"Hajzlík" (držte ma!) - toto slovo má opisovať atraktívneho tridsiatnika s ostrou sánkou, vážnym pohľadom a sexi svalnatým telom? O jeho "hajzlíkovskej" povahe nehovoriac... Neviem sa rozhodnúť, či to bol úvod do hate-to-love alebo len pokus o “hate” pred "instant-love", ktorá bola od začiatku jednoznačná. Anyway, ani jeden z týchto trópov v romantike nemám rada, takže to bolo pre mňa celkom trápenie.
Ich príbeh ma nijako nezaujal a vôbec nezaujímal. Ten vzťah (ktorý neuveriteľne trápne kŕmila nádejou Raphova matka) bol založený výlučne na fyzickej príťažlivosti - to usudzujem z ich (naoko zábavných) dialógov plných doberania si jeden druhého, v kt. sa neustále pretriasali len priesvitné ľanové košele, oranžové bikiny a v nich odeté dokonalé opálené telá. A po všetkom tom a flirtovaní to zaklincovala veta "Myslela som si, že ma nemáš rád." Áno, to určite...
Prekážali mi tiež absurdné scénky, ako teatrálny comeback bývalej, ktorá (samozrejme) išla len po peniazoch; nahé kúpanie sa vo vile plnej ľudí s očakávaním, že tu ma predsa nemôže nikto vidieť… a desiatky dalších prvoplánových pokusov zamotať dej.
To najzaujímavejšie na tejto knihe je prostredie, do ktorého je dej vsadený - pobrežie Almafi a mestečko Positano. Klobúk dolu, autorka ma tam vtiahla po prvom odseku prvej kapitoly. Trochu by som ocenila, keby boli talianske názvy lepšie vysvetlené, najmä, ak sa týkali nejakého typického jedla. Okrem toho však v navodení správnej atmosféry nemám čo vytknúť… alebo predsa len niečo?
Už to mám - tie mimoriadne zbytočné a nespočetné zmienky značiek čohokoľvek - od sviečok, cez oblečenie, autá, až po elektroniku atď. - čo malo, predpokladám, dotvoriť celkový obraz, no mňa to po pár kapitolách začalo náramne otravovať. Pripadala som si, ako keď mi počas sledovania YT preruší video 10 reklám. Je mi jasné, že keď má superbohatý chlap polokošeľu a šortky, asi zrovna nebudú z H&M, nepotrebujem mať vymenovaný celý outfit s cenovkami.
Najväčším sklamaním tejto knihy je poďakovanie autorky, v ktorom je šťastná, že jej čitateľom sa páčia jej príbehy také aké sú, a tak sa nemusí obťažovať tým, aby niekedy napísala niečo poriadne. Veď to je výsmech…
Knihu som dočítala len preto, že som ju dostala ako darček, inak by som skončila po 5. kapitole.
Ak ste si zaľúbili feel good romantiku Kaviareň v Kodani, tak toto je úplne iné café a ak si nechcete pokaziť dojem z tvorby, tak sa tejto letnej romanci z autorkinho pera vyhnite.