What do you think?
Rate this book
Tobie Lolness #1-2
Tobiáš Lolness
Domovem hlavního hrdiny je obrovský strom, který je pro jeho obyvatele celým světem. Jednoho dne odmítne Tobiášův otec vydat tajemství svého geniálního, ale pro přežití stromu nebezpečného vynálezu. Rodina Lolnessových je poslána do vyhnanství a Tobiáš musí prchat až do země trávového lidu. Hledá bezpečí, přátele a způsob, jak zachránit strom před zničením, neboť srdce stromu je nahlodáno hlubokým kráterem. Pokusí se odvrátit katastrofu a najít své rodiče a Elíšu...
616 pages, Paperback
Published January 1, 2009
39 people are currently reading
288 people want to read
About the author
Timothée de Fombelle
49 books426 followersAs a child...
Timothee de Fombelle was born in the heart of Paris in 1973, but often accompanied his architect father on his travels to Africa. Each summer his family left for the countryside (the west of France), where the five brothers and sisters lived like wild horses, making huts in the trees, playing in the river and losing themselves in the woods. In the evening they performed plays for their parents and devoured the books in the library. Childhood remains for him the lost paradise which he re-discovers through writing.
As an adult...
After becoming a literature teacher, Timothee taught in Paris and Vietnam before choosing the bohemian life of the theatre. Author of a dozen plays, he writes, designs, builds sets and directs the actress he admires the most, his wife Laetitia. They have a young daughter, Jeanne Elisha, who already loves climbing trees. Toby Alone is his first novel and has already been translated into 22 languages.
As an artist...
Passionate about books and theatre, Timothee has been writing since he was young. The stage has been his testing ground but it is life, with its joys and trials, which inspires his real work. A great traveller, Timothee recognises that the writing of Toby Alone has been his best journey so far.
Timothee de Fombelle was born in the heart of Paris in 1973, but often accompanied his architect father on his travels to Africa. Each summer his family left for the countryside (the west of France), where the five brothers and sisters lived like wild horses, making huts in the trees, playing in the river and losing themselves in the woods. In the evening they performed plays for their parents and devoured the books in the library. Childhood remains for him the lost paradise which he re-discovers through writing.
As an adult...
After becoming a literature teacher, Timothee taught in Paris and Vietnam before choosing the bohemian life of the theatre. Author of a dozen plays, he writes, designs, builds sets and directs the actress he admires the most, his wife Laetitia. They have a young daughter, Jeanne Elisha, who already loves climbing trees. Toby Alone is his first novel and has already been translated into 22 languages.
As an artist...
Passionate about books and theatre, Timothee has been writing since he was young. The stage has been his testing ground but it is life, with its joys and trials, which inspires his real work. A great traveller, Timothee recognises that the writing of Toby Alone has been his best journey so far.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 59 reviews
November 28, 2018
Fascinujúci svet. O knihe som počula už dávno a túžila som si ju prečítať. Mikroľudkovia žijúci na veľkom strome, ktorý je im všetkým. Je to celý ich svet a vesmír a všetko dokopy. Tobiáš je malý chlapec, ale príbeh začína tak, že som to nemohla kniku odložiť. Štvanicou na neho.
Tobiášov otec je vedec, ktorý skúma život stromu, avšak odmietne vydať tajomstvo svojho vynálezu a tak je celá jeho rodina vyhostená na spodné vetvy stromu. Tam začínajú nový život z ničoho (teda, len z toho, čo im strom dá), musia si postaviť/vyhĺbiť dom, nachystať zásoby, pretože onedlho príde zima... Najbližší susedia sú vzdialení niekoľko hodín chôdze, ale postupne sa spoznávajú. Jeho najlepšbou (a jedinou) priateľkou sa stáva Elíša, dievča približne v jeho veku, s ktorou sa stretnú pri jazere. Krásne a pokojné momenty striedajú tie ťažké. Symbióza s prírodou a pokrok ani tu nejdú dohromady. Paralela s ľudským svetom je viac než zrejmá. Ťažba surovín, rozdiely medzi bohatými a chudobnými, otroctvo a machinácie mocných. Nečudujem sa, že si niektorí francúzski učitelia vyberú túto knihu aj ako učebnú pomôcku.
Ako zachrániť svoj svet, keď ste veľkí len jeden milimeter a všetci sú proti vám? Vydavateľstvo Baobab spojilo dve knihy do jednej, za čo som im neskutočne vďačná.
Tobiášov otec je vedec, ktorý skúma život stromu, avšak odmietne vydať tajomstvo svojho vynálezu a tak je celá jeho rodina vyhostená na spodné vetvy stromu. Tam začínajú nový život z ničoho (teda, len z toho, čo im strom dá), musia si postaviť/vyhĺbiť dom, nachystať zásoby, pretože onedlho príde zima... Najbližší susedia sú vzdialení niekoľko hodín chôdze, ale postupne sa spoznávajú. Jeho najlepšbou (a jedinou) priateľkou sa stáva Elíša, dievča približne v jeho veku, s ktorou sa stretnú pri jazere. Krásne a pokojné momenty striedajú tie ťažké. Symbióza s prírodou a pokrok ani tu nejdú dohromady. Paralela s ľudským svetom je viac než zrejmá. Ťažba surovín, rozdiely medzi bohatými a chudobnými, otroctvo a machinácie mocných. Nečudujem sa, že si niektorí francúzski učitelia vyberú túto knihu aj ako učebnú pomôcku.
Ako zachrániť svoj svet, keď ste veľkí len jeden milimeter a všetci sú proti vám? Vydavateľstvo Baobab spojilo dve knihy do jednej, za čo som im neskutočne vďačná.
January 3, 2024
4,5 étoiles
Un bonheur de retrouver cet auteur dans ce livre qui trainait dans ma bibliothèque depuis des années. J'y ai retrouvé la poésie et la douceur que j'aimais dans ses autres livres, avec des jeux de mots qui m'ont bien amusée.
Une nouvelle fois, une aventure épique avec des personnages attachants et des thèmes importants. Je ne connaissais rien de l'intrigue et j'ai été agréablement surprise de découvrir un joli conte écologique.
Timothée de Fombelle réussit à délivrer une histoire qui plaira tout autant aux enfants qu'aux adultes (comme à la Pixar) qui pourront pleinement apprécier les messages transmis par l'auteur.
Il y a quelques petits éléments qui m'ont un peu moins plu mais l'ensemble a été une belle aventure !
Un bonheur de retrouver cet auteur dans ce livre qui trainait dans ma bibliothèque depuis des années. J'y ai retrouvé la poésie et la douceur que j'aimais dans ses autres livres, avec des jeux de mots qui m'ont bien amusée.
Une nouvelle fois, une aventure épique avec des personnages attachants et des thèmes importants. Je ne connaissais rien de l'intrigue et j'ai été agréablement surprise de découvrir un joli conte écologique.
Timothée de Fombelle réussit à délivrer une histoire qui plaira tout autant aux enfants qu'aux adultes (comme à la Pixar) qui pourront pleinement apprécier les messages transmis par l'auteur.
Il y a quelques petits éléments qui m'ont un peu moins plu mais l'ensemble a été une belle aventure !
October 16, 2022
Je to krásna kniha, aj keď subjektívne musím povedať, že by ma namiesto nekonečného boja v rámci jedného stromu zaujímalo skôr objavovanie ďalších stromov. Možno je to nejaká paralela na Zem, kde sa tiež skôr naťahujeme medzi sebou.
Ak ste čítali, zaujímalo by ma, ako ste vnímali zmienku Shakespearovho Hamleta alebo odkaz na húpacieho koníka - pritom títo dvojmilimetroví ľudia na strome neveria, že existuje niečo okrem ich mohutného dubu. Mňa to dosť otravovalo, zdalo sa mi, že sú to výrazné logické chyby. Oni predsa nemali dvojmilimetrové kone a ani dvojmilimetrového Shakespeara.
ale mimo to zaujímavý námet a stálo to za prečítanie.
Ak ste čítali, zaujímalo by ma, ako ste vnímali zmienku Shakespearovho Hamleta alebo odkaz na húpacieho koníka - pritom títo dvojmilimetroví ľudia na strome neveria, že existuje niečo okrem ich mohutného dubu. Mňa to dosť otravovalo, zdalo sa mi, že sú to výrazné logické chyby. Oni predsa nemali dvojmilimetrové kone a ani dvojmilimetrového Shakespeara.
ale mimo to zaujímavý námet a stálo to za prečítanie.
May 12, 2022
J'ai adoré ce roman d'aventures aux personnages attachants. La plume de Timothée de Fombelle m'a embarqué dans le monde merveilleux de l'Arbre à la hauteur de Tobie, ses parents et ses amis (quelques millimètres). Un texte qui, en plus, fait passer des messages importants sur la fragilité de la nature.
September 18, 2021
Tohle byla krása, kterou moje srdíčko nevidělo už hodně dlouho. Nádherný jazyk popisoval strom. Prostý strom. Ale zkažený. Tato kniha mi dává naději, že zkažení lidé na naší umírající Zemi budou překřičeni těmi, kteří věří, že Země je živý tvor, o nějž se musíme starat.
March 15, 2018
Docitane. Nadherna kniha.
May 6, 2019
J'ai eu du mal au début de ma lecture, je n'étais pas dans un bon mood pour ce genre de lecture... Mais une fois repris j'ai bien apprécié cette histoire très métaphorique et très belle.
January 14, 2024
Sooo schönes und spannendes Fantasybuch.👍
June 7, 2023
c'était tellement bon je sais même pas quoi dire ❤️❤️❤️
February 10, 2022
Encore un livre qui était en ma possession depuis des années : Il était là, et je remettais toujours sa lecture à plus tard... Il m'a été conseillé, plusieurs fois... Honnêtement j'ai failli le sortir de ma PAL, en me disant que de toute façon, je ne le lirais jamais. Que ça avait l'air un peu trop jeunesse. Qu'il ne m'attirait plus tant que ça...
Et finalement, je lui ai laissé une dernière chance : Quelques pages et si je n'accroche pas, aller hop! Dans une boite à livre ! Il n'a fallut qu'une page et demi pour que je sache que je le lirais jusqu'au bout, et à moins de la moitié, j'étais sure de tenir un coup de cœur entre mes mains !
Tout est réussi dans le livre : Histoire, personnages, humour, rythme... Le style est celui de Timothée de Fombelle, d'une douceur renversante. Quand c'est lui qui écrit, ça à l'air facile. Déjà tout ça mérite tous les éloges. Mais la construction du récit est magistrale ! Tout est tellement fluide ! Tout s'écoule, comme la vie de l'Arbre entre secondes trop longues, années fulgurantes, instants suspendus et souvenirs éternels : La temporalité en littérature, c'est un peu compliqué... Mais avec de Fombelle, c'est magistral.
J'irais bien vivre dans l'Arbre maintenant...
(Merci, Jane Do, si tu passes un jour par ici. Et clin d’œil à Elisha ;) )
Et finalement, je lui ai laissé une dernière chance : Quelques pages et si je n'accroche pas, aller hop! Dans une boite à livre ! Il n'a fallut qu'une page et demi pour que je sache que je le lirais jusqu'au bout, et à moins de la moitié, j'étais sure de tenir un coup de cœur entre mes mains !
Tout est réussi dans le livre : Histoire, personnages, humour, rythme... Le style est celui de Timothée de Fombelle, d'une douceur renversante. Quand c'est lui qui écrit, ça à l'air facile. Déjà tout ça mérite tous les éloges. Mais la construction du récit est magistrale ! Tout est tellement fluide ! Tout s'écoule, comme la vie de l'Arbre entre secondes trop longues, années fulgurantes, instants suspendus et souvenirs éternels : La temporalité en littérature, c'est un peu compliqué... Mais avec de Fombelle, c'est magistral.
J'irais bien vivre dans l'Arbre maintenant...
(Merci, Jane Do, si tu passes un jour par ici. Et clin d’œil à Elisha ;) )
April 16, 2023
n.1: Tobiáš byl moje první nejmilovanější kniha vůbec. Našla jsem si k němu zase cestu a jsem za to ráda. Mohla bych ho totiž číst pořádá dokola a stále by mě to bavilo. Tobiáš má čestné místo v mém srdci! Jeho příběh je plný mouder a krásných myšlenek. Autor nám chtěl předat svůj pohled na stromy, a proto sepsal tento úžasný, čtivý a dobrodružný román o chlapci, který díky své odvaze, vytrvalosti a odhodlání dosáhl svého. I když proti němu stál celý Strom. I když mu někdy štěstí nepřálo. Ta kniha zahřeje u srdce. Po přečtení v člověku kniha zanechá takový odkaz, že od té doby se člověk bude na stromy dívat jinýma očima.
n.2: miluju, děkuju. je to láska. kouzlo. život. víc slov netřeba!
n.2: miluju, děkuju. je to láska. kouzlo. život. víc slov netřeba!
June 24, 2018
I have a wonderful memory of this book, which was one of the first books I ever loved when I was a kid. I met the author once, he was super kind and told me he thought it was nice that my copy looked worn out because it showed that I re-read the book many times, lent it to friends, carried it around with me... It made me really happy when he told me that because my books are always this way and my family and friends didn't get why I didn't take better care of my books.
December 29, 2018
Parádna metafora nášho života. Krásny dramatický príbeh, ktorý môžu čítať deti i dospelí. Rozprávka i detektívka, ľúbostný i filozofický román. Škoda, že nemáme slovenský preklad, predčítala som z knihy deckám a jazyk sa im zdal priťažký. Zo začiatku som sa trochu obávala, pretože kniha má mäkkú väzbu a úctyhodných 613strán. Vydal však Baobab, takže kniha to vydržala.
July 22, 2019
fascinující svět s nádherně vykreslenýma postavama, kterej se mi nechtělo opouštět. od teď asi jedna z mých nejoblíbenějších knih.
August 14, 2019
Krásny fantasy príbeh, ktorý presahuje do našej reality a sedí ako riť na šerbel. Baobab je prosto láska.
July 23, 2020
Překrásný příběh, který je dost napínavý pro děti i dospělé. Vřele doporučuji jako audioknihu, která se poslouchá jedna báseň.
May 18, 2021
Posloucháno v audioverzi :) Ta sestříhaná dramatizovaná verze byla zajímavá - dějově jsem se chytala, ale někdy to byla na mě až moc silná atmosféra. Na usínání je to moc děsivá pohádka.
4/5*
4/5*
January 25, 2022
Francúzske fantasy je pre mňa pomerne neznáme. Nedám dopustiť na filmovú Divokú planétu (Laloux/Topor), pomerne stráviteľný je aj Luc Besson so ságou o Arturovi a Minimojoch. V čitateľskom zmysle som však francúzske fantasy ešte ani nenačala - Malý princ sa neráta. Zaujímavé je, že doň vstupujem titulom, ktorý je v základnej premise, totiž vo vybudovaní miniatúrnej civilizácie, obývajúcej bežnú pozemskú prírodu, veľmi podobný práve Bessonovým Minimojom.
Tobiáš Lolness je plnohodnotné epické fantasy, napĺňa všetky žánrové konvencie. Buduje plnokrvný, vrstevnatý, geograficky aj spoločensky premyslený svet, metaforickú paralelu ľudskému svetu a jeho civilizačným problémom.
Civilizácia, do ktorej sa Tobiáš Lolness narodil, nie je biologicky odlišná od ľudí, jej príslušníci majú rovnakú konštrukciu tela, rovnaký spôsob uvažovania, stravovania, pohybu, vytvárajú rovnaké spoločenské štruktúry ako my, rozdiel je len vo veľkosti. Lolnessovi ľudia nemerajú 1,5 – 2 metre, ale rovnaký počet milimetrov. Analogicky je zmenšená aj ich planéta, namiesto zemegule tvorí ich svet jeden mohutný strom.
Rozdiel v mierke je jediným – hoci zásadným - rozdielom, ktorý odlišuje ľudí z príbehu od reálnych ľudí, je to jediný „čarovný“ element formujúci príbehovú realitu. Čarovanie, kúzla a mágia, tradičná žánrová výstuž všetkých epických fantasy ság, v tomto príbehu chýba. Žiadni kúzelníci a šamani, žiadne čarovné premeny. Život na strome je síce zmenšený, ale odhliadnuc od toho plynie v intenciách pozemských prírodných zákonov, je dokonca prírodopisne verný, drží sa reálií, presne narába s charakteristickým hmyzom, rastlinstvom, vtákmi či pavúkmi, ktorí v prírode existujú. To príbehu dodáva uveriteľnosť, to ho robí civilným a ľudským.
V príbehu nejde o nič menšie ako o záchranu sveta. Kým Frodo musí zničiť prsteň a zachrániť svet pred Sauronom, Jon Snow pred Nočným kráľom a Harry Potter musí konfrontovať Voldemorta, Tobiáš Lolness má podobnú úlohu. Má zastaviť Jo Mitcha, ktorého impérium doluje zo stromu miazgu, premieňa ju na produkt spotreby a tým "planétu" nenávratne vedie do záhuby.
To smeruje k prvej a zásadnej paralele s ľudstvom – paralele o ekologickej sebadeštrukcii. V postave Jo Mitcha je zhmotnený ťažký priemysel, ropní magnáti, dobyvatelia hornín a ich bezohľadné drancovanie. Zároveň je hyperbolizovaným obrazom kapitalistického podmanenia si zdrojov a zotročenia pracovnej sily.
Paralelnú, doplnkovú linku tvorí tá o postavení vedcov a inteligencie. Tobiáš vyrastá v rodine vedca Sima Lolnessa. Ten ako prvý popísal fungovanie stromu, ako prvý pochopil, že strom je živý a vynašiel dokonca spôsob, ako jeho živú miazgu premeniť na energiu, ktorou sa dajú poháňať stroje. Jo Mitch sa snaží jeho objav zneužiť, avšak Sim Lolness ho v záujme prežitia stromu nechce vydať. Tento konflikt je katalyzátorom všetkého diania. Vedecká obec, spolu s umelcami a inými intelektuálmi, začne byť prenasledovaná, jednotlivci dokonca popravovaní.
Spoločnosť na strome žije v pozemskom stredoveku. Neprešla technologickou revolúciou, ľudia obývajú domy vyhĺbené do kôry, pohybujú sa len pešo, nepoznajú elektrinu. Aj spôsob riadenia tejto spoločnosti je stredoveký, autokratický. Jo Mitch sa stáva diktátorom, čo spoločnosť ovláda násilím. Stredoveké je aj vnímanie mužsko-ženských rolí. Kým muži sú vedcami, drevorubačmi či vojakmi, ich ženy patria do kuchyne. Autor sa snaží ženám lichotiť tým, že protagonistkám prisudzuje tie najskvelejšie vlastnosti, zabúda však, že tie vlastnosti neprekračujú rámec patriarchálnej paradigmy. Aj tie najskvelejšie ženy majú totiž za úlohu prežarovať mužom svet svojou krásou, starostlivosťou a neutíchajúcou podporou. Doplňme, že uviaznutie v stredoveku (opäť veľmi typické pre fantasy) príbehu nebráni mieriť alegorické odkazy do súčasnosti, dokonca často triafa veľmi presne.
To, akým spôsobom vojaci prenasledujú nepohodlných a nakladajú s väzňami či nepriateľmi, je brutálne a surové, evokuje vojnové výjavy a mladého čitateľa vôbec nešetrí. Vnímam v tom najmä príležitosť vzdelávať: Tobiáš Lolness je výbornou názornou ukážkou diktátorských režimov, vojnových zverstiev, mocenských stratégií a tiež nutnosti spojiť sa voči zlu a odolávať mu spoločne.
Kniha má ďalšiu nosnú líniu v deskripcii vzťahov. Buduje silné rodiny, ktorých predobrazom sú staré sedliacke či vidiecke rody. Váhu v nich mala vzájomná láska, rešpekt, poctivá práca, oslava rituálov, hojnosť či pohostinnosť voči cudzincom. Opisom rodinného spolužitia (nielen Lolnessových) narážame na limity žánru, totiž bolestne v nich začneme vnímať čiernobiele videnie sveta. Voči zlému diktátorovi stoja idealisticky modelované pozitívne postavy. Nezaváhajú, majú jasný morálny kompas, sú až nasladlo vzorové. A ak niektoré zaváhajú, dostanú od života jasnú lekciu, aby sa mohli vzápätí napraviť. Možno to príbehu odpustiť s rovnakým ospravedlnením, s akým mu odpúšťame rôzne logické nezrovnalosti (v mierke, vo fyzike zmenšeného sveta, ale i v motiváciách) – tým ospravedlnením je žáner. Áno, vo fantasy musí byť zlo a dobro jednoznačne oddelené a nespochybniteľné a v tomto smere si príbeh vyžaduje mnoho zjednodušení.
Tobiáš je typický fantasy hrdina – je to dieťa, ktoré na hrdinskú trajektóriu v úvode nič nepredurčuje. V priebehu príbehu naberá vnútornú aj vonkajšiu silu tak, že dokáže čeliť najväčším hrozbám a dokonca viesť ostatných v spoločnom boji. Motorom jeho osobného príbehu je láska – láska k rodičom, ktorých potrebuje zachrániť z Jo Mitchovho zajatia, a láska k Elíše, od ktorej ho udalosti stále viac vzďaľujú. Láska ho dovedie k víťaznému koncu.
Tento chlapec (inak veľmi nadaný a všestranne talentovaný) je trochu nepochopiteľne uprostred knihy spätne definovaný ako oslabený, dôvodom je jeho pôvod, totiž jeho osirelosť. Lolnessoví sú jeho náhradní rodičia. Motív osirenia je pre rozprávku a fantasy typický, je to ten druh oslabenia, ktorý hrdinu v úvode života pripravuje o bezpečnú štartovaciu rovinu a o to viac zvýrazní jeho premenu na silného a zdatného hrdinu. Tobiáša však osirenie neoslabilo, Lolnessoví ho vychovávali vo všetkej láske a porozumení, dostal veľmi dobrý základ. Osirelosť bol preto z môjho pohľadu nadbytočný motív, ktorým autor len trochu krkolomne prepájal život všetkých kľúčových hráčov stromu. Motív nekompletnej, tragicky narušenej rodiny autor navyše používa ako výstavbový princíp pri všetkých ostatných Tobiášových rovesníkoch: Elíša nemá otca a jej mama je utečenkyňa žijúca v ústraní, Nils prišiel o matku pri pôrode a otec ho za to nenávidel a Leo Blue vyrastal bez mamy aj otca, ktorý zahynul v boji na hraniciach. To, čo bežne funguje pri protagonistovi, sa Fombelle rozhodol znásobiť a z môjho pohľadu to Tobiáša ako hrdinu v závere knihy utopilo a prehlušilo.
Za mojou čiarou únosnosti potom bolo explicitné dovádzanie každej vzťahovej linky k romantickému koncu. Tri mladé chlapčenské postavy, tri (napokon) šťastné vzťahy, tri idylky. To, čo stačilo ukázať na Tobiášovi, sa v príbehu násobí a opäť oslabuje ústrednú Tobiášovu linku.
Problém s oslabovaním motívov a prílišným tlačením na romantizujúcu pílu, sa však netýka celej knihy. Prvá časť (Život ve větvích) pojednáva o komplexných otázkach ako postavenie vedy a vedca v spoločnosti, skúma osobnú zodpovednosť za vývoj, načrtáva ekologickú hrozbu technologického pokroku a je aj veľmi intímna v popise Tobiášovho prežívania detstva a vzťahov. Prvá časť je mimoriadne komplexná, zaujímavo štruktúruje rozprávanie v čase, ponúka výnimočný čitateľský zážitok.
Problémy narastajú v druhej časti (Elíšiny oči), ktorá značne zmení dynamiku. Tobiášov útek a neustály boj o vlastnú záchranu sa rozšíri na ďalšie postavy. Každý sa snaží zachrániť, každý niekoho hľadá, resp. sa skrýva, každý odhaľuje skryté tajomstvá svojej minulosti. Dej sype, linky sa navzájom prepájajú a obrovským množstvom správne načasovaných náhod spejú k happy endu. V mnohých prípadoch dochádza k exaktnému použitiu deus ex machina princípu - na scéne sa zjaví postava, ktorá vyrieši neriešiteľný problém, len z vôle spisovateľa. V prudkom rytme udalostí Elíšiných očí už nezostáva čas na širšie ekologické a spoločenské úvahy, ani priestor na zahĺbenie sa, na rozjímanie a precítenie krásy chvíle.
To, ako do seba jednotlivé fakty napokon zapadajú, čitateľa prvoplánovo oblažuje, kúpe ho v pocite, že všetko vo svete má svoj skrytý poriadok, svoje skryté dôvody. Ale nemali by sme namietať, že takéto upokojovanie čitateľa nepriamo povzbudzuje uveriť ezoterickým učeniam o tajnom sprisahaní či ovládaní sveta vyvolenými? Náročnejšieho čitateľa to presné, zromantizované puzzle, do ktorého fakty zapadnú, môže, naopak, uraziť.
Logika sveta Fombelleho sveta nie je taká nepriestrelná, ako by ju čitateľ chcel mať. Najväčší zloduch Jo Mitch je vykreslený ako pologramotné prasa, čo nedokáže sám ani rozprávať – ale čím bol schopný ovládať masy, ak postráda inteligenciu? Ako fungoval ekonomický model jeho spoločnosti? Hĺbil kráter, ale nezískaval z neho žiadne suroviny na predaj (ako je to v ľudskej spoločnosti), bola to len bezodná investícia... Ako sa dostal chlapec bez zázemia Leo Blue k moci a čo ho pri nej držalo? A podobne.
Pripusťme však, že je to literatúra pre mládež a nie všetko v nej musí mať naozaj uveriteľný základ. To, čo Tobiáš Lolness čitateľom ponúka, je zjednodušený, romantizujúci boj inteligencie, umenia a morálky proti hrubej, deštrukčnej sile. Ukazuje rodiny, vzťahy a krajiny, aké by v ideálnom svete mohli byť a ukazuje nekonečné boje a utrpenie, ktoré sa pre záchranu tých rodín, vzťahov a krajín oplatí podstúpiť. Je to rozprávka o (našom) svete, v ktorom bude zlo porazené, keď sa dobrí spoja. Číta sa ľahko, dynamicky, na jeden dúšok, dokáže človeka pohltiť a nechať ho plávať vo vlastnom svete aj niekoľko dní. A to sa počíta.
Tobiáš Lolness je plnohodnotné epické fantasy, napĺňa všetky žánrové konvencie. Buduje plnokrvný, vrstevnatý, geograficky aj spoločensky premyslený svet, metaforickú paralelu ľudskému svetu a jeho civilizačným problémom.
Civilizácia, do ktorej sa Tobiáš Lolness narodil, nie je biologicky odlišná od ľudí, jej príslušníci majú rovnakú konštrukciu tela, rovnaký spôsob uvažovania, stravovania, pohybu, vytvárajú rovnaké spoločenské štruktúry ako my, rozdiel je len vo veľkosti. Lolnessovi ľudia nemerajú 1,5 – 2 metre, ale rovnaký počet milimetrov. Analogicky je zmenšená aj ich planéta, namiesto zemegule tvorí ich svet jeden mohutný strom.
Rozdiel v mierke je jediným – hoci zásadným - rozdielom, ktorý odlišuje ľudí z príbehu od reálnych ľudí, je to jediný „čarovný“ element formujúci príbehovú realitu. Čarovanie, kúzla a mágia, tradičná žánrová výstuž všetkých epických fantasy ság, v tomto príbehu chýba. Žiadni kúzelníci a šamani, žiadne čarovné premeny. Život na strome je síce zmenšený, ale odhliadnuc od toho plynie v intenciách pozemských prírodných zákonov, je dokonca prírodopisne verný, drží sa reálií, presne narába s charakteristickým hmyzom, rastlinstvom, vtákmi či pavúkmi, ktorí v prírode existujú. To príbehu dodáva uveriteľnosť, to ho robí civilným a ľudským.
V príbehu nejde o nič menšie ako o záchranu sveta. Kým Frodo musí zničiť prsteň a zachrániť svet pred Sauronom, Jon Snow pred Nočným kráľom a Harry Potter musí konfrontovať Voldemorta, Tobiáš Lolness má podobnú úlohu. Má zastaviť Jo Mitcha, ktorého impérium doluje zo stromu miazgu, premieňa ju na produkt spotreby a tým "planétu" nenávratne vedie do záhuby.
To smeruje k prvej a zásadnej paralele s ľudstvom – paralele o ekologickej sebadeštrukcii. V postave Jo Mitcha je zhmotnený ťažký priemysel, ropní magnáti, dobyvatelia hornín a ich bezohľadné drancovanie. Zároveň je hyperbolizovaným obrazom kapitalistického podmanenia si zdrojov a zotročenia pracovnej sily.
Paralelnú, doplnkovú linku tvorí tá o postavení vedcov a inteligencie. Tobiáš vyrastá v rodine vedca Sima Lolnessa. Ten ako prvý popísal fungovanie stromu, ako prvý pochopil, že strom je živý a vynašiel dokonca spôsob, ako jeho živú miazgu premeniť na energiu, ktorou sa dajú poháňať stroje. Jo Mitch sa snaží jeho objav zneužiť, avšak Sim Lolness ho v záujme prežitia stromu nechce vydať. Tento konflikt je katalyzátorom všetkého diania. Vedecká obec, spolu s umelcami a inými intelektuálmi, začne byť prenasledovaná, jednotlivci dokonca popravovaní.
Spoločnosť na strome žije v pozemskom stredoveku. Neprešla technologickou revolúciou, ľudia obývajú domy vyhĺbené do kôry, pohybujú sa len pešo, nepoznajú elektrinu. Aj spôsob riadenia tejto spoločnosti je stredoveký, autokratický. Jo Mitch sa stáva diktátorom, čo spoločnosť ovláda násilím. Stredoveké je aj vnímanie mužsko-ženských rolí. Kým muži sú vedcami, drevorubačmi či vojakmi, ich ženy patria do kuchyne. Autor sa snaží ženám lichotiť tým, že protagonistkám prisudzuje tie najskvelejšie vlastnosti, zabúda však, že tie vlastnosti neprekračujú rámec patriarchálnej paradigmy. Aj tie najskvelejšie ženy majú totiž za úlohu prežarovať mužom svet svojou krásou, starostlivosťou a neutíchajúcou podporou. Doplňme, že uviaznutie v stredoveku (opäť veľmi typické pre fantasy) príbehu nebráni mieriť alegorické odkazy do súčasnosti, dokonca často triafa veľmi presne.
To, akým spôsobom vojaci prenasledujú nepohodlných a nakladajú s väzňami či nepriateľmi, je brutálne a surové, evokuje vojnové výjavy a mladého čitateľa vôbec nešetrí. Vnímam v tom najmä príležitosť vzdelávať: Tobiáš Lolness je výbornou názornou ukážkou diktátorských režimov, vojnových zverstiev, mocenských stratégií a tiež nutnosti spojiť sa voči zlu a odolávať mu spoločne.
Kniha má ďalšiu nosnú líniu v deskripcii vzťahov. Buduje silné rodiny, ktorých predobrazom sú staré sedliacke či vidiecke rody. Váhu v nich mala vzájomná láska, rešpekt, poctivá práca, oslava rituálov, hojnosť či pohostinnosť voči cudzincom. Opisom rodinného spolužitia (nielen Lolnessových) narážame na limity žánru, totiž bolestne v nich začneme vnímať čiernobiele videnie sveta. Voči zlému diktátorovi stoja idealisticky modelované pozitívne postavy. Nezaváhajú, majú jasný morálny kompas, sú až nasladlo vzorové. A ak niektoré zaváhajú, dostanú od života jasnú lekciu, aby sa mohli vzápätí napraviť. Možno to príbehu odpustiť s rovnakým ospravedlnením, s akým mu odpúšťame rôzne logické nezrovnalosti (v mierke, vo fyzike zmenšeného sveta, ale i v motiváciách) – tým ospravedlnením je žáner. Áno, vo fantasy musí byť zlo a dobro jednoznačne oddelené a nespochybniteľné a v tomto smere si príbeh vyžaduje mnoho zjednodušení.
Tobiáš je typický fantasy hrdina – je to dieťa, ktoré na hrdinskú trajektóriu v úvode nič nepredurčuje. V priebehu príbehu naberá vnútornú aj vonkajšiu silu tak, že dokáže čeliť najväčším hrozbám a dokonca viesť ostatných v spoločnom boji. Motorom jeho osobného príbehu je láska – láska k rodičom, ktorých potrebuje zachrániť z Jo Mitchovho zajatia, a láska k Elíše, od ktorej ho udalosti stále viac vzďaľujú. Láska ho dovedie k víťaznému koncu.
Tento chlapec (inak veľmi nadaný a všestranne talentovaný) je trochu nepochopiteľne uprostred knihy spätne definovaný ako oslabený, dôvodom je jeho pôvod, totiž jeho osirelosť. Lolnessoví sú jeho náhradní rodičia. Motív osirenia je pre rozprávku a fantasy typický, je to ten druh oslabenia, ktorý hrdinu v úvode života pripravuje o bezpečnú štartovaciu rovinu a o to viac zvýrazní jeho premenu na silného a zdatného hrdinu. Tobiáša však osirenie neoslabilo, Lolnessoví ho vychovávali vo všetkej láske a porozumení, dostal veľmi dobrý základ. Osirelosť bol preto z môjho pohľadu nadbytočný motív, ktorým autor len trochu krkolomne prepájal život všetkých kľúčových hráčov stromu. Motív nekompletnej, tragicky narušenej rodiny autor navyše používa ako výstavbový princíp pri všetkých ostatných Tobiášových rovesníkoch: Elíša nemá otca a jej mama je utečenkyňa žijúca v ústraní, Nils prišiel o matku pri pôrode a otec ho za to nenávidel a Leo Blue vyrastal bez mamy aj otca, ktorý zahynul v boji na hraniciach. To, čo bežne funguje pri protagonistovi, sa Fombelle rozhodol znásobiť a z môjho pohľadu to Tobiáša ako hrdinu v závere knihy utopilo a prehlušilo.
Za mojou čiarou únosnosti potom bolo explicitné dovádzanie každej vzťahovej linky k romantickému koncu. Tri mladé chlapčenské postavy, tri (napokon) šťastné vzťahy, tri idylky. To, čo stačilo ukázať na Tobiášovi, sa v príbehu násobí a opäť oslabuje ústrednú Tobiášovu linku.
Problém s oslabovaním motívov a prílišným tlačením na romantizujúcu pílu, sa však netýka celej knihy. Prvá časť (Život ve větvích) pojednáva o komplexných otázkach ako postavenie vedy a vedca v spoločnosti, skúma osobnú zodpovednosť za vývoj, načrtáva ekologickú hrozbu technologického pokroku a je aj veľmi intímna v popise Tobiášovho prežívania detstva a vzťahov. Prvá časť je mimoriadne komplexná, zaujímavo štruktúruje rozprávanie v čase, ponúka výnimočný čitateľský zážitok.
Problémy narastajú v druhej časti (Elíšiny oči), ktorá značne zmení dynamiku. Tobiášov útek a neustály boj o vlastnú záchranu sa rozšíri na ďalšie postavy. Každý sa snaží zachrániť, každý niekoho hľadá, resp. sa skrýva, každý odhaľuje skryté tajomstvá svojej minulosti. Dej sype, linky sa navzájom prepájajú a obrovským množstvom správne načasovaných náhod spejú k happy endu. V mnohých prípadoch dochádza k exaktnému použitiu deus ex machina princípu - na scéne sa zjaví postava, ktorá vyrieši neriešiteľný problém, len z vôle spisovateľa. V prudkom rytme udalostí Elíšiných očí už nezostáva čas na širšie ekologické a spoločenské úvahy, ani priestor na zahĺbenie sa, na rozjímanie a precítenie krásy chvíle.
To, ako do seba jednotlivé fakty napokon zapadajú, čitateľa prvoplánovo oblažuje, kúpe ho v pocite, že všetko vo svete má svoj skrytý poriadok, svoje skryté dôvody. Ale nemali by sme namietať, že takéto upokojovanie čitateľa nepriamo povzbudzuje uveriť ezoterickým učeniam o tajnom sprisahaní či ovládaní sveta vyvolenými? Náročnejšieho čitateľa to presné, zromantizované puzzle, do ktorého fakty zapadnú, môže, naopak, uraziť.
Logika sveta Fombelleho sveta nie je taká nepriestrelná, ako by ju čitateľ chcel mať. Najväčší zloduch Jo Mitch je vykreslený ako pologramotné prasa, čo nedokáže sám ani rozprávať – ale čím bol schopný ovládať masy, ak postráda inteligenciu? Ako fungoval ekonomický model jeho spoločnosti? Hĺbil kráter, ale nezískaval z neho žiadne suroviny na predaj (ako je to v ľudskej spoločnosti), bola to len bezodná investícia... Ako sa dostal chlapec bez zázemia Leo Blue k moci a čo ho pri nej držalo? A podobne.
Pripusťme však, že je to literatúra pre mládež a nie všetko v nej musí mať naozaj uveriteľný základ. To, čo Tobiáš Lolness čitateľom ponúka, je zjednodušený, romantizujúci boj inteligencie, umenia a morálky proti hrubej, deštrukčnej sile. Ukazuje rodiny, vzťahy a krajiny, aké by v ideálnom svete mohli byť a ukazuje nekonečné boje a utrpenie, ktoré sa pre záchranu tých rodín, vzťahov a krajín oplatí podstúpiť. Je to rozprávka o (našom) svete, v ktorom bude zlo porazené, keď sa dobrí spoja. Číta sa ľahko, dynamicky, na jeden dúšok, dokáže človeka pohltiť a nechať ho plávať vo vlastnom svete aj niekoľko dní. A to sa počíta.
This entire review has been hidden because of spoilers.
February 15, 2025
Naprosto strhující příběh pro děti i dospělé. V knize je všechno - napětí, boj o přežití, přátelství, odvaha a hrdinství, úcta k člověku i krásné vztahy mezi rodiči a dětmi. Se synkem jsme knihu četli od jeho pěti let, a několikrát. Je to opravdu objemný román, zažili jsme spoustu dlouhých večerů a diskusí. A navíc, kniha mě kdysi natolik okouzlila, že jsem si z ní vypůjčil jméno pro syna.
--- It´s a breathtaking novel for children, but also for adults, about friendship, courage and survival. A great story with inspiring characters. Just finished reading it aloud to my son; a pretty thick book and many long nights. And by the way, my son was named after one of the characters. ---
--- It´s a breathtaking novel for children, but also for adults, about friendship, courage and survival. A great story with inspiring characters. Just finished reading it aloud to my son; a pretty thick book and many long nights. And by the way, my son was named after one of the characters. ---
April 7, 2025
Ach, tohle jsem si teda moc užila. Poslouchala jsem v podstatě jako rozhlasovou hru, s hudebním doprovodem, zvuky, mnoho herců, a bylo to teda fantastické, to zpracování je opravdu na vysoké úrovni. Hodně mě to bavilo, v napínavých situacích jsem byla opravdu napjatá, až mi bušilo srdce. Příběh sám o sobě je taková pohádka pro dospělé, upřímně si nejsem jistá, od kdy to je uchopitelné pro děti, má to rozhodně přesah a dost skrytých poselství, zároveň je to ale pohádka v tom smyslu, že dobří jsou opravdu dobří a zlí jsou opravdu zlí. Za mě minimálně v tomto zpracování velké ano
January 1, 2023
*tak tomu říkám kvalitní start roku*
Překrásně vystavený svět jednoho vesmíru/stromu. Čte se jedním dechem, 600 stran zmizne a vy byste chtěli víc. Krásný boj dobra a zla,...dětem nechám ke čtení do dost pozdějšího věku.
Překrásně vystavený svět jednoho vesmíru/stromu. Čte se jedním dechem, 600 stran zmizne a vy byste chtěli víc. Krásný boj dobra a zla,...dětem nechám ke čtení do dost pozdějšího věku.
October 16, 2022
“Tak to by bylo.”
Listened as an extra-special ultra-limited audiobook version and loved every minute of it. 🙌🏻❤️ Team Elíša
Listened as an extra-special ultra-limited audiobook version and loved every minute of it. 🙌🏻❤️ Team Elíša
February 16, 2023
No. Too long and weird and uncomfortable.
June 23, 2024
Kniha moc dobrá pre tento svet #1
March 21, 2021
Really wanted to like this book and I did, on some level. But mostly I just felt frustrated by the wasted potential.
The culture of the tiny people could’ve been so unique and different, given their size, vertical life and access to different resources. Yet the author wrote them like normal people from our world, gave them the same habits, stereotypes, musical instruments, clothes and even proverbs or vocab that should have had no place in their world (this last point might be an issue unique to the Czech translation though).
The characters were equally disappointing. Most of them were either Good or Bad throughout the whole story; a small handful of characters started off as Bad but then made a ridiculous 180° turn and switched teams. One character switched teams multiple times. That’s it for character development. As for the women of the story, they were all Incredibly Beautiful, which the author never ceased to mention; whenever a woman appeared on scene, she was Beautiful no matter what the context. At one point a woman is held hostage with a knife at her throat; another woman who witnesses the scene ‘admires the captive’s beauty’. The only woman/girl who’s cut some slack and occasionally allowed to be just brave or smart instead of prettily brave or smart is Elíša (Eleesha?), the main female heroine. Most every woman was also required to be paired off with a guy by the end of the story, and their relationship with said guy seemed to be their major motivator for a good chunk of their arcs.
As for Tobias, he was supposed to be bright and resourceful, and he certainly lived up to that. Problem was that he didn’t need to; the story always threw him a rescue line in the end. He would always face an issue, he’d try his best to deal with it, then he’d realise there’s nothing he can do, he’d keep fighting regardless and then boom! - suddenly there happens something completely out of his control and everything’s well again. An example for all: Tobias gets stranded in a cave for what he knows are going to be months. He only has food for two weeks. Just when he starts to get resigned to his fate, he notices the red mould/fungus he’d brought with him to use for painting on the cave walls. He tentatively tastes the fungus and is astonished. It’s edible! It tastes good! It grows so fast that he won’t run out of it! If he rations it carefully with his standard food, it will last him for the exact time that he needs! Yay!
Since this kind of stuff happened every single time Tobias faced danger, the story got boring really fast.
Still, despite all of this, it was an okay, fun read, with some interesting thoughts and ideas here and there. Gets an extra star for the feel-good atmosphere which somehow persisted no matter how grim the actual events had become. Maybe it’s because the protagonists were never in any real danger, but I digress.
The culture of the tiny people could’ve been so unique and different, given their size, vertical life and access to different resources. Yet the author wrote them like normal people from our world, gave them the same habits, stereotypes, musical instruments, clothes and even proverbs or vocab that should have had no place in their world (this last point might be an issue unique to the Czech translation though).
The characters were equally disappointing. Most of them were either Good or Bad throughout the whole story; a small handful of characters started off as Bad but then made a ridiculous 180° turn and switched teams. One character switched teams multiple times. That’s it for character development. As for the women of the story, they were all Incredibly Beautiful, which the author never ceased to mention; whenever a woman appeared on scene, she was Beautiful no matter what the context. At one point a woman is held hostage with a knife at her throat; another woman who witnesses the scene ‘admires the captive’s beauty’. The only woman/girl who’s cut some slack and occasionally allowed to be just brave or smart instead of prettily brave or smart is Elíša (Eleesha?), the main female heroine. Most every woman was also required to be paired off with a guy by the end of the story, and their relationship with said guy seemed to be their major motivator for a good chunk of their arcs.
As for Tobias, he was supposed to be bright and resourceful, and he certainly lived up to that. Problem was that he didn’t need to; the story always threw him a rescue line in the end. He would always face an issue, he’d try his best to deal with it, then he’d realise there’s nothing he can do, he’d keep fighting regardless and then boom! - suddenly there happens something completely out of his control and everything’s well again. An example for all: Tobias gets stranded in a cave for what he knows are going to be months. He only has food for two weeks. Just when he starts to get resigned to his fate, he notices the red mould/fungus he’d brought with him to use for painting on the cave walls. He tentatively tastes the fungus and is astonished. It’s edible! It tastes good! It grows so fast that he won’t run out of it! If he rations it carefully with his standard food, it will last him for the exact time that he needs! Yay!
Since this kind of stuff happened every single time Tobias faced danger, the story got boring really fast.
Still, despite all of this, it was an okay, fun read, with some interesting thoughts and ideas here and there. Gets an extra star for the feel-good atmosphere which somehow persisted no matter how grim the actual events had become. Maybe it’s because the protagonists were never in any real danger, but I digress.
This entire review has been hidden because of spoilers.
September 19, 2020
The book reads really well. Main story is quite straighforward. Tobias does not know it, but author forces him to save the world. Meanwhile, he faces range of quite harsh complications which are mostly testing his perseverance (his most important characteristic).
"unfinished review, todo: write about characters and story"
Few things were almost distracting, but thanks to story being packed with action, they didn't actually managed to interupt a reading flow.
First is worldbuilding. I can't shake the feeling that this world doesn't make any sense. More specifically, almost whole book I was consfused about the physics of the world, abiliites and knowledge of the population, unnecessarily detailed pieces of information which didn't add any undestanding and about some unexplained cultural habbits.
It is not problem unto itself. But I felt, like there is simply no good and consistent explanation for all of that. So all those question about the tree world that were arising in my mind were failing to induce curiosity. They were just cognitive burden, popping up one by one, and never resolving.
Secondly, there is significant lack of subtlety regarding all background themes without any deep insights to be gained: raise of populist dicators; racism (or rather in group - out group dynamics); ecological collapse caused solely because scientists were ignored; and more.
But overall,
"unfinished review, todo: write how overall, you liked it"
"unfinished review, todo: write about characters and story"
Few things were almost distracting, but thanks to story being packed with action, they didn't actually managed to interupt a reading flow.
First is worldbuilding. I can't shake the feeling that this world doesn't make any sense. More specifically, almost whole book I was consfused about the physics of the world, abiliites and knowledge of the population, unnecessarily detailed pieces of information which didn't add any undestanding and about some unexplained cultural habbits.
It is not problem unto itself. But I felt, like there is simply no good and consistent explanation for all of that. So all those question about the tree world that were arising in my mind were failing to induce curiosity. They were just cognitive burden, popping up one by one, and never resolving.
Secondly, there is significant lack of subtlety regarding all background themes without any deep insights to be gained: raise of populist dicators; racism (or rather in group - out group dynamics); ecological collapse caused solely because scientists were ignored; and more.
But overall,
"unfinished review, todo: write how overall, you liked it"
January 31, 2018
Pár dní voľna mi umožnilo pustiť sa do tohto ohromného dvojzväzku o Tobiášovi Lolnessovi. Napriek úctihodnému počtu strán som ho prečítala jedným dychom. Nedalo sa od neho skrátka odtrhnúť. Ide síce o beletriu prioritne určenú pre mládež, no je to už na hranici a táto kniha má čo povedať aj dospelým. I keď verím, že každý vek si z nej vezme niečo iné. Ten mladší sa zasníva do dobrodružstiev, odvahy a morálnosti hlavného hrdinu, Tobiáša. Dospelý bude vidieť paralelu života na strome so životom na našej modrej planéte. Autor Timothée de Fombelle sa dotkol takých tém ako globálne otepľovanie, ekológia, ale aj totalita, či obmedzenosť (chvalabohu vždy sa nájde niekto s chuťou bádať a objavovať). V konečnom dôsledku však hlavnému hrdinovi ide najmä o nájdenie kúsku šťastia a pokoja vo veľkom svete, ktorý ho obklopuje.
September 7, 2019
Un héros d'un millimètre qui fait poser de grandes questions.
J'ai dévoré ce roman et est hâte de lire la suite. Dans un univers très beau et métaphorique (il représente le nôtre), les aventures de ce petit héros par la taille mais ni par le courage ni par le cœur nous entraîne dans une folle aventure et dans de profondes question sur l'écologie et sur le sens de la vie (qu'il y a t'il après l'arbre?).
Je recommande a tous car bien que "littérature jeunesse" il convient à tous les âges. D'ailleurs je mettrais un bémols pour les vraiment jeunes car il y a quelques scènes assez violente.
J'ai dévoré ce roman et est hâte de lire la suite. Dans un univers très beau et métaphorique (il représente le nôtre), les aventures de ce petit héros par la taille mais ni par le courage ni par le cœur nous entraîne dans une folle aventure et dans de profondes question sur l'écologie et sur le sens de la vie (qu'il y a t'il après l'arbre?).
Je recommande a tous car bien que "littérature jeunesse" il convient à tous les âges. D'ailleurs je mettrais un bémols pour les vraiment jeunes car il y a quelques scènes assez violente.
September 15, 2019
Dobré to bylo. Jednoduše rafinované, nebo spíš rafinovaně jednoduché? Velikosti eposů Tolkiena, ke kterým jsem to zahlédl přirovnávané, to sice (pochopitelně) nedosahuje, ale svět stromolidiček je milý, plný naděje a dokonce ani ta ekologicky laděná linka v pozadí nepůsobí přepjatě. Proti kouzlu pana profesora Lolnesse je totiž čtenář bezbranný.
Displaying 1 - 30 of 59 reviews