepojenia príbehov, ktoré autor avízuje aj priamo v knihe skrz vlastné komentáre, ale ak by som knihy čítal v opačnok poradí, bojím sa, že by som Hlad ako druhý nedočítal.
Palec dole pre Smäd kvôli komentárom autora týkajúcich sa situácie v SR v 2020-2021 - aspoň teda ja som absolútne nepochopil ich význam a prínos.
Naopak, palec hore za postavu Čierneho, ktorého opísal, ale nepitval, ostal tak akurát záhadný. Ostatné postavy, ako už je zvykom, neskutočne otravné a iritujúce...možno to je zámer, aby sme sa s nimi nestotožňovali, keďže je veľká šanca, že umrú.

[Thora Jaspersen · Rating 5 out of 5]

Moja prvá "karikovina" Zoznámenie s kultom, ktorému už pred neakým časom prepadla celá rodina môjho milého, hodnotím velmi pozitívne. Dvojknihu Hlad/smäd som prečítala takmer na jeden nádych . Oceňujem prácu s lokálnou mytológiou, niekoľkokrát som popri čítania vyhľadávala a "overovala" motívy cez uja Googla. Navyše posledná poviedka mi dopomohla koniečně pochopiť koncept chaosmágie (a ďalších náuk ako je thursatrú, napríklad). Od začiatku mi bolo jasné, že to musel napísať niekto, ktorý musí mať neakú zkúsenosť s chaos gnosticismom, no napokon som dostala echo od nemenovaného zdroja (nie, nebol to Nový čas pre ženy), že moja domnienka je vraj správná.

Čitateľom odporúčám pre umocnenie atmosféry pustiť si popri čitaní neaký poriadny antikozmický black metal. ;-)

[Tamara · Rating 4 out of 5]

3.5
Akonáhle som dočítala Hlad, pustila som sa do Smädu. Po prečítaní Smädu mám chuť znova si prečítať Hlad.

Všetky Karikove knihy, ktoré som doteraz čítala (Strach, Trhlina, Priepasť, Smršť, Hlad, Smäd), majú niekoľko vecí spoločných:
- Napínavý dej. Všetky ma ihneď vtiahli do deja, nehorázne rýchlo sa čítajú, čo je skvelé.
- Postavy sú na jedno kopyto. Fakt, akoby som čítala stále o tom istom chlapovi.
- Používanie slov ako "nechápačka" z čoho ma ide poraziť! Otrasné slovo! Nikde inde som sa s ním za celý svoj život nestretla, iba v Karikových knihách, ale to veru v každej minimálne raz.

Odhliadnuc od toho iritujúceho slovníka a oničom postáv sa mi príbehy v dvojknihe Hlad/Smäd fakt páčili. Najmä preto, lebo všetky sú spolu akýmsi spôsobom poprepájané.

[Zuzana · Rating 3 out of 5]

Četla jsem ve dvojici se Hladem, jako druhou knihu. V podstatě bych se opakovala. Pro mě to už bylo hodně repetitivní. Vůbec jsem nepochopila tu směs deníkový, mailových a novinových zápisů, co tvoří většinu knihy. Zvlášť ty vlastní deníkové zápisy (Karikovi) si autor mohl odpustit. Reverzní vyprávění příběhu jeskyňářů - proč? Jaký má smysl to obrátit? Nejvíc se mi líbila poslední povídka Smäd, která některé věci dovysvětlila a uzavřela. Jako podzimní čtení fajn. Ale má to nevyužitý potenciál.