Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov nám umožňujú nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. Približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj vzdialenejších vzťahov, ale aj priestor pre seba. V spomienkach otvárajú témy emigrácie, rodiny, prípravy samizdatov, väznenia, vypočúvania, spoločenstva blízkych ľudí, osobnej slobody a i.
ja som si to precitala, lebo som zavolala nine a zacala som blabotat o ceskoslovenskej migracii po normalizacii. a ona ze hmm, prave som o tom nieco citala, tak som si to isla hned zaobstarat.
bolo to celkom zaujimave, hlavne to, ake fatalne nasledky mozu mat stresove zazitky na cloveka a jeho mentalne a fyzicke zdravie. migracia je naozaj ťažká tema. miestami sa mi to zdalo trochu repetitivne, ale ako hovorila nina, analyticka cast zuzany madarovej na konci bola fakt vyborna.
z rozhovorov mi vysla este jedna vec, zaujalo ma, ako niektore zeny boli velmi reflektivne, co sa tyka zmeny svojho nazerania na vlastnu poziciu pocas komunizmu. uvedomili si rodovu nespravodlivost a struktury, ktore si predtym ani nevsimli, prave preto, ze system nedovoloval uvazovat kriticky muzovi, nieto este zene. a tym sa len pekne ukazalo, ze autoritativny rezim, negativne zasiahne viac zeny, nakolko sa ich vlastna emancipacia odklada bokom
uprimne, tie rozhovory pre mna neboli az tak inspirativne, aj ked tato tema ma velmi zaujima. vnimam ich ako dolezite zo zachytavania pamati, no zaroven to bola pamat velmi abstraktna, zo strany k citatelovi dost vagna - casto som sa citila ako posluchac cudzej konverzacie, kde ale nepoznam hlbsie suvislosti, takze ma az tak nelaka ju pocuvat. chcela by som, aby boli rozhovory viac na dren. najzaujimavejsi bol pre mna zaver zuzany madarovej, ktory pomenoval aj moje dojmy a dal si pracu s hlbsou analyzou tychto rozhovorov ako nejakeho celku, potom mi kniha davala ovela vacsi zmysel.
Prečo som za jeden večer prečítala túto knihu rozhovorov? Lebo doba je aká je ("zlá ako všetko čo sa v rádiách hrá"?) a čítanie novín človeku ľahko navodí stav bezmocnosti. Pritom, zlé doby boli vždy a vždy sa našli ľudia, ktorí v nich dokázali fungovať v súlade so sebou, svojimi hodnotami a prípadne aj založiť základy nejakej zmeny do budúcnosti. (Tak ako sa deje v Literárnom informačnom centre, SNG, všelikde na ministerstvách bez svetiel kamier) Tak ako je nutné poznať a pamätať si ako sieť ľudí po Slovensku organizovala protesty Za slušné Slovensko, tak je nutné poznať aj tieto príbehy žien zo slovenského kraja disentu. A ich zoznam by mohol pokračovať - Kyra Munk Matuštík a jej príbeh na memoryofnations.sk. (Ani ten dátum čítania nebol náhodný, 7 rokov bez Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.)
Krásne, zrozumiteľne podané a inšpirujúce rozhovory so ženami, ktoré ma každou stránkou viac a viac prekvapovali svojou silou a presvedčením o vnútornej slobode. Obrovská motivácia a pripomienka, že nech sa akokoľvek sťažujem na stav našej spoločnosti a politiku krajiny, tak môžem byť čoraz vďačnejšia aké veci beriem ako úplnú samozrejmosť.
Kniha rozhovorov s akterkami bratislavskeho alternativneho priestoru z obdobia normalizacie, ich spomienky na "normalny" zivot, stretavanie so znamymi, kamaratmi a ludmi na rovnakej vlne za buzerovania rezimu, zatykania, domovych prehliadok. Rola priateliek a manzeliek, ktore okrem prace, rodiny, sa starali aj o tajne navstevy a pomahali rozsirovat samizdaty, ale aj o ich zivote, o zastrasovani a case, ked ich muzi travili hodiny na vysluchoch na StB a v horsom pripade vo vazeniach. Rozhodne stoji za precitanie.
mnoho som uz vedela, no mnoho som sa dovzdelala, a stale sa este dozvedam. su to tie typy knih, kde pocas citania otvarate google alebo kecate s chatgpt. som rada, ze islo o pohlad a rozpravanie zien.
Rozhovory skvele, niekde by som ocenila doplňujúce otázky k pre mna nie tak jasným odpovediam, co ma ale “bolelo” boo pohlad na nezarovnanu pravu stranu textu a cele mi to prislo take rozhadzane. Analyticku cast som precitala iba do polovice, pretoze mi to velmi kazilo dojem z prave precitaneho.