“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023.
Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať.
Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.
Ján ŠTRASSER sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. V roku 1969 absolvoval odbor slovenčina – ruština na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1969 – 1971 bol redaktorom časopisu Mladá tvorba, neskôr divadelným dramaturgom Poetickej scény (1972 – 1977), Vojenského umeleckého súboru a Štúdia S (1977 – 1987). V rokoch 1987 – 1990 pôsobil ako redaktor a do roku 1993 ako šéfredaktor Slovenských pohľadov. V rokoch 1993 – 1997 pôsobil v slobodnom povolaní, v rokoch 1997 – 2004 pracoval ako redaktor týždenníka Domino fórum. V súčasnosti opäť pôsobí v slobodnom povolaní. Žije v Bratislave.
Šimečku mám ľudsky rád. Vždy si rád prečítam jeho knihy, komentáre, názory a pohľady na svet a slovenskú politiku. Zdá sa mi, že čítam všetky knihy, čo mu v poslednej dobe vychádzajú (Medzi Slovákmi, Telesná výchova, Príhody tuláka po Slovensku ako reportáž, Jsme jako oni, predtým Džin).
Štandardne nevyhľadávam knihy vo forme rozhovoru, ale tu sa mi to čítalo celkom dobre. Znovu som sa dozvedel niečo nové o osobných názoroch a postojoch Martina M. Šimečku. Dotkli sa rôznorodých tém (napríklad aj klimatická kríza, či LGBTI), kde som si nebol istý, ako to vlastne má. Najviac ma bavili časti, kde rozprával o svojich záľúbách, postojoch, rodine, či iných osobných zážitkoch.
Ak by som mohol zmeniť jednu vec, tak by som vynechal poslednú zhruba štvrtinu knihy. Diskutovali tam súčasný politický vývoj po roku 2020. Najmä roky 2023-24 mi prišli ako zbytočná honba za aktuálnosťou.
Môj obľúbený človek zas raz. Prierez modernými dejinami Slovenska a názormi MM Šimečku na minulé aj aktuálne udalosti. Počas čítania tejto knihy som si zaobstaral ďalšie tri od neho a jeho otca a už som aj tie načal.
Povinné čítanie pre rozvoj kritického myslenia a pre uchopenie prítomnosti s ohľadom na nedávnu minulosť. Zlá minulosť predsa nemôže byť predobrazom našej budúcnosti, tak prečo sa k nej, sakra, približujeme?…
Simecku citam rada a zaujimave boli najma prve casti knihy. Potom sa mi to zdalo pridlhe - najma casti o sucasnej politike, ktore bolo mozne si citat v novinach - a niektore otazky Jana Strassera ma vyslovene iritovali. Bavilo by ma to viac, keby to bolo tak o tretinu kratsie a slo to viac do hlbky a nie do komentovania sucasnej politiky, co paradoxne uberalo na aktualnosti. Jasne, ze je zaujimave si precitat Simeckov nazor na povolebne udalosti, ale na to su komentare a nie kniha.
Lahko sa to citalo, zopar zaujimavych myslienok, ale asi nie som fanusik 400 stranovych rozhovorov, pride mi to celkom lahko napisatelne. Obsah velmi podovny knihe Medzi Slovakmi. Čitať obe je podla mna zbytočne. Medzi Slovakmi je zaujimavejsie, stručnejsie, upratanejsie.
Asi napisem rozhovor s Jurajom. O jeho super žene, dietati, 3d tlaciarnach.
Cim blizsie k dnesku, tym viac ma Strasserovo intelektualne slendroseladonstvo iritovalo, najstavnatejsie su ploche otazky o provokujucich zenach. Skoda prilezitosti.
Ako štruktúra, ide len o rozhovory, je to uplna klasika. Ako obsah, je to zaujímavé aj keď väščinou nie veľmi inšpiratívne čítanie ktoré ponuka nadhľad do spôsobu uvažovania časti slovenskej spoločenskej elity.
Rozhovory s veľmi rozhľadeným a myšlienkovo ukotveným človekom o tom, aká je krajina v ktorej žijeme. Okruhy tém na rozhovor sú výborné, pomáhajú hlbšie pochopiť významné udalosti a súvislosti.