Debutová zbierka Michaela Papcuna Ghetto Palm je o fungovaní v informačnom a vnemovom pretlaku. O potrebe unikať na okraj, v snahe vydlabať možné posolstvá z všadeprítomného šumu. Zastaviť trieštenie obrazu okolitého sveta aj seba samého. V poetike zbierky sa mieša skutočnosť s alternatívnymi realitami a virtuálnymi svetmi, ľudia sa menia na svojich pluralitných avatarov. Irónia dorovnáva účet s melanchóliou a neodmysliteľné miesto tu zastávajú popkultúrne referencie, ako aj digitálny svet, kde hľadáme a strácame záchytné body pre vzájomné porozumenie. Práve na prežívanie naprieč budovanými a následne opúšťanými realitami odkazuje názov zbierky.
Michael Papcun sa narodil v druhej polovici 90. rokov v Piešťanoch. Študoval na bratislavskej VŠMU a FF UK v Prahe. Namiesto kultúry ho živí reklama. Básne publikoval v Rádiu Devín, v magazínoch Psí Víno a Vlna. S básnickou performanciou sa zúčastnil na festivale Tehláreň. V minulosti tiež laureát literárnej súťaže Medziriadky a Finalista súťaže Básne SK/CZ 2020. Príležitostne sa venuje hudobnej a filmovej publicistike.
Michael Papcun sa narodil v druhej polovici 90. rokov v Piešťanoch. Študoval na bratislavskej VŠMU a FF UK v Prahe. Namiesto kultúry ho živí reklama. Básne publikoval v Rádiu Devín, v magazínoch Psí Víno a Vlna. S básnickou performanciou sa zúčastnil na festivale Tehláreň. V minulosti tiež laureát literárnej súťaže Medziriadky a Finalista súťaže Básne SK/CZ 2020. Príležitostne sa venuje hudobnej a filmovej publicistike.
fakt dobre, okrem ineho o instagramovom zivote a o zivote instagramu, no nie je to instagramova poezia. mega moderny pohlad na zivot a vztahy, prihlasenie sa ku generacii, do ktorej patrim aj ja, preto sa mi tie temy zdali autenticke, no predsa ine, zreflektovane, vsetko do detailu spochybnene, zaroven s genialnym odstupom dobreho basnika. zaujimave spajanie motivov a aj jednotlivych slov na urovni versa, napadite, dalo by sa to zaramovat ci skor vytetovat, cela ta zbierka sa mi zdala ako taka vytetovana, markantne obrazy, silne metafory a udernost, aktualna minimalnost, setrnost s tym, co prezradim a co ponecham druheho interpretacii - je jedno, ci hovorime o ciernych liniach na kozi, o ktorych, mimochodom, papcun tiez v niektorych basnickach pise, a ci o ciernych liniach v podobe pismen na papieri. zaobislo by sa to aj bez pophudobnych referencii, this rubbed me the wrong way, niekto to moze zrat, no mne sa to zda viac-menej lacne. este ked citujeme kanyeho westa, to akoze preco. pokojne by mi vystacili extremne fascinujuce myslienky autora (a ci lyrickeho subjektu, co uz), nebolo tam treba nic naviac.
Niežeby som mal pred čítaním od tejto knihy nízke očakávania, napriek tomu ma veľmi príjemne prekvapila. Áno, niektoré formálne riešenia ma miestami znervózňovali a neraz som mal pocit, že by sa kniha zaobišla aj bez viacerých prirovnaní, kde tu aj celých veršov. Napriek tomu, niektoré pasáže, viackrát aj celé básne ku mne prehovárali spôsobom kombinujúcim pocit, že mi je porozumené, satisfakciu z estetického dojmu a mierne pobavenie z niektorých kreatívnych riešení (to je ten duchenovský úsmev nad niečím prekvapivým a zároveň dôverne známym).
opustenosť bude tkvieť v nemožnosti ostať sám sebou
"tempo, akým sa v zbierke Michaela Papcuna GHETTO PALM striedajú obrazy, je závratné. predmetný súbor textov – azda viac skladba či pásmo než „klasická“ zbierka – je zachytením sebareflexie subjektnej osoby v súčasnom amalgáme offline a online sveta, pričom percepcia vlastného ja nevyhnutne prechádza cez filtre „konzumovaného“ contentu: od odkazov na filmy, seriály a videohry až k (pop-)song lyrics."
ja úprimne dúfam a verím, že poézia neumrie, aj keď je "umierajúci formát", aby som si mohla prečítať ešte veľa veľa takýchto zbierok.
pridávam takú tematickú veľkonočnú pasáž:
amatérske porno v skrytom albume pripomína pašiové obrazy rám a v ňom trpiace telo zrnitý hrudník, rebrá plné rán od rímskych kopijí vložil by som do teba prsty ako do krvácajúcich stigiem