Клише ли е любовната история? Сапунена опера? Хилядите й епизоди са глави от романа „Случи се на първи септември“, всеки епизод е датиран според годината, в която се развива действието с четиримата главни герои, началото е 1938 година. Смисълът на тая игра е колкото лековат на пръв поглед, толкова и сериозен. Защото историята на тримата другари и момичето, в което са влюбени, е история истинска и човешка. Павол Ранков изобразява един исторически период от средата на чудесно-мизерния ХХ век, без да бяга от клишетата, само се шегува с тях. Любовната история поддържа напрежението чак до изненадващата развръзка. А останалите похвати са всъщност лекотата на перото му - лекота, която разказва за нещо наистина тежко. Няма излишен драматизъм, има късчета от живота, по-малко весели и повече тъжни, каквито са първите трийсет години от съдбата на всеки от нас. Ефектът е постигнат, защото писателят е интимен с героите си и това се чувства още с първите редове на книгата.
Pavol Rankov is a writer of prose fiction, essayist, journalist, information scientist and university pedagogue, after completing his secondary schooling in Bratislava studied library science at the Philosophical Faculty of Bratislava's Comenius University (1983-1987). He worked as a methodologist in the Slovak National Library in Martin (1987-1990) and in the Slovak Pedagogic Library in Bratislava (1991-1992). From 1993 he has worked at the Department of Library Science and Scientific Information at Comenius University in Bratislava. He participates in projects with Slovak Radio. He lives in Bratislava.
Czy doczekam kiedyś takiej książki po polsku i o Polsce...? By na ledwo 500 stronach przejrzeć się jak na kadrach ze starych filmowych kronik, a jednocześnie ujrzeć się w krzywym zwierciadle bezsensownej historii tych kilkudziesięciu lat? Boleśnie, ironicznie i cholernie szczerze? Po polsku chyba będzie to musiał napisać ktoś, kto kompletnie nic z tego nie pamięta. Tu nie było ani Haska , ani Hrabala, a tam - Rankov miał skąd czerpać i wcale mu ten 64 rok urodzenia nie przeszkadza. Znakomita książka.
"Věnuji otci, jeho přátelům a celé té ztracené generaci, která, kdoví proč, musela všechno zažít na vlastní kůži". Do příběhu tří kamarádů bojujících o lásku jedné ženy i o své vlastní životy v rozmezí historicky rozmanitého a dramatického období 1938-1968 jsem se ponořila s lehkostí, hned mě to vcuclo a nepustilo až do poslední strany. Slovenský autor (na originál jsem si netroufla, takže jsem to četla v překladu) doplnil mé znalosti československých moderních dějin, protože jak je známo, ve škole na moderní dějiny nezbývá moc času a já jako průměrná Češka bych pár vět vyplodila leda tak o Slovenském národním povstání. O věcech ostatních (maďarská menšina, pozdější reslovakizace apod.) jsem nevěděla téměř nic. Díky tomu mě i zamrzelo nepoužití poznámek pod čarou a nevysvětlení maďarských vět a pojmů, které se objevují téměř na každé druhé straně. Dlouho mi taky trvalo, než jsem tři hlavní hrdiny od sebe rozeznala - který z nich je vlastně Slovák, Maďar, Žid...splývali mi. Rozhodně se ale podívám po dalších autorových dílech.
Výborný náhľad na to, ako sa formovala naša krajina v rokoch 1938-1968 a ako vyzerali osudy troch chlapcov/mladých mužov - Čecha, Žida a Maďara. Nedlho po nej som čítala Zelený stan od Ľudmily Ulickej a bol to až zvláštne podobný zážitok. Každopádne Rankov je v porovnaní so Zeleným stanom jednoduchší, priamejší, avšak stále veľmi dobrý. Po dlhšej dobe naozaj dobrá slovenská kniha. Určite siahnem aj po ďalších Rankovových knihách.
Zasadenie udalostí k prvému septembru je naozaj zaujímavé a ako sme sa o tom bavili na knižnom klube, 1. september je naozaj osobitý dátum, vymyká sa z Vianoc, Nových rokov či Veľkých nocí, ktoré majú svoju sentimentálny alebo náboženský nádych. 1. september je iný, je to nový začiatok, začína škola, končia sa dovolenky, ale aj kvôli množstvu historických udalostí. Najväčšiu výtku mám smerom k vykresleniu ženskej postavy, ktorá sa stala len prijímateľkou rozhodnutí 3 kamošov a jediné rozhodnutie napokon urobí práve v závere (a opäť jedno z tých stereotypných ženských obetavých). Prekážali mi aj občasné zvláštne parodické vsuvky, či už na známejšie postavy dejín alebo neznámej dvojice, ktorá pracuje v závode na výrobu paštét (tu som si ozaj povedala WTF).
Knihu som čítala po niekoľkých rokoch druhýkrát, takže dej nebol pre mňa prekvapením, k postavám som sa vrátila ako k starým známym. pri druhom čítaní som sa viac sústredila na dejinné udalosti , ktoré ovplyvnili život všetkých štyroch hlavných postáv. Uvedomila som si viac skutočnosť, na ktorú ma upozornila moja kamarátka Veronika P. a to submisivita hlavnej ženskej postavy Márie. V knihe je vykreslená ako femme fatale troch priateľov- Petra, Jána a Gabriela. Mária ale nie je absolútne ničím zaujímavá, nie je zvlášť pekná, odvážna, nikdy smerom k žiadnemu z jej osudových mužov, ako ich nazýva na záver knihy nevyvinie žiadnu aktivitu. Iba jeden jediný krát počas dlhých 30 rokov, ktoré kniha opisuje sa po hádke vyberie do Gabrielovho bytu a nájde v ňom inú ženu. Šablónovité zobrazenie jedinej ženskej postavy príbehu ma veľmi hnevalo, napriek tomu je pre mňa táto kniha jednou z najlepších kníh od slovenského autora, aké som kedy čítala. V knihe Matky si Rankov svoju reputáciu autora vykresľujúceho ženy schématicky napravil na 100%.
Dynamické priateľstvo troch mužov a jednej ženy. Druhá svetová vojna, nástup socializmu a komunizmu.. opis historických udalostí som sledovala s väčšou chuťou ako opis a zmeny vzťahov, ktoré boli na mňa až príliš dynamické :). Stačila mi neistota a strach období, v ktorých žili.
Extra čítavé a bravúrne vygradované malé dejiny Slovenska, ktorých jediným problémom je práve ich malosť – prejavená povrchnosťou vzťahov medzi postavami a pelíškovskou romantizáciou všednosti, ktorá nikdy poriadne nedovolí ponoriť sa do osudov postáv naozaj hlboko.
Exkurze do části moderních slovenských dějin k nezaplacení, nicméně bych poprosila o překlad maďarských vět, my tady z Čech a z Moravy jezdíme do Maďarska maximálně tak do lázní a na klobásu, děkujeme.
Tři hlavní postavy – slovenský Prchal pro KSČ Peter, lehkomyslný wonder boy Honza a spirituální souchotinář Gabriel – postrádají jakékoliv černobílé znaky, jsou vykreslení se všemi možnými vadami, které lidské plémě může mít, ale ve chvíli, kdy se je chystáte začít soudit, některý odstavec vám položí otázku: A co bys na jejich místě dělal ty? Přesto mě trochu štvala milostná linka s Márií, protože to skutečně byla přehlídka toho, kdo se ve vztahu k ní chová jako větší debil, při čemž na rozdíl od závodů v plavání v této soutěži o první místo bojovali Peter a Honza, Gabriel se držel na chvostu, přece jenom by asi se svými plícemi tolik sebestřednosti neudýchal.
Jsem trochu rozpačitá z historických černohumorných intermezz, protože mi do příběhu úplně nesedly, působily trochu nepřirozeně, i když Kléma stloukající jedenáct rakví pro spolustraníky nebo odhalení pozadí vzniku Májky mají něco do sebe.
Přes všechny výhrady je to na 4/5 a nerealistické mi to nepřijde vůbec, to bychom za nerealistické museli označit celé 20. století.
Traja kamarati miluju jednu zenu v Leviciach medzi rokmi 1938 a 1968. Popri tom sa deje historia-vojna, Povstanie, prevrat, budovanie socializmu, uvolnovanie rezimu a na zaver invazia vojsk Varsavskej zmluvy. Mohlo by to byt povinne citanie na skolach, keby tam nebolo tolko sexu. Zabavnejsie ako ucebnica dejepisu, napisane je to tak, ze 350-stranova kniha vas vcucne a na druhy den vas vypluje aj s kruhmi pod ocami. No postavy su miestami ploche, vztahy nejdu do hlbky a mnozstvo madarskych vyrazov by si zasluzilo preklad pod ciarou. No najma, sposob, akym sa traja hrdinovia ocitaju uprostred dejinnych udalosti a stretavaju historicke postavy miestami pripomina Forresta Gumpa ci Jaru Cimrmana.
Dajte si tento velky slovensky roman a potom si dajte Slovensko v 20. storoci od Lubomira Liptaka.
Traja dospievajuci priatelia vyrastaju v Levi, v multikulturnom meste Levice, v case pred Viedenskou arbitrazou = v case zalubenia sa do tej istej zeny. Zidovi, katolikovi, madarovi, komunistovi nasledujuce roky znemoznia slobodne konat, milovat, zit. Ich cesty sa schadzaju a rozchadzaju vdaka comu som s nimi cestovala do Izraela, po Slovensku, do Brna ci do San Franciska a prechadzala obdobiami predvojnoveho Ceskoslovenska, vojnoveho Madarska, zrodu Izraela, politickych perzekucii v novej republike ci budovania Sociku s ludskou tvarou. Zivot troch muzov sa tocil okolo pojitka, zeny, ktora preziva zivot poznaceny tymto ich priatelstvom. Rankovovove vtipne historky o politickych reprezentantoch ozivili pribeh, vzdy milo prekvapili a ja neviem, ci boli ozaj vyfabulovane.
Już po lekturze Matek wiedziałam, że Pavol Rankov to świetny pisarz, ale, jak to często bywa, zbyt długo zwlekałam z sięgnięciem po tę książkę. Niepotrzebnie, bo to równie dobra, choć zupełnie inna pozycja.
Rankov opisuje losy trzech przyjaciół dorastających na słowacko-węgierskim pograniczu. Ján, Gabriel i Peter nie mogliby się bardziej różnić, ale łączy ich przyjaźń i głębsze uczucie do koleżanki Marii. Chłopcy postanawiają 1 września odbyć na kąpielisku wyścig, by wybrać tego, kto może ubiegać się o serce Marii. Ten pierwszy września będzie momentem, na którym Rankov zasadzi całą książkę, powracając do bohaterów co dziesięć lat. Nie zawsze to będzie dokładnie ten dzień, ale pozostanie on punktem orientacyjnym.
Ta książka to dowód na to, że lekka forma nie wyklucza mądrej treści. Że bez wielkich zabiegów stylistycznych można oddać ducha czasów i dać dojść do głosu pokoleniom. Pokazać, jak historia, pochodzenie i miejsce urodzenia, determinują nasze życie i doświadczenie. Zobrazować uwikłanie człowieka w wielką historię, bo ta wcale nie jest tak odległa, jak często nam się wydaje. Lubię książki konfrontujące młodzieńcze marzenia z najczęściej niekolorową dorosłością. Pokazujące, że chcieć, to nie zawsze znaczy móc. A nawet jeśli coś zrobić możemy, to mnogość różnych czynników może nas w tym powstrzymać. Że życie to ciągłe wybory, ostatecznie nie zawsze słuszne. Rankov w zgrabny sposób prowadzi nas przez 30 lat przyjaźni czwórki osób. Pokazuje ich wzloty i upadki, ich wybory, nadzieje i marzenia. Podoba mi się przyjęta konstrukcja książki, pozwala nie pogubić się w wątkach. Z kolei oddanie w ostatnim rozdziale głosu jednemu z bohaterów, w ciekawy sposób spina klamrą całą historię. Naprawdę warto przeczytać, przez tę książkę się płynie.
Pro mě kniha skloubila několik momentů, které mě v literatuře baví: Příběh inspirovaný historií 20. století, prolínání dějových či osudových linií, humor. Bavily mě totiž velmi téměř surrealistické vsuvky o vzniku paštiky májky, o stloukání rakví Klementem G., o úprku prezidenta Novotného před slovenskými kombajny. Taky na mě z té knihy šel smutek ukrytý ve věnování "té generaci, která to musela zažít na vlastní kůži".
It would probably be 4 stars from me, if it wasn't for Maria. For decades three men were fighting for her and we didn't at all hear her voice, her opinion, emotions, until last pages. Maria was in the center of the story, but she was made from paper, while guys were flesh and blood heros.
Výborný nápad s dejovou líniou popretkavanou kamaratstvom troch mužov, ktorí bojujú o jednu ženu. Ich rozhodnutia však neurčujú len oni sami, ale do veľkej miery aj politika. Škoda len občasnej predvídateľnosti autora, ta však celkový vyborny dojem kazí len minimálne.
This is a truly memorable read. This stunning novel explores the ultimate test of true friendship across three decades of national turmoil. It is set during the devastating years of 1938 through 1968 in Slovakia, a time characterized by fascism, war, genocide, and the suffocating control of the communist regime. Despite the grim historical backdrop, the novel is genuinely uplifting, delivering a profound message of optimism and faith in essential humanity.
The narrative structure is noteworthy: each chapter is a concise snapshot of one year. This approach effectively covers a vast historical period but, by necessity, sometimes limits the detailed development of individual characters. The story is fundamentally about the lifelong bond between the friends, though the pursuit and pain of love are a vital part of their journey.
A final, odd note: the inclusion of several strange, memorable side stories (like the one concerning the “Majka” pâté) adds an unexpected, almost surreal element to the historical realism.
Enjoyable, easy read that resembles a movie script driven by conveniences, coincidences, and unlikely scenarios in every chapter. Events drive the plot, which makes for a page-turning read with little substance. As a result, there’s a distinct lack of character development. The characters never stop doubting themselves, their relationships, and their worldviews. I suppose the compounding tragedies (there are many) and oppressive governments are to blame, but it all felt helpless and pointless right up to the end. It makes you appreciate what you have and what you take for granted in the West.
Things I liked: the ending, the detailed 30-year history of the region, the petty snapshots into the lives of Czechoslovak politicians. The motif of Maria as Slovakia; bound to and twisted by the nations (represented by the three men of different ethnicities) around her. Through it all she remains loyal to her country. It’s well executed.
Zo začiatku ma to veľmi bavilo. Od polovice už celkom dosť politikárčenia a k záveru aj priam "forrest-gumpovské" náhody a dobrodružstvá...na štyri hviezdičky to nebolo, ale ani na tri 😎
Zaujímavo kompozične vystavaná kniha, ktorá zachytáva kľúčové udalosti zo života protagonistov (troch kamarátov – Gabriela, Petra a Jána) a ich celoživotnej lásky Márie rok po roku – od 1. ČSR v roku 1938 až po ČSSR v roku 1968, prevažne okolo 1. septembra. Zároveň s nimi je prierezom našimi dejinami a ich zvratmi v tomto období. Na pozadí dramatických dejinných udalostí sa odohrávajú, často rovnako dramatické, príbehy hlavných postáv. Rasová a národná diskriminácia, zvraty, fašizmus, socializmus, to všetko dokázalo narúšať krehké vzťahy a životné osudy. Kniha sa číta veľmi dobre a ľahko – dramatický dej nedovolí čitateľovi odtrhnúť sa od nej. Jediné, čo mi prekážalo, je trochu školácky jednoduchý štýl a ťažko uveriteľné schematické dialógy, ale inak knihu určite odporúčam. Mal by si ju prečítať každý uvažujúci Slovák, aby získal reálny pohľad na naše moderné dejiny – nie cez fádne stránky učebníc, ale cez (ne)skutočné ľudské osudy.
"Kronika" osudov vo víre lokálnych, slovenských i svetových dejín. ............ "Chronicle" of destinies in the vortex of local, Slovak and world history.
"- Pozri, - ukázala Mária na kopec v diaľke, kde stála väznica, - aký to je impozantný hrad. Keby sme boli turisti, určite by sme sa tam chceli pozrieť.
- Raz sem možno prídeme aj ako turisti, - usmial sa Gabriel.
- Bojím sa stretnutia s ockom, - vzdychla Mária.
- Povolili nám štyridsaťpäť minút. Najskôr pôjdeš dnu sama a na poslednú štvrťhodinku prídem za tebou.
Mária prikývla.
- A o maminom zdravotnom stave veľa nehovor, nemá to zmysel, - dodal Gabriel, keď už vstupovali dnu. Podľa inštrukcií stráže pri bráne prešli niekoľko chodieb až sa dostali k miestnosti návštev. Zasvonili. Dvere sa otvorili a oni zostali ako obarení. Pred nimi stál v uniforme dozorcu levický rodák Gyula Harsányi.
- Ukažte povolení k návštěvě, - povedal bez mihnutia brvou Harsányi. Maďarský prízvuk v jeho češtine sa zadieral do uší.
Mária otvorila kabelku a začala sa v nej prehrabávať. Gabriel nemohol z Harsányiho spustiť oči. Spomenul si, ako Ján raz povedal, že teraz nebudú Židov prenasledovať esesáci, ale esenbáci a eštebáci. Bolo to však ešte oveľa absurdnejšie. Komunistov zavretých v base zase strážili fašisti.
Mária konečne našla obálku, ktorú jej poslali z väznice. Mlčky ju podala Harsányimu.
- Vězeň Belaj, - povedal Harsányi a pokýval dôležito hlavou.
- Ukažte mi vaše občanské průkazy.
Mária zasa začala zmätene hľadať. Gabriel strčil ruku do vnútorného vrecka saka a podal svoje doklady. Márii sa vysypala kabelka. Gabriel si kľakol a pomáhal jej zbierať. Pero, hrebeň, cukríky, vreckovka, kolínska voda, zrkadielko, ktoré prasklo. Do rúk sa mu dostal aj Máriin občiansky preukaz, ktorý podal Harsányimu. Ten sa obrátil a dvere za ním za zatvorili.
Trvalo aspoň desať minút, kým sa Harsányi zasa vrátil. Podal Márii jej občiansky preukaz:
- Tamhle do těch dvěří, - ukázal.
Potom rukou zadržal Gabriela, ktorý už chcel vykročiť za Máriou:
Vy nejste na seznamu. Jste snad Belajův příbuzný?
- Lófasz! – povedel potichu Gabriel.
- No, no, uklidněte se, - vykríkol Harsányi a rýchlo zavrel dvere.
Gabriel sa oprel o bedozelenú stenu a čakal. Položil si znovu otázku, kto vlastne vyhral túto poslednú vojnu. Majerský s Harsányim celkom zjavne neboli medzi porazenými."
Spojiť dejinné udalosti 1938-1968 prvým septembrom je geniálny nápad. Trojicu priateľov z rozdielnou národnosťou (Čech, Žid, Maďar) spája láska k spolužiačke. Ona je však oproti nim nevýrazná postava a závažné rozhodnutia väčšinou necháva na nich. Každý z chlapcov bol ako postava z románu o storočnom starčekovi, či Forrestovi Gumpovi, lebo sú pri pomerne významných dejinných udalostiach. Ich postupné odovzdávanie štafety náklonnosti k Márii je voči nej ponižujúce, ešte šťastie, že si to žieňa vlastne ani veľmi neuvedomuje a nedostáva v knihe výrazný priestor, funguje len ako múza a inšpirácia. Všetky ostatné, reálne ženy, ktoré im prejdú náručami a posteľami, sú len takou výplňou, kým sa ich zbožňovaná nedostane na rad. A potom sa rozhodne, ako sa rozhodne. Doslova paradoxy doby... Kniha sa venuje obdobiu pred, počas, aj po druhej svetovej vojne, a ako chalanov nesie osud po svete, sledujeme na pozadí ich životov politické procesy, pretvárku, udalosti v Maďarsku, komunistické heslá, emigráciu aj návraty, budovanie Izraela, špionáž, americký sen, je toho naozaj veľa. Bavili ma epizódky s paštétou, paranoidným prezitentom aj rakvami, či názvom operácie. Ak sa niekedy bude plánovať dotlač, uvítala by som slovník, resp. preklady cudzojazyčných viet pod čiarou, alebo na konci knihy. Ja viem, v dobe mobilov, kde si viete zapnúť aplikáciu, ktorá rozpozná každý cudzí jazyk a vzápätí ho aj preloží, je to už jednoduché, ale aj napriek autentickosti ma to vyrušovalo pri čítaní. Pri knihe už nechcem používať iné zariadanie, či prácne si vyhľadávať jednotlivé slová, aj keď z kontextu zmysel viet pochopím.
Ce livre retrace l'histoire de trois garçons et de leur amie Mária, depuis 1938 jusqu'à la fin des années 60, dans la petite ville de Levice, proche de la frontière entre la Slovaquie et la Hongrie et qui a changé de pays au fil des années, passant de la Tchécoslovaquie à la Hongrie puis à la Tchécoslovaquie à nouveau. Les quatre jeunes appartiennent à quatre ethnies différentes : hongroise, juive, tchèque et slovaque, et on va suivre au fil des années la montée des tensions entre les ethnies, l'arrivée de la guerre, la montée du nationalisme de différentes ethnies selon les périodes, l'arrivée du régime communiste, ...
J'étais assez ignorante de l'histoire de cette partie de l'Europe donc le côté historique du livre m'a beaucoup intéressée. J'ai en particulier trouvé que l'incroyable oppression quotidienne vécue sous le régime communiste était très bien rendue. Par contre, l'histoire personnelle des personnages, avec les trois garçons amoureux de la même fille, assez peu crédible et mal menée.
Un petit regret aussi : quelques tsiganes apparaissent ici et là mais c'est dommage que l'auteur n'ait pas considéré ce groupe comme suffisamment important pour avoir un rôle important dans l'histoire.
I tak oto zupełnie przypadkiem odkryłam kolejnego wspaniałego pisarza a książkę ta umieszczam w najlepszych, które przeczytałam w tym roku.
Historia opisuje losy 3 przyjaciół Jana, Petera i Gabriela oraz ich miłości do Márii, ale tło historyczne, które często staje w szrankach z miłością do Marii jest tak wspaniale i zajmująco opisane, ze ciężko się oderwać od tej lektury. Wszystko zaczyna się w 1938 na basenie w małym miasteczku, które czasem było węgierskie, kiedy indziej czechosłowackie a później słowackie, podobnie zreszta jak chłopcy, w których domach mówilo się w innych językach. Chłopcy organizują każdego 1 września zawody pływackie, choć wydawać by się mogło ze doświadczenia drugiej wojny światowej mogłaby przystopować ta tradycje, to jednak losy chłopaków znowu się łączą i tak w różnych konfiguracjach, systemach politycznych, poglądach, doświadczeniach i przeżyciach to jednak miłość do Marii nie słabnie i jest ona osia napędową ich poczynań. Czasy budowania komunizmu w Czechosłowacji oraz ironie losu w jakich powstaje historia a także perypetie bohaterów sprawiły, że stawiam ta książkę na półce najlepszych książkę jakie czytałam.