Prechádzky so psami

by Gianfranco Calligarich

Večer čo večer berie starnúci spisovateľ svojich dvoch psíkov na prechádzku po jednej z rímskych ulíc. S poslednými vernými spoločníkmi, ktorí nechcú viac než kúsok nesoleného chleba, spomína na svoj príchod do mesta, prvé zamestnanie a dievča, do ktorého sa zamiloval, na kaviarne na námestí Popolo, kolegov-alkoholikov a pestrofarebnú bohému, ale aj na rozlúčky s blízkymi, ktorých mu vždy pripomenie rieka osudovo plynúca nocou.

Gianfranco Calligarich sa v najnovšej knihe vracia do uličiek Ríma presne po päťdesiatich rokoch od svojho debutu Posledné leto v meste, aby nás neobyčajným jazykom presvedčil o tom, že nielen pre jeho literárne postavy, ale aj pre neho samotného je toto mesto osudové

Genres: Fiction, Italy

94 pages, Paperback

Published December 1, 2023

About the author

Gianfranco Calligarich was an Italian novelist, screenwriter and dramatist.

Reviews

[Alexandru Gogoașă · Rating 5 out of 5]

Scurta, dar intensa. Se pare că poți transmite și cu puține cuvinte.
Recomand!

[Zuzulivres · Rating 2 out of 5]

Tato kniha sa zjavne vsetkym pacila. Okrem mna. Strasna nuda. Nuda.

[s.labajova · Rating 5 out of 5]

krásne:)), a to som sa bála, že sa mi nebude páčiť

[Denis Mačor · Rating 4 out of 5]

​Tešil som sa. Už od prvého Calligarichovho vydania v českom vydavateľstve Argo (2020) prebrala za česko-slovenský knižný svet štafetu Literárna bašta (2022), a tak si môžeme dopriať druhého Calligaricha. Stručnejšieho, no nemenej kvalitného a hĺbavého. O niečo viac ako v Poslednom lete v meste. Do takej útlej knihy sa zmestí prekvapivo veľa rekapitulácie, reflexie a impresie. Prechádzky so psami sú ako s nami čitateľmi, sme aj nie sme pri tom. No a nikto si z nás pritom nestrieľa.

Kedysi dávno som čítal spomienky maďarského diplomata v službách rakúsko-uhorskej monarchie Mikesa Györgyho, v Británii vystupujúceho pod pseudonymom George Mikes. Veľmi sa Britom čudoval, v mnohých ohľadoch. Upútala ma, okrem iného, poznámka o chodení na prechádzky so psami. Tam vraj, keď sa ide na prechádzku so psom, majiteľ je s ním v družnom rozhovore. Navonok to pôsobí ako samovrava, no nalepiť svoje problémy do uší a duše nemého priateľa, to má do seba viac ako trúsiť svoje trampoty medzi tých ľudských priateľov. Aspoň z jeho pohľadu. Keď som sa o tom chcel v Anglicku presvedčiť na vlastné oči a uši, musím konštatovať, že tento fenomén aj so storočným časovým odstupom pretrváva. Veď svojím spôsobom je to aj milé, že človek do porozumenia od štvornohého priateľa vkladá toľké nádeje.

Svojím spôsobom je tiež milé, že spisovateľ sa spoľahne na svojho čitateľa napriek tomu jazykovému, dobovému a myšlienkovému dištancu a dúfa, háda, že sa v nejakom bode stretneme. Pri Calligarichovi sa to, poviem za seba, darí. Už dlho som si tak s nikým nerozumel. Naposledy ma „tak“ oslovil poľský spisovateľ Hubert Klimko-Dobrzaniecki so správne napaprčenou knihou Samota (Kalligram, 2015), predtým Martin Amis so zrelo nezrelou knihou Věnováno Rachel (Volvox Globator, 2008). Teraz som sa napojil na intuíciu v knižnom príbuzenstve stanovenú vlastným vkusom, takže nič vážne.

Rozpráva ako psovi a nie je to urážka

Živo som si príbeh vybavil, keď som si čítal knižočku od Gianfranca Calligaricha. Už druhú v slovenskom preklade. Samého seba som otravoval, že si ju už a už musím prečítať, hoci ani tá predošlá – Posledné leto v meste (Literárna bašta, 2022), s bežiacim holým zadkom na obálke, toho summa summarum nepovie čo do obsahu veľa. Calligarich však dokáže vytvoriť podobnú citovú väzbu ako medzi psom a jeho majiteľom. Hybaj ho, Haro! A ja som hybal a počúval, pritakával a tešil sa jeho večerným pochôdzkam. Silno evokovali zádumčivé chvíle obalené tabakovými clonami na balkónoch panelákov. Len to bolo tak – taliansky podané. Bavím sa na týchto krajinných prívlastkoch, lebo hovoria asi toľko ako fakt pre alergikov, že balenie mlieka obsahuje mlieko. To je, čo?

Calligarich čosi mimovoľne rozpráva, pekne a úderne a s pravým talianskym šmrncom (zase idem, aha, aj keď ten šmrnc – to nie je žiadny nový živočíšny druh). My (to ako čitatelia) tak mlčky kráčame vedľa neho, asi aj počúvame a potom to, čo sa na nás nalepí, nosíme v sebe. No naozaj. Starý výtlačok Posledného leta v meste som nechal kolovať (prepáčte, pán vydavateľ) nespočetne veľa ráz. Calligarichovo podanie Ríma a svojich pracovno-vzťahových situácií stojí za to. Ak toto konštatovanie smrdí málom, vrelo odporúčam vyskúšať. Potom sa zahrajte na editora fiktívneho vydavateľstva a uložte na papier nosné myšlienky, čo myšlienky – tému! Tému si pomenujte. Bude prekvapivo banálna, no ešte prekvapivejšie unikátna aj v takom kontexte.

Rovnakú vec urobte, napríklad, na prechádzke so psom o Prechádzkach so psami. Nájdete tam smútok necelistvých Vianoc. V zdanlivom pokoji sa totiž ukrýva kruh, ktorý nie a nie sa spojiť. A keď sme pri tých psoch, dám jeden hudobný tip na dotvorenie atmosféry. Wim Mertens – The Scene z albumu so psom na obálke – Sin Embargo.

[Naty · Rating 2 out of 5]

Neviem, pre mňa toto nemalo žiadnu výpovednú hodnotu. Bolo to úplne o ničom, nudila som sa a autorov štýl mi vôbec nesadol. Mnohí však na tom ocenia to, ako hlavný hrdina postupne spomína, ako sentimentálne myslí na svoju mladosť, prvé lásky, prácu a ako autor postupne ukazuje nevyhnutnosť smrti či odcudzenie blízkych.
Pre mňa však o ničom.

[gallizio · Rating 5 out of 5]

In girum

[Martina · Rating 2 out of 5]

Na knihu som sa tesila, prve strany sa mi citali lahko. No dalej to bola pre mna velka nuda. S 82 stranami som sa trapila tyzden.

[Aďa z Knihy, knihy a knihy · Rating 2 out of 5]

S touto knihou sme sa nestali kamošky. Neviem, asi som v nej moc hľadala Posledné leto v meste. Možno som nebola na ňu úplne naladená. Ale prosto som sa nevedela s ňou vžiť. Nedokázala som sa preniesť do Ríma a užiť si tú atmosféru a autorové myšlienky a teda, ani štýl, akým je kniha písaná, mi k tomu nenapomohol a skôr vo mne vyvolal úplný zmätok, ako pokoj.

[Zofia Bosakova · Rating 4 out of 5]

K dotyčnému „ďalej“ prišlo o polroka. Keď opustil štvrť, vrátil sa s manželkou do Neapola a priateľom zanechal po sebe prázdnotu, ktorú nebolo ľahké vyplniť.

[DM · Rating 3 out of 5]

3.1*

[Csilla Dózsa · Rating 3 out of 5]

it’s the translations fault I guess

[Ela Lauková · Rating 5 out of 5]

Koľko toho zažije jeden pes? Koľko ľudí spozná? Ovonia?Ľúbi?
Koľko jeden človek?
Koľko milenci?
Koľko priatelia?
No na konci ostanú živé tečúce spomienky na milovaných a na ťažké chvíle s úsmevom, spoločnosťou psov a noci mesta Rím, kde sa diali zázraky
Dlhá rozlúčka, ktorá trvá až doteraz
Pretože, každý večer rieka Ríma ju privedie späť pre jeho psíkov a neho...
Uličky mesta za noci rozprávajú príbehy
Krásne! Dojemne! Nostalgické! Ľúbostné-uprimne!
zaspávať v objatí a prosba o bozk čo bol ich posledný
Prvá kniha čo ma rozplakala

[Marcel Uhrin · Rating 3 out of 5]

Spomienky zrelého starca, spomienky na život bohémy aj chudobného stopára, spomienky na lásky v mestách Talianska a v Paríži, drobnosti a krutosti života vo veľmi, veľmi zvláštnom preklade.

"Áno, láska psov aj k tým najpodlejším zo svojich pánov je dostatočne rozhodujúci argument pre to, aby ich mal človek radšej ako mačky. A možno, ako sa o tom niekde dočítal, možno to je aj tak, že psy ako jediné suchozemské živočíchy, podobne ako sťahovavé vtáky, reagujú na magnetické vlny zemskej osi a slúži im to aj na to, aby pri odbavovaní potreby pozerali vždy na sever."

"Asi takto nedele nádherného sicílskeho júna. Nazabudnuteľné chvíle, až kým sa na plážach nezjavili aj vo všedné dni prvé turisti a neprivalila sa prázdninová vlna. // A vtedy ich stará Austinka zaviezla do Palerma. Kratšou cestou, lebo obaja sa cítili ako na úteku, a z trajektu potom hľadeli na vzďaľujúce sa pobrežie, naplnení clivotou, akou more vždy napĺňa toho, kto opúšťa ostrov."

[Denisa Ballová · Rating 4 out of 5]

Presne túto knihu som tieto dni potrebovala. Príjemná, melancholická, nápaditá. Jej príbehy nenásilne plynú v rímskych kulisách a pozývajú objavovať, strácať sa a viesť.

Gianfranco Calligarich opísal Rím, svoj svet a život. Žiadne slovo nie je navyše, jeho štýl je nezameniteľný. Mikropríbehy z Prechádzok so psami obsahujú prístupnejší text, aký autor predstavil vo svojom predošlom diele Posledné leto v meste.

Veľmi vám túto zbierku odporúčam. Ponúkne vám útek do príjemnejšieho sveta, aký nás momentálne obklopuje.

“Ľadová víchrica totiž odviedla v noci dobrú robotu. Vyleštila celé to veľké mesto (…). Vskutku, za oknami impozantné baziliky, trblietavé fontány, neznáme archeologické monumenty, všetko pod oblohou takou blankytnou, až privádzala do rozpakov, tak ako vždy, keď je obloha taká blankytná, až cítime, že si ju ani nezaslúžime. Obloha a pamiatky, ktoré ho prinútili položiť si otázku, čo také dobré v živote vykonal, že sa ocitá v takomto meste.”

[Joško · Rating 4 out of 5]

Melanchólia starnutia podaná takým spôsobom, že od nej nemožno odtrhnúť zrak.

V jeseni stromy zhadzovali lístie a ty si kráčal po tieňoch holých konárov, čo sa ťahali po asfalte, aby sa o kúsok ďalej, len čo prekonali chodníky, vyštverali hore múrmi domov, akoby sa aj ony chceli zachrániť pred úpadkom tohto mesta.

[Barbora Zahránková · Rating 4 out of 5]

the type of book you need in your bookshelf to return to every now and then, reread it and come back to find out you missed a detail last time.

i adore calligarich’s seamless writing, the choice of his words, his way of telling a story which is not really a story most of the time because almost nothing is happening - yet you long for more.

[Marián Tabakovič · Rating 4 out of 5]

Keby to malo o 100 strán viac, keby tam bolo menej čoklov a keby sa hlavný hrdina aspoň trochu staral o svoju dcéru, kľudne dám päť hviezdičiek. Lebo veď Calligarich a rímska depresia, to je proste ono.

[Adela · Rating 4 out of 5]

Plynulo plynúce spomienky, vlastne veľmi “obyčajné”, ale hlboko prežité a opísané veľmi originálnym jazykom, takže okrem rímskej atmosféry som si užívala aj štýl rozprávania.

[Ovidiu Lechintan · Rating 3 out of 5]

mai mult o nuvelă, se citește într-o oră... câteva amintiri episodice...

[Monika Lofflerova · Rating 3 out of 5]

Krásno- nudná.

[Alžbeta · Rating 4 out of 5]

3.75

[Ivana Futrikaničová · Rating 3 out of 5]

Bolo to príjemné, ľahké, rýchle čítanie a som rada, že som si to prečítala. Ale mám pocit, že kniha vo mne dlho nezostane.

[Magdaléna · Rating 4 out of 5]

Kniha, ktorá núti prehodnocovať vlastné životné milníky a zamýšľať sa nad neuchopiteľným plynutím času.

Nedá sa od nej odtrhnúť, kľudne mohl byť aj dlhšia.