Barborka vyrástla v pekle. Nikdy sa nebála strašidiel pod posteľou, pretože vedela, že skutočné príšery sa ukrývajú v ľuďoch. Pozná hlad, zimu aj strach. Nikomu neverí a riadi sa teóriou prežitia z ríše zvierat – prežijú len tí najsilnejší. Jediným svetlým bodom v jej živote sú jej malí bratia, o ktorých sa od narodenia stará a ochraňuje ich.
Matej vyrástol v milujúcej rodine, v bezpečnom a podporujúcom prostredí. Nikdy nebol hladný. Nikdy mu nič nechýbalo. Jeho život je plný svetlých bodov.
Ich svety by nemohli byť odlišnejšie, no napriek tomu dve mladé srdcia zahoria vášňou i zakázanými citmi. V objatí prvej lásky Barborka sníva o lepšej budúcnosti. Na chvíľu si dovolí mať nádej. Ale naozaj len na chvíľu...
Hovorí sa, že v láske a vo vojne je dovolené všetko. Nikto ju však nevaroval, ako ľahko sa môže láska zmeniť na vojnu.
Jedna z najlepších kníh od autorky. Milujem, že píše o nedokonalých postavách a tieto spravia toľko chýb, ale ani sa im nečudujem, lebo hlavná hrdinka si v mladosti neprešla ružovým sadom a hlavný hrdina zažije bolesť, ktorá ho núti robiť neuvažene veci. Pripravte si kapesniky, bude aj smiech cez slzy. Toto je naša Miška a budete to milovať tak ako to milujem aj ja...
Mám veľmi rada tvorbu slovenských autorov, koniec koncov, niet sa čomu čudovať, mnohí by si zaslúžili dostať sa na popredné priečky svetových knižných rebríčkov. Michala určite. Okrem Ivety som prečítala každú jej knihu, každou ďalšou prekonáva tú predchádzajúcu :) Je to jedna z autoriek, ktoré sú u mňa must read okamžite po vyjdení.
Obdivujem Miškinu schopnosť tak dokonale vygradovať dej, vystihnúť emócie, ktoré prežívam súčasne s hlavnými aktérmi knihy, akoby sa práve diali mne. Je to naozaj umenie. Ak hľadáte knihu, ktorá vám vlezie pod kožu, potom sú to práve Miškine knihy. Za mňa úžasný čitateľský zážitok :) Ťažko sa mi čítačka púšťala z rúk...
Viem o sebe, že som literárny masochista a mám rada, ak ma kniha rozplače a dojme. Lenže som nečakala, že s prvými slzami budem bojovať už na 3. strane. Nežartujem.
Otvorené nebo by malo obsahovať upozornenie, že nie je vhodné pre citlivé povahy a všetky matky. Ako matka to vnímam citlivejšie, a keď sa ubližuje dieťaťu, tak trpím spolu s ním. To, čo v úvode zažívala Baška spolu s bratmi, mi lámalo srdce a sama som mala chuť zavolať sociálku, aby sa o nich konečne niekto postaral.
Bolo to bolestivé čítanie, najmä prvé stránky. Našťastie potom sa to trochu zlepšilo, ale traumy, ktoré si deti odnášali do života, sa už nedali zvrátiť.
Prvá polovica sa mi páčila viac, bola surovejšia, lebo pri tej druhej som sa miestami nudila. Nie doslova nudila, ale dej sa trochu vliekol a ja som len čakala na nejaký zvrat, ktorý neprichádzal.
Pred dočítaním knihy som dokonca mala problém v noci zaspať, lebo som mala podozrenie, ako to Miska ukončí a že ma úplne rozseká, ale ona sa zľutovala a postavám dopriala relatívne šťastný koniec (ja by som ich nechala umrieť drastickou smrťou 😎). Ale moje krvilačné chúťky mi uspokojila v epilógu, ktorý bol skvelou čerešničkou na záver.
Každý, kto miluje silné príbehy, by si mal prečítať túto knihu. Neviem ako to Miška robí, že vždy napíše taký silný príbeh. Bola to nálož emócii. Pozitívnych aj negatívnych. Srdce sa mi zlomilo niekoľkokrát a aj som si poplakala (to sa mi pri knihách nestáva).
Čerešničkou na torte bolo rozhodnutie autorky dať do príbehu Ninu a Dominika z knihy 24 dní do Vianoc. Scény s nimi som si nesmierne užila. Odviazanosť Niny a absurdnosť jej výrokov. Smiech zaručený aspoň v týchto situáciách. Inak bola kniha ťažká. Veľmi som chcela, aby hlavní hrdinovia našli k sebe cestu. No a zvraty na konci ma dostali. Ozaj som to nečakala.
Kniha sa zaradila medzi top knihy aké som kedy čítala a určite sa k nej v budúcnosti niekoľkokrát vrátim 💔
~ OTVORENÉ NEBO ~ Michala Ries (Slovenský spisovateľ)
Tvorbu Mišky Ries poznám od jej prvej knihy, ktorá sa do mojej domácej schránky dostala tak trochu omylom. Ale práve takéto nečakané náhody nám často do života prinesú to, čo v ňom má byť. A tak som nakoniec podľahla jej debutu Na úteku. Asi viete, čo bude ďalej nasledovať, do dnešného dňa som prečítala všetky autorkine romány, niektoré ma zasiahli viac, iné menej. A ako je na tom jej novinka Otvorené nebo? Hodnotím ju ako tretiu najlepšiu knihu od Mišky, prvou pre mňa stále ostáva Celý život a po nej nasleduje Na úteku. Otvorené nebo je silná kniha, v ktorej to postavy nemajú jednoduché. Téma ťažkého detstva, dospievania, bolesti a strachu je niečo, čo v čitateľovi musí prebudiť hlbšie emócie. Aj ja som pri čítaní mala slzy na krajíčku. Životný osud Bašky mi nebol ľahostajný. A chápala som jej voľbu. Na druhej strane tam boli aj slabšie miesta. Ale tento román má silu vtiahnuť čitateľa do deja, ktorý nebol úplne predvídateľný. Ale celý čas ste vedeli, že sa k niečomu schyľuje. Tretia časť mi v niečom pripomínala práve tú prvú autorkinu knihu a to ma bavilo najviac. Otvorené nebo je príbeh, ktorý s vami emočne zamáva, ale v závere sa dočkáte niečoho, čo by som mohla nazvať aj zadosťučineniím.
Otvorené nebo je ďalšie vydarené dielo z pera @michalaries ona už toľkokrát dokázala, že vie svojimi knihami dostať každú čitateľskú dušu. A ja jej tie príbehy stále verím! Výborné!
Dojímavý príbeh o osudom ťažko skúšanej Barborke (Baške) a jej dvoch bratoch. Príbeh, ktorý vás donúti prehodnotiť svoje priority a životné hodnoty. Príbeh, z ktorého mrazí, plný bezmocnosti, zrady, straty, ale aj nádeje a lásky.
Keď si prečítate, ako Baška musí bojovať nielen o svoj život, ale hlavne o (lepší) život svojich súrodencov, bojovať s byrokraciou, ktorá jej neumožňuje starať sa o nich, až ju táto situácia nakoniec donúti urobiť veľmi, veľmi zlé rozhodnutie, vďaka ktorému príde o jedinú lásku, ktorú má...poviete si jedno... Ďakujem za to, že som vyrástla v plnohodnotnej rodine. Ďakujem za svoju rodinu, ktorá má miluje takú aká som a ktorú milujem ja. Za rodičov, súrodencov, manžela, deti, svokrovcov.... ďakujem za takú obyčajnú "sociálnu jednotku", ktorú ja môžem nazvať mojou RODINOU. Lebo po prečítaní tejto knihy zistíte, že vôbec nie je samozrejmosťou, ako sme si možno doteraz mysleli. Tu nie je viac čo dodať... môže mať takýto príbeh vôbec happy ending? Môže žena ako Baška nájsť svoje šťastie? Siahnite po knihe Otvorené nebo od @michalaries a uvidíte.
Ja ani neviem, čím by som mala začať. Sama neviem, či toto nebude také trošku chaotické zhrnutie mojich myšlienok na asi jeden z najdojímavejších príbehov v poslednej dobe pre mňa. Dokonale precítený a nádherný príbeh . Hovorím, Miška, si právom hrdá na toto svoje knižné dieťa! Je úžasné! Je nádherné! Je dokonalé! . @lina.elys ma už skôr upozorňovala, že budem plakať. Po prečítaní krásnej recenzie u @tinkine_knihy som už mala na mále a len potvrdila Linine slová, budeš plakať. Plakala som. Hnevala sa. Bola znechutená, zamyslená, v duchu nadávala a písala Tinke, nech mi prezradí niečo, lebo moja nervozita siahala až kdesi k nebesiam. No vydržala, nič neprezradila (jasnačka, už ma pozná a moje čitateľské prestávky vo forme spamu správ už pomaly nevníma a len sa usmieva popod fúzik) a ja som pokračovala a dostala som všetko. . Lásku ❤ Nehu ❤ Odpustenie ❤ Zmierenie ❤ . A áno, zopakujem, plakala som. A aj ty budeš. Preto to čítaj, lebo to naozaj stojí za všetky slzy. MILUJEM Otvorené nebo 💖 . 💗"Verím, že Božia láska je nekonečná a že nebo je otvorené pre všetkých. A som presvedčený, že pre ľudí ako ty má Boh v nebi špeciálne miesto."💗
"Si ako kvet, dievčatko. Potrebuješ pozornosť, lásku, starostlivosť a rozkvitneš. Vidím tvoju krásu aj teraz. A ak mi dovolíš, budem tu pre teba, aby tvoju krásu uvideli všetci. Aj ty sama."
Mišku síce osobne nepoznám, ale vždy sa na ňu môžem spoľahnúť! Ako? Vďaka jej príbehom. Keď sa mi chce smiať, dokáže ma rozosmiať. Keď som smutná a potrebujem sa vyplakať, dokáže ma rozplakať. Keď potrebujem zažiť tú energiu, čo zažívajú dvaja (čerstvo) zaľúbení, ona mi tú energiu dá. A keď potrebujem, aby sa mi zlomilo srdce, ona mi ho zlomí. A všetko toto dokáže aj v jednom príbehu! Ďakujem Ti, že si, že píšeš!
"Každý príchod domov je neistota."
Už samotný názov ma zaujal a chytil za srdce a sľúbil silný príbeh. A nesklamal! Od začiatku som mala slzy v očiach a cítila som tú dobre známu hrču v hrdle. Neskutočné! Miška nám naservírovala krutú realitu! Bez servítky na ústach bez zbytočných omáčok! Koľko detí hladuje? Koľko z nich je týraných? A koľko z nich zachránia? Koľko z nich sa bojí požiadať o pomoc?
"Vedela som, že ma nezlomí, pretože som mala cieľ - ochrániť svojich súrodencov."
Baška...ach dieťa moje zlaté...toľko trápenia a strachu, ktoré niektorí dospelí ani nevydržali. Ďalšia silná osobnosť z pera autorky, ktorá síce bola zlomená, ale nevzdala sa. A to kvôli svojim malým bratom, ktorých musela ochrániť. A to aj za každú cenu! Aj keď tá cena mala byť jej šťastie a šťastie ľudí, ktorý im pomáhali.
"Ja som spodina. A Matej nie je. A tak bude vždy. Aj keby bol so mnou, ja nikdy nebudem viac, než som."
U náhradnej rodiny spozná Mateja, ktorý mal úplne iný život ako ona. Mal milujúcich rodičov, ktorí ho podporovali a nikdy nepoznal temnú stránku života. Napriek tomu sa pomaly začali zbližovať, kým sa nakoniec do seba zaľúbili. Matej mi bol od začiatku sympatický, mal dobré srdce. Srdce, do ktorého pustil Bašku a ktoré mu potom zlomila na milión kusov.
"Nenávisť a túžba. Obe pálčivé, lomcujúce a nesmierne silné."
Príde nečakaná zrada, sklamanie...a my sa ocitneme už v ich dospelom živote. Život ich rozdelí na viac rokov, ale ako už vieme, svet je malý a znova sa stretnú. A tu musím spomenúť aj to, ako veľmi ma potešili už známe charaktery z predošlých kníh. Neskutočne veľa som sa nasmiala.
"Pochybnosti. Sú ako jed, ktorý ničí pomaly a premyslene. Krok za krokom, deň za dňom. Sú ako obruče, ktoré človeka zvierajú a nedovolia mu dýchať a hýbať sa. A ak na okamih pobolia, je to len ilúzia a potom sa znova zovrú."
Podarí sa Baške vysvetliť Matejovi prečo ho vtedy zradila? Aké škody spôsobila jej zrada? Dá sa vôbec odpustiť jej činy? Môžu mať svoj vytúžený happy end napriek toľkému zlu čo sa im stalo?
"odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom"...ale je to ľahké? A aj keď odpustíme dá sa zabudnúť a znova veriť?
"Nie som dokonalá postava z románov. Som žena, ktorá prežila. Som žena, ktorá ochránila svoju rodinu. Som tiež žena, ktorá dodnes máva zlé sny. Nie pre to, čo sa mi stalo, ale pre vlastné skutky."
Neskutočne silný príbeh! Odporúčam tak isto ako všetky knihy od Mišky! Mňa ten koniec šokoval! Ja som ani netušila na koho tá zrada bola mierená! Vauu..
"Nie som zlý človek. Nie som ani dobrý človek. Som niekde na pomedzi a zmierila som sa s tým."
Kniha sa nečítala ľahko, ale napriek tomu rýchlo. Nevedela som ju odložiť z rúk, boli časti, keď som asi ani nedýchala. Prežijeme v nej všetky emócie sveta. Krutosť, strach, nádej, lásku, zradu, pochybnosti, odpustenie.
"Viem, že na Teba v nebi čakajú. S otvoreným náručim a vrelými úsmevmi. Tvoje čisté srdce tam patrí viac ako sem na Zem, kde je toľko zla a bolesti."
Podľa môjho (ne)skromného názoru, je toto najlepšia kniha, ktorá vyšla z pera autorky. Pri tomto príbehu som sa smiala, plakala (a nie raz), pociťovala úzkosť ale aj radosť a lásku. Príbeh je silný a miestami drastický, trpký a bolestivý, taký aký je aj reálny život. Kniha ma naozaj emočne vyšťavila a to som vedela do čoho idem, keďže som už tento príbeh čítala.
Hlavnou postavou príbehu je Barborka. Ako to pri Miške býva, hlavná ženská postava je silná. O Barborke to platí 100 násobne. Zo začiatku je to ešte len dieťa, ale to čo musí prežívať a aké bremeno nesie na pleciach by možno neuniesol ani dospelý človek. Veľmi som sa hnevala na veci, ktoré sa jej diali a ak by som mohla, skočila by som do príbehu, pomohla jej a dala lásku ktorá jej chýbala.
Najdôležitejší boli pre ňu súrodenci a aj keď sa pred ňou rozprestieral pekný život, plný lásky a milujúcej (náhradnej) rodiny, obetovala svoje šťastie, len aby zachránila súrodencov. Chápem ju prečo to urobila, mala na to plné právo, hoc ja, ako dospelá osoba, som videla aj iné východisko. Ale ju poháňala sila ochrániť súrodencov a na nič iné nepozerala. Ani na seba.
Ďalšou postavou bol Matej, ktorého život bol diametrálne odlišný než ten Barborkin. Ale aj tak sa ich svety spojili do niečoho pekného, ale len na malú chvíľu. Ich cesty sa rozídu a nie v najlepšej forme. Keď sa však po niekoľkých rokoch znova stretnú stojí medzi nimi vysoký múr, ktorý treba prekonať. Na to však treba otvoriť staré rany a znova do nich nasypať soľ.
Miška perfektne popisuje situácie a dialógy, ktoré vymýšľa sú naozaj reálne, či už ide o dialóg medzi deťmi, či medzi dospelými. Stretávame sa aj so starými známymi postavami, ktoré skvelo dopĺňajú príbeh.
Kade chodím, tade túto knihu len a len odporúčam. Treba si pripraviť veľa vreckoviek na slzy a pevné nervy a myseľ, pretože aj mňa táto kniha dostala (2x aby mi málo nebolo) a roztrieštilo mi to srdce na milión častí. Epilóg mi zasa vystrelil mozog z hlavy a vôbec som ho nečakala.
Miške prajem ešte viac nápadov na knihy a samozrejme veľa čitateľov.
„Verím, že Božia láska je nekonečná a že nebo je otvorené pre všetkých. A som presvedčený, že pre ľudí ako ty má Boh v nebi špeciálne miesto.”
Miškine knihy sú pre mňa ako stávka na istotu. Nikdy ma zatiaľ nesklamala. A čo sa týka tejto knihy by som v živote nepovedala, že 400 stranovú knihu dám za jeden a pol dňa! Dala! A za to vďačím @michalareis a jej príbehu, ktorý je tak veľmi bolestivý, smutný, šokujúci, emocionálny, drastický, ale aj úžasný a zároveň bohužiaľ aj reálny. 🥺😭
Baška, ktorá prežila peklo. Vie veľmi dobre, aké je to byť o hlade, v zime a v strachu. Stala sa z nej úžasná, odvážna a silná žena, ktorá miluje svojich súrodencov a urobila by čokoľvek, aby ich ochránila. Nikdy sa nebála strašidiel pod posteľou, pretože vedela, že skutočné príšery sa ukrývajú v ľuďoch. Riadi sa teóriou prežitia z ríše zvierat – prežijú len tí najsilnejší. Matej vyrástol v milujúcej rodine. Nikdy nebol hladný. Nikdy mu nič nechýbalo. Jeho život je plný svetlých bodov. Ich svety budú veľmi odlišné, ale aj napriek tomu zahoria zakázanými citmi. Hovorí sa, že v láske a vo vojne je dovolené všetko. Nikto ju však nevaroval, ako ľahko sa môže láska zmeniť na vojnu.
Kniha je rozdelená na dve časti. V prvej vidíme Baškine detstvo, kedy to mala najťažšie. Musí sa starať o svojich bratov, pretože jej matka je alkoholička, ktorá myslí len na seba a stojí za veľké hovno. Neskôr sa presunieme do Baškinej puberty, kedy sa to trocha zlepší do bodu, kým sa zase niečo hrozné neudeje. V druhej časti vidíme Baškinu dospelosť, a dozvedáme sa, čo všetko sa udialo pred 15 rokmi.
„To, akých máš rodičov, neurčuje to, kým si, a ani to, kým sa staneš.”
P.S. Bonus ku knihe, ktorý mňa totálne potešil boli hlavné postavy Adam s Júliou z knihy Na úteku, a Nina s Dominikom zase z 24 dní do Vianoc 😍 P.S. Za epilóg dávam Miške o hviezdičku viac. A ďakujem takisto za dodatočne poslaný list cez email, ktorý napísala Baška Milanovi.
Asi som jedna z posledných čitateľských duší, ktorá tento príbeh nečítala. Mišku Ries zaraďujem medzi moje obľúbené SK autorky. Pri každej knihe ma vie prekvapiť a ani tu tomu inak nebolo, no najmä vie vo mne vyvolať celú škálu emócií. Takže ani toto nie je žiadne oddychové čítanie, ale čítanie plné emócií.
Pri tomto príbehu si nejeden čitateľ uvedomí, čo všetko berieme vo svojom živote ako samozrejmosť. Príbeh Bašky a jej súredencov je smutný, nespravodlivý, no najmä plný bolesti. Ale je aj plný odvahy, súrodeneckej lásky, pomoci, odpustenia či tej skutočnej lásky.
Bašku som vnímala od samého začiatku, že bola viac než len staršia sestra, robila vždy viac všetkého, ako mala. Jej detstvo ani detstvom nebolo. Pri čítaní jej príbehu mi napadlo slovo nespravodlivosť. Napriek všetkému, čo Baška zažila, tak sa nikdy nevzdávala a stále bojovala. Možno nie všetky jej rozhodnutia boli správne, nad niektorými môžeme polemizovať dlhé hodiny a prídeme, len k tomu, že robila len to, čo vtedy považovala za správne. Už vo veľmi mladom veku musela dospieť.
A Baška a Matej, môžeme to nazvať čistou laákou, ktorá sa len tak nevidí. Láskou, ktorá pomaly silnela a kvitla. Možno mohla Baška vyriešiť všetko jedným priznaním sa niekomu dospelému. Ale neviem, čo by som robila na jej mieste ja, keby som poznala len to, čo poznala ona. Tu som si uvedomila, že Baška nadovšetko ľúbila svojich súrodencov aj napriek tomu, že vedela, komu ubliíži. Napriek tomu ostala Baška pre mňa stále silnou hrdinkou a neskôr aj silnou ženou.
Rozhodne si prečítajte tento príbeh. Je tam celá škála emócií, ktorá s vami zatrasie.
Mnohí z nás vyrastajú v milujúcej rodine. Nechýba nám teplo domova, čistá posteľ, teplá voda či dostatok jedla. Tieto pre nás bežné veci berieme ako samozrejmosť. No na svete je veľa detí, pre ktorých je toto luxus, ktorý si nemôžu dovoliť. Žijú v neľudských podmienkach, v špine, tme a o hľade. Sú odkázané sami na seba a musia sa pretĺkať životom a robiť rozhodnutia, ktoré nie sú vždy správne, aby prežili. O to viac si vážim to čo mám, pretože nie všetci majú také šťastie. O tomto rozpráva príbeh Otvorené nebo. Silné, emotívne, smutné dielo, ktoré vám v istom okamihu zlomí srdce na tisíc malých kúskov, ktoré sa už nebudú dať úplne zlepiť.
Barbora vyrastala v pekle, v ktorom by deti nemali vyrastať. Tie najhoršie strašidlá nežijú v rozprávkach či v našich snoch, ukrývajú sa v ľudských bytostiach. Nikomu neverí. Riadi sa teóriou prežitia zvierat. Prežijú len tí najsilnejší. Jediným svetlým bodom v živote sú jej súrodenci, o ktorých sa s láskou stará a ochraňuje ich. Spozná chalana Mateja, ktorý je presný opak jej. Ich svety sú odlišné, no napriek tomu ich mladé srdcia zahoria láskou. V objatí pravej lásky Barbora sníva o lepšej budúcnosti. Pocíti nádej. Bude však táto nádej trvať dlho?
Barbora je rozbité dievča, čo nikdy nepocítilo milujúcu náruč matky či hrejivé slová lásky. Jej matka bola alkoholička a viac ju zaujímali chlapi ako vlastne deti. Bolo až zarážajúce a veľmi bolestivé, čím všetkým si musela ako dieťa prejsť. Neubránila som sa hnevu a slzám, ktoré mi samovoľne tiekli po tvári. Baška viac ako na seba myslela na svojích súrodencov, pre ktorých sa stala matkou. Vždy uprednostnila ich šťastie pred svojím vlastným. Občas robila rozhodnutia, s ktorými som nesúhlasila, no zároveň som im rozumela. V istom momente mi zlomila srdce a veľmi som sa na ňu hnevala. Jej postava bude ešte dlho vo mne rezonovať, pretože som cítila na svojom tele každú jej prekliatu emóciu.
Matej bol chalan, ktorý mal všetko. On a jeho rodičia si ma získali hneď od začiatku, boli ukážková milujúca rodina, ktorá drží spolu. Veľmi som užívala ich pasáže a myslela si, že aj Baškun život sa uberá správnym smerom. Avšak, veľmi som sa mýlila. Do Mateja som sa dokonca zabuchla ako tínedžerka. Lenže potom prišiel zvrat, s ktorý som nerátala. Mateja to úplne zmenilo, stal sa z neho chlap, ktorého som absolútne nespoznávala. Bola som naňho veľmi nahnevaná.
Romantická linka bola trochu v úzadí, čo mi vôbec neprekážalo. Dôležitejšia pre Bašku bola nádej na lepší život pre seba a svojích súrodencov. A tiež o sile, ktorou disponovala. Nemala najlepšie školy, ale život ju naučil ako prežiť.
Dozvedeli sme sa prečo Baška konala tak ako konala. Láska k rodine je silnejšia než akákoľvek. Zase mám slzy. Kto čítal pochopí.
Tentokrát úsmevný moment bol, keď sa na scéne objavili postavy z predošlých kníh. Musím priznať, že Nina, Dominik, Adam a Júlia mi chýbali a keď sa objavili na scéne, akoby spoza mrakov vyšlo slnko.
Otvorené nebo je skvostný príbeh, ktorý vám otvorí oči a donúti vás precítiť emócie, ktoré by ste inak neprecítili. Garantujem vám, že budete potrebovať veľa kapesníkov. Brutálne neotesané, mrazivé, ale aj láskavé. Zamilujete si to. Stojí za to siahnuť po knihe. Neoľutujete.
Miška, opäť si ma dostala a ja ti tlieskam. Horúci kandidát na knihu roka.
k slovenskej tvorbe pristupujem opatrne, no už som si v nej postupne našla obľúbených autorov. a po Otvorenom nebi k nim môžem zaradiť aj Michalu Ries. Otvorené nebo bolo mojou prvou knihou od nej, ale určite nie poslednou. neviem či to čo napíšem v nasledujúcich riadkoch bude dávať zmysel, ale táto kniha bola pre mňa jedným veľkým emočným zážitkom. Otvorené nebo je totižto krásnym a silným príbehom.
hlavnou hrdinkou knihy je Baška. mladé dievča, žena, s ktorou sa osud nehral. a to ju formovalo, zanechalo na nej jazvy, ktoré nie sú viditeľné. až keď sa dostane do rodiny Aleny a Milana začína zisťovať, že predsa len môžu byť na svete ľudia, ktorí ju majú radi. avšak stále ostáva obozretná a tehly zo steny, ktorú okolo seba vybudovala odstraňuje pomaly. keď teda konečne nachádza isté šťastie a uverila v to, že môže byť šťastná, buuum príde rana, ktorá ju z toho vychýli. pre svoju rodinu, svojich súrodencov, je ochotná urobiť všetko. dokonca obetovať aj vlastné šťastie, len aby sa oni mali dobre. možno nereaguje v tom momente správne a možno by sa našlo aj iné riešenie, len ona ho v tej chvíli nevidí, pretože neverí, žeby to mohlo byť inak a tak ju tomu naučil život. spoliehať sa hlavne na seba, nikomu a ničomu neveriť. Udalosti v knihe by sa dali rozdeliť na PREDTÝM a POTOM. Tie PREDTÝM tnú do živého, rovnako aj tie potom. Ide o emócie v ich najsurovejšej podobe. Podobe ktorá boli zraňuje a zanechá vo vás ťaživý pocit. aj vďaka nej som si uvedomila aké mám šťastie, že môžem vyrastať v milujúcej rodine. ona ho bohužiaľ nemala. Budú sa vo vás byť všetky emócie. bude sa vám chcieť smiať a plakať, kričať a nadávať, tešiť sa ale zároveň sa aj schúliť niekde do kúta, budete cítiť radosť a bolesť, lásku a hnev. prejdete si jedným veľkým kolotočom emócií.
Keď sa začal vyvíjať vzťah medzi Baškou a Matejom áno hovorila som si toto nie. Toto sa mi nepáči, ale potom som si uvedomila, že to bol len vnútorný obranný mechanizmus, ktorý má len chcel ochrániť predtým čo príde. Predtým ako ma udalosti v knihe zničia a rozbijú na drobné časti. Rovnako ako Bašku a jej krehké šťastie, ktoré sú dúfa mat. detstvo ktoré prežila ju nikdy neopustilo, vždy v nej bolo, mlčalo, zakrádalo sa a keď si dovolila čo i len jednu šťastnú myšlienku tak vycerilo a zaťalo svoje zuby. aj napriek všetkému som dúfala v happy-end. ale bol vôbec možný? po tom všetkom čo sa odohralo? vrátiť sa k tomu čo bolo PREDTÝM? bolo možné odpustiť, pochopiť všetko čo bolo povedané a vykonané? aj keď uplynul nejaký čas od tých udalostí, ktoré poznačili oboch, Matej s Baškou neboli schopní zabudnúť jeden na druhého. aj keď možno teraz k sebe cítili niečo iné, niečo čo načas prebilo to krásne a krehké čo medzi sebou mali. budú musieť ešte prejsť dlhú cestu, ale odpustenie a nádej sú prvými krokmi k vzájomnému uzdraveniu.
táto kniha a tento príbeh budú vo mne ešte chvíľu rezonovať. knihu môžem jedine a jedine odporúčať. ide o naozaj krásny ale aj smutný, silný ale aj krehký príbeh, ktorý vás donúti zamyslieť sa nad vlastným šťastím. síce má kniha takmer 400 strán, prečítate ju veľmi rýchlo, pretože budete potrebovať vedieť ako to celé dopadne. či Baška s Matejom nájdu svoje šťastie a či je naozaj nebo otvorené pre všetkých.
Po tejto knihe som pokukovala odkedy sa objavila na IG informácia, že bude vydaná. Plánovala som si ju kúpiť, no priznám sa, že ma stále pri kúpe niečo brzdilo. Tou “brzdou” bolo to, že v recenziách som často čítala aká je kniha smutná a koľkí sa pri nej naplakali. Nemám veľmi rada smutné príbehy. Nakoniec, ale nastal čas a ja som si knihu objednala. Keď som sa do nej začítala tak hneď mi napadla otázka “Prečo som tu knihu až teraz začala čítať?”, ale asi to tak malo byť. Kniha bola pre mňa úžasná. Autorka si opäť u mňa nasadila látku vyšie. A áno aj keď bol príbeh smutný (mňa ten plač nejak obišiel), ale zároveň to bol úplne krásny príbeh. Autorka tak svelé všetko napísala a tak opísala niektoré situácie, že som to vedela prežívať s postavami. Po dočítaní knihy som mala veľmi krásny pocit aj keď trošku som bola smutná, že ten príbeh už skončil. Hlavnú hrdinku som obdivovala za to čo všetko zvládla aj keď áno možno niektoré jej rozhodnutia neboli správne, ale človek je neomylný tvor a v danej situácii nikto nevie ako by sa zachoval. A hlavného hrdinu som si tiež zamilovala, síce niekedy ma trošku rožčúlil svojim konaním tiež.
Tento príbeh je úžasný a ja ho odporúčam úplne každému.
Túto knižku by som rozhodne zaradila medzi tie, ktoré si človek jednoducho musí prečítať, aby porozumel pohľadu ľudí z inej sociálnej vrstvy. Nielenže vytvára obraz krutej reality, ktorej nejeden človek a dieťa musí čeliť, ale donúti čitateľa zamyslieť sa a oceniť, čo všetko má, lebo aj keď sa to pre neho môže stať samozrejmosťou, nie je to rovnako pre všetkých.
Kniha je rozdelená na dve časti a priznám sa, že na začiatku som bola zaskočená, že s Barborkou sme začali, keď bola ešte dieťa, ale dávalo to dokonalý zmysel. Autorka nám opísala, v akých podmienkach žila so svojimi bračekmi a ja som dokázala iba triasť hlavou nad tou krutosťou, ktorú im matka dennodenne preukázala.
Barborkin príbeh ma zaujal. Mohla som iba hádať, čo sa s ňou bude diať a keď sa veci už začali ustaľovať, nevedela som si predstaviť, čo si pre nás autorka ešte pripravila. A poviem vám, bolo to silné.
Z jednej strany dokonale chápem Barborkino rozhodnutie urobiť tie veci, ktoré urobila, lebo jej detstvo je opakom nášho a to sa odzrkadlilo aj na jej povahe, s čím sa autorka výrazne popracovala, za čo ju chválim. Ale z druhej strany by som Barborku neoznačila za najsympatickejšiu postavu a to práve kvôli jej rozhodnutiam, ale ako som už písala, všetky jej činy dávali zmysel a som rada, že som mala možnosť prečítať si príbeh z takéhoto uhlu pohľadu a boli časy, keď som jej chcela dať jedno veľké objatie a sľúbiť, že všetko bude v poriadku.
Čo sa týka môjho osobného vkusu, vekový rozdiel medzi Barborkou a Matejom na začiatku ma veľmi neočaril, keďže ona mala vtedy 16, kým on 19-20 rokov. Samozrejme, to už závisí od konkrétneho čitateľa, s akým názorom to bude čítať. Zároveň na Matejovi oceňujem, že na Barborku netlačil a išiel s ňou na všetko pomaly.
Celkovo túto knižku hodnotím veľmi pozitívne. Tiež sme sa stretli s hlavnými postavami z autorkinej inej knihy, 24 dní do Vianoc, čo bolo príjemným prekvapením (úprimne si teraz chcem dať rereading, tak ma to navnadilo haha).
Pod nevinnou obálkou sa fakt skrýva jeden silný príbeh o dievčati, ktoré sa muselo naučiť dôverovať po lekciách, ktoré jej život udelil.
Ďalšia perfektná kniha od Mišky! Prvá časť bola absolútne fenomenálna! Druhá tiež, len o niečo menej. Viackrát mi bolo do plaču.
Kniha začína z pohľadu malej Barborky, ktorej matka sa jej nevenuje, čaká však ďalšie dieťa. Malá Barborka sa však už o jedného súrodenca stará. Vyrastali fakt v príšerných podmienkach (chudoba, hlad a iné) a vydržali to tak roky. Miška sa pustila do citlivej témy a zvládla ju bravúrne. Naozaj, klobúk dolu. Táto časť ma niekoľkokrát takmer dohnala k slzám. Stane sa čo sa stane, ich matku vezme sociálka a súrodencov rozdelia.
Matej pochádza z úplne iných pomerov, má skvelých rodičov, strechu nad hlavou a všetko, po čom mu srdce piští. Matejova rodina sa ujala Bašky a vzniká krásne spojenie takmer medzi všetkými. Veľmi ma táto časť bavila, všetkých som si obľúbila, no obávala som sa toho, čo sa chystala Baška urobiť. A keď k tomu došlo, neverila som tomu, čo čítam.
Baška sa snažila spojiť rodinu za každú cenu. Po tom, čo si prežila, vie, že sa môže spoliehať iba sama na seba.
Kniha sa následne prelína do druhej časti, s odstupom niekoľkých rokov. Súrodenecká láska bola nádherná, až mi chvíľami bolo ľúto, že som jedináčik. Baška a Matej sa po rokoch stretávajú a veru, veľa medzi nimi ostalo nevypovedaného.
Pre mňa bol však silným hrdinom ujo Milan, ktorý napriek všetkému mal Barborku rád, ako svoju vlastnú dcéru.
400 strán v knihe vám však veľmi rýchlo prejde, lebo sa od príbehu nebudete jednoducho vedieť odtrhnúť. Knihe sa podarí dostať do srdca každého čitateľa. Prvá časť bola priam majstrovsky napísaná, druhá tiež, no tá prvá má špeci miesto v mojom srdci.
Miška je pre mňa kráľovná, pretože to aké emócie dokáže u čitateľa vyvolať je neopísateľné. Jej knihy sú čitateľský zážitok a môžete mi veriť, že kúpou a prečítaním jej kníh nič nestratíte ale naopak získate toho veľa.
Kniha je rozdelená na 2 časti. V prvej časti sledujeme detstvo a pubertu našej hlavnej postavy Bašky. Na všetko čo sa týka detí som neskutočne citlivá až precitlivená a táto časť mi dala emočne veľmi zabrať. Neraz som musela knihu pustiť z rúk a predýchať všetky tie emócie čo mi zvierajú vnútro a tlačia slzy do očí. Nakoniec boli moje emócie tak neznesiteľne silné, že som sa musela Miške z nich vypísať. A síce to nebolo nič príjemné presne toto od dokonalej knihy očakávam.
Zároveň tam sledujeme zakázanú, nežnú a dojemnú romantickú linku. Do Mateja som sa zaľúbila spolu s Baškou a moje pobláznenie ním trvá ešte aj teraz. Taktiež Matejov ocino bol neskutočne dobrý človek, ktorého by si každý z nás prosil mať v živote. A najmä ľudia ( deti) ako Baška by ho veľmi potrebovali.
Koniec tejto časti mi zlomil srdce a zároveň som ho ako najstrašia zo 4 súrodencov dokonalo chápala a stála som pri nej aj keď to nebolo správne.
V druhej časti sledujeme Baškinu dospelosť a dozvedáme sa čo všetko sa v skutočnosti dialo. Síce je to o niečo ľahšie čítanie oproti prvej časti stále vo mne dokázala vzbudiť množstvo emócií.
Knihu som zhltla a najradšej by som si ju prečítala opäť. Bude mať u mňa ešte veľmi dlho špeciálne miesto.
Príbeh o Barborke, dievčati, s ktorým sa život ani okolitý svet nemaznal. Príbeh o Barborke, dievčati, ktoré ukázalo, že aj napriek mladému veku a nespočetne veľkému množstvu prežitých podrazov, je schopné vstať a kvôli súrodeneckej láske zahodiť vlastné šťastie. Príbeh o Barborke, dievčati, ktoré prežilo peklo. Príbeh o Barborke, žene, ktorá túži po skutočnej láske. Príbeh o Matejovi, chalanovi, ktorý každý deň prežíva pocit bezpečia, má milujúcu rodinu, strechu nad hlavou a teplé jedlo. Príbeh o mužovi, ktorý aj napriek klamstvu a zrade dokázal odpustiť a ukázal aká veľká môže byť nezištná láska.
Pri čítaní tohto príbehu, budete cítiť hnev, lásku, odpustenie, radosť, smútok ale aj nenávisť. A v závere čítania si uvedomíte, že by ste mali byť každý deň vďačný za život aký žijete, pretože stále môže byť horšie.
Milujem knihy a príbehy pri ktorých moje emócie bojujú. Príbehy pri ktorých plačem aj sa smejem, pri ktorých milujem ale aj nenávidím, a presne príbeh OTVORENÉ NEBO taký bol.
Dlhšie ako je u mňa zvykom som premýšľala čo chcem k tejto knihe napísať. Bola to pre mňa totálna emocionálna nálož. Tento príbeh bude vo mne ešte dlho doznievať.
Vo všeobecnosti mám ako matka problém počúvať o témach týkajúcich sa detí (týranie, zneužívanie, násilie, hlad, choroby...), ani knihy si s týmto motívom nevyberám, ani filmy nepozerám nič. Všetko veľmi precitujem a prežívam. Ťažko sa mi čítala táto kniha, po celý čas som cítila bolesť na hrudi a slzy si išli jedna cez druhú. Bol to smutno-krásny príbeh.
Pri knihe som si uvedomila, že problémy ktoré ja pri deťoch riešim sú doslova v mnohých prípadoch až smiešne, za čo som teraz vďačná.
Veľmi som sa potešila Adamovi a Júlii, či Dominikovi a Nine. Boli takým svetlom v celom príbehu a ja som si na nich s láskou zaspomínala.
Miške sa podarilo opäť napísať veľmi hodnotné dielo.
Príbeh, ktorý chytí za srdce, vo všetkých ohľadoch. Je podaný kruto a reálne, ale paradoxne z neho cítiť tú lásku a nehu, ktorú doňho autorka vložila. Sympatizovala som s postavami, fandila im, priala si, aby to dopadlo dobre, ale osud im neraz poriadne naložil a oni museli hrať s tým, čo dostali. Miška vie vážne témy podať veľmi ľudsky, uveriteľne, autenticky. Srdce mi búšilo, knihu som dokonca čítala do 3h rána, čo sa stáva raz za rok. Veľmi skvelé čítanie, ktoré odporúčam.
Každá Miškina kniha mi v nejakom ohľade zlomí srdce, zalomcuje mojim vnútrom.. ale tejto sa podarilo dotknúť ma ešte som sa ani poriadne nezačítala. Citát z Čenkovej deti, jednej z mojich naj kníh, rozbúchal moje srdce… a knihu som so slzami v očiach aj na duši dala na jeden dych. Určite ju budem chváliť kade budem kráčať.
Skvela kniha! Už dlho som nečitala takúto dobrú knihu. Príbeh má zaujal hneď od prvej strany, bol plny zvratov a zápletok. Pri jej čítaní človek zažije kopec emócii od smútku, zhrozenia cez prekvapenie až dôjde k radosti. Čítalo sa to samo. Vrelo odporúčam.
Neverím že existuje niekto, koho táto kniha nechytí za srdce. Páčilo sa mi, že v deji sa nonstop niečo dialo, ani jedna strana nebola nudná, žiadne dlhé zbytočné opisovania ako to niekedy býva.
4,5 * Ja som tak dlho váhala či niečo napísať alebo nie. Nie preto, že by som chcela povedať niečo negatívne, ale preto, že som bola priveľmi emocionálna. No keď ma myšlienky na túto knihu neopúšťali ani po niekoľkých týždňoch, bolo rozhodnuté. Veď najlepšie knihy sú tie, ktoré v nás niečo zanechajú. Najprv som absolútne zbožňovala Barborku a to mi aj vydržalo do absolútneho konca. To dievča a neskôr žena je poklad. To čo spravila bolo aké bolo, ale človek nikdy nevie ako v danej situácii zareaguje, kým sa mu to nestane. Potom som sa zamilovala do Milana. Och, láska na celý život. No druhá časť ma nahnevala. Ten koniec a ten jeden Matejov čin najviac. Nakoniec som tlieskala pri epilógu. Chcela by som však viac vedieť aj o ostatných súrodencoch, boli tam pre mňa málo i keď chápem, že toto bola pocta ich staršej sestre. Možno, ak by mali tiež svoju knižku, nenahnevala by som sa.