Svätý je ten, cez ktorého k nám prúdi svetlo!“ zvolal akýsi chlapec. Nuž, po prečítaní tejto knižky mu určite dáme všetci za pravdu. Ján Mária Vianney tak bezvýhradne nasledoval Krista, že z jeho postojov a činov stále vyžaruje láskyplné svetlo evanjelia na každého z nás. Nevyspytateľné sú Božie cesty. Vybral si chlapca, ktorý bol chudobný a nie príliš nadaný. Práve k tomuto človeku však potiahnu na spoveď zástupy z celej krajiny – hoci ho ledva vysvätia a spočiatku mu zakážu spovedať.
Ak si prečítame knihu so zreteľom na historické súvislosti, azda pochopíme, v čom tkvie svätosť a ako k nej treba kráčať. V Arse skutočne zanikli krčmy a vybudovali sa školy. Prostý Ján Krstiteľ Mária Vianney len trestal sám seba za neprávosti iných, postil sa, trýznil, rozdával, úpenlivo sa modlil. Obetoval celého seba za všetkých a tak nasledoval Krista.
Začátek knihy byl opravdu velice napínavý, šlo o jasnou připomínku toho, že doba s příchodem rozumu, byla spíše často o rozum ožebračená. Vianneyovo životní putování bylo popsáno hezky, celá kniha je napsána hezky, ale ke konci se některé věci prostě příliš opakovaly. Někde jsem se dočetla, že kniha není příliš shodná s fakty, což se dá místy i docela odhadnout. I tak jde o knihu, která ukazuje život velkého světce a kdo chápe, proč se tak trápil, ten nemusí jeho sklony komentovat. Pax.