Jižní Korea není jen kimči a k-pop! Vydejte se na zábavnou cestu po Jižní Koreji spolu s autorkou svérázného cestopisu Kočičí kožich a velbloud u Velké čínské zdi.
Korejské halušky jsou druhou knihou sinoložky Dominiky Sakmárové. Autorka znovu balí kufry a vydává se za dobrodružstvím, tentokrát ovšem s celou svou rodinou, navíc ještě o kus dál na východ – do hypermoderní Jižní Koreje, země, která musí být ve všem o krok napřed a kde berou platební karty i u stánku s cukrovou vatou.
Dominika své zážitky z místa překypujícího kulturními odlišnostmi zpracovala do více než šedesáti krátkých kapitol, které vás nejen pobaví, ale i mnohé naučí. Na stránkách knihy nahlédnete například do mateřské školy, okusíte tradiční jídla, poznáte tamní módu, ale také se dozvíte, jaký je rozdíl mezi hygienickou a nehygienickou přírodou nebo jak si před krutou zimou dobře zaizolovat okna bublinkovou fólií. Autorka vypráví svižně, s nadhledem a vtipem.
Čtenáře jistě potěší i bonusové historky a doprovodné ilustrace Michaely Ahonen.
Už v Mačacom kožuchu mi vadil Dominikin štýl písania, a tak som vtedy ubrala na 4 hviezdy, lebo knižka bola aj tak zábavná. Tu mi vadil znova, a oveľa viac, príbehy samé o sebe neboli až také vtipné a veľa z nich som už poznala z instagramu. Je mi jasné, že Dominika to tak nemyslí, ale spôsob, ktorým Kóreu prezentuje ozaj miestami vyznieva veľmi cynicky. Síce Halušky ani Mačací kožuch nie sú cestopis, ja by som ocenila konkrétnejšie informácie o tom, kde všade vlastne boli.
Mačací kožuch som čítala minulý mesiac a hoci som ocenila zaujímavé a fascinujúce informácie o živote v Taiwane a Číne, štýl písania autorky mi až tak nesadol. Preto som sa púšťala do tejto s obavami. A viete čo? Je omnoho lepšia ako tá prvá.
Tentokrát sa dozvedáme o živote v Kórei a pri čítaní knižky si budete pripadať ako v inom vesmíre, nie na druhej strane Zemegule. Popravde, myslím, že by som tam nedokázala vydržať, i keď uznávam, že kórejčania majú nejaké fakt skvelé nápady, ktoré by som aplikovala aj k nám.
Čo sa týka štýlu autorky, tak tá podľa mňa autorsky dozrela a miestami to bolo naozaj vtipné, nie nútené vtipné ako minule. (Hláška, že v drogérii majú zľavy ma rozosmiala tak, až sa kolegyňa pýtala, čo sa deje... A samozrejme je to bez kontextu tá najmenej vtipná hláška na svete.) Čítalo sa mi to oveľa lepšie, rýchlejšie a celkovo som si čítanie užila ako celok. Aj s tradičnými kórejskými rozprávkami s morálnym ponaučením... V kórejskom štýle. Určite odporúčam.
Z Korejských halušek jsem byla o dost míň nadšená než z Kočičího kožichu. Určitě si to drží podobnou humornou linku, ale nebylo to tak dynamické a ve výsledku repetitivní, když se střídaly akorát roční doby za okny (a předpokládala jsem že po zimním období bude jaro, kvést třešňové stromy, atd.).
Pri pretáčaní stránok na ďalšiu kapitolu som cítila možno trochu menej nadšenia než pri prvej knihe, no zrejme by to tak nebolo, keby som ich nečítala hneď po sebe. Osviežilo, že život v Kórei bol popísaný z úplne iného uhlu pohľadu než na Taiwane. Zostávam Dominikinou fanúšičkou a dúfam, že napíše ďalšiu knihu.
Toto som čítala hneď po Mačacom kožuchu a tak mi dojmy trochu splývajú. Zaujalo ma počítanie na jednej ruke do 20, pozrela som si preto aj Dominikin instagramový profil, je to o dosť komplexnejší zážitok, rovnako aj všetky fotky. Venčenie kvetov je top! Stany a jedenie na výletoch tiež, fotokútiky v reštauráciách a foto z najlepšieho/z vybraného uhla ma pobavili. Príbehy sú trošku menej vtipné, ale to bude už tými skúsanosťami. Obrovský obdiv, že sa vlastne presťahovali s tak malými deťmi na iný koniec sveta. Aj to fungovanie okolo detí ma zaujalo, ako ich zbožňujú, no zároveň tie svoje vôbec nevidia, lebo sú nonstop v škole s na kurzoch, rodičia do noci v práci… Riešenie zateplenia v zime je fakt kreatívne, ale asi by som tam umrela od zimy.
Stejně jako u prvního dílu od toho člověk nesmí čekat cestopis. Jsou to spíš časem posbírané zážitky a zajímavosti z Koreje. Bohužel mi v jednotlivých kapitolách často chyběl nějaký závěr nebo hlavní myšlenka. Téma přeskočilo od jednoho k druhému a najednou konec, další příběh. Možná by si některé věci zasloužily více rozvést. Ke konci se autorka i trochu opakovala, nicméně závěrečné pohádky byly výborné. Jako vhled do jiné kultury je to zajímavé, ale mohlo to být o kousek dotaženější. A jak už jsem psala minule, tahle část světa opravdu není nic pro mě.
Kniha je napísaná veľmi ľahko čitateľným štýlom. Autorka dokáže aj každodenné udalosti opísať pútavo a zábavne. Mnohé veci ma prekvapili a dozvedela som sa veľa zaujímavostí o živote v Južnej Kórei.
Páči sa mi Dominikina schopnosť nevšedne pomenovať veci a veľmi pekne nachádzať zaujímavé prepojenia. Ocenila som aj primeranú dĺžku mimipoviedok, vďaka ktorej sa kniha čítala ľahko a svižne.
Príbehy ma spočiatku bavili, no ako som sa dostávala ďalej, začalo ma čosi znervózňovať. Asi to, že som čakala, že sa dozviem, aká teda tá Kórea je, nielen to, aká je z nášho európsko-slovenského pohľadu čudná. Za viac ako polovicou som už, žiaľ, konštantne ironický tón nezvládla a knihu som nedočítala.
Nakoľko nás o pár týždňov čaká výlet do Kórey, kniha mi pomohla nahliadnuť do duše Kórejčana troška inak ako iné bedekre a stránky určené pre turistov.
Osobne sa mi prvý diel páčil viac, ale aj na tomto som sa dobre pobavila. O živote v Kórei už čo-to viem vďaka vlogom krajanov, ktorí tam žijú, preto to pre mňa neboli veľmi prekvapivé informácie, ale Dominika dokázala všetko opísať s humorom sebe vlastným.
nabazeny po prvej vydanej knihe som zial nebol schopny docitat, asi aj preto ze vela veci bolo uz postovanych na instagrame. ale cele sa mi to zdalo monotonne, menej vtipne ako predosla knizka
Tri roky života Dominiky Sakmárovej v Kórei je zhrnutý z tých najzaujímavejších momentov a príhod práve v tejto knihe. Vrelo vám knihu odporúčam, či už vás Kórea a jej obyvatelia zaujímajú alebo nie. Dominika píše príbehy\poviedky v krátkych kapitolách s riadnou dávkou humoru. Napriek koronavírusu, ktorý cestu a život v krajine slovenskej rodinke rozhodne neuľahčil,som mala pocit,akoby Dominika všetko zvládla s úsmevom na perách…akoby sa riadila heslom SVET JE GOMBIČKA ,a to ja na ľuďoch veľmi obdivujem(teda aj to, že vzala 2 malé deti do neznámej krajiny…ja mám kŕče v bruchu keď mám ísť do obchodu kde to nepoznám). Text je doplnený, na rozdiel od Mačacieho kožuchu..,čiernobielymi ilustráciami. Veľmi sa mi páči kórejčina,myslím, že keby namiesto (nášho)písma nepoužívali kreslené znaky,bola by som v komunikácii obstojná. Také čikiny, beibi šampu, kurisumasu…to by som vylúštila XD Ale! Dominika nám sprostredkuje samé zaujímavosti na reálnych situáciách…napriek tomu, že kórejčania nehovoria po anglicky,kopec slovíčok majú prevzatých; prečo na pláž chodia výlučne so stanmi(keď už tam zavítajú); prečo nestretnete žiadne bábätká v kočíkoch; aké náročné obdobie majú ženy v tehotenstve a po pôrode; prečo si v reštauráciách ľudia varia sami; ako je to s kórejským vekom; ako sa servíruje slovenské pivo, ktoré kde-tu v Kórei aj dostanete;topka je kakavkový pes o_o … Musím sa vám pochváliť, že som čiastočná Kórejka! Určite som! V Kórei proste ľudia nechodia bez cieľa (prechádzky!)von, v lete je slnečno a teplo, v daždi je mokro, v zime je zima :| tiež neznášam chodiť nikam. V závere knihy sú príbehy\ rozprávky…sú naozaj zaujímavé :D A ako bonus,v časti O AUTORKE je QR kód,pod ktorým nájdete fotky zo života v Kórei. Veľmi edukatívna kniha "z ešči ďaľekejšeho Vichodu" podaná s riadnou dávkou humoru.
Jižní Korea je moje vysněná země, kam bych se strašně ráda podívala. O tuto zemi jsem se začala zajímat před 5 lety, kdy jsem propadla kouzlu k-popu (díky BTS a The Rose) a k-drama. Nezůstala jsem jen u toho, Korea, ať ta nahoře či dole, mě moc zajímá a miluju se dozvídat o její kultuře. Zbožňuju jejich úctu. A přesně Korejské halušky jsou knihou, která mě vtáhla dovnitř, jako bych se v Koreji ocitla.
Autorka knihy Dominika Sakmárová se s celou svou rodinou vydala do Jižní Koreje a žila tam celý rok, přičemž nám do cca 60 kapitol sepsala všechny možné zážitky, kulturní odlišnosti, zvyky, přírodu, jídlo a moderní svět. Za každou kapitolou najdeme doprovodné ilustrace od ilustrátorky Michaely Ahonen, které vám sem ukážu.
Asi nejvíc mi utkvěla v hlavě korejská zima, kdy Korejci nosí žabky bez ponožek, dlouhé péřové bundy a okna lepí bublinkovou fólií. A i v mrazu pijí ledové americano. Představte si domácnost, kde na vás všechny spotřebiče mluví (dveře také) nebo vyhrávají hity k-popu. Na pláži se nekoupe, ale griluje. Korejské pohádky pro děti jsou také velmi zajímavé. O těhotné ženy se pečuje jako o královny. Staré stromy dostávají infuze nebo prodlužovačky máte na ulici. A to opravdu není vše. Nikde jinde jsem se o Koreji nedozvěděla tolik, jako právě v Korejských haluškách.
S knihou jsem prožívala úplně všechno. Miluju to! Autorka píše moc vtipně a svižně, téměř pořád jsem se smála a usmívala. A navíc je moc milá, sympatická a krásná!
Už teď vím, že tento skvostný knižní počin bude patřit mezi moje topky a budu se k ní vracet!
Těším se na další knihu, ba ne, nemůžu se dočkat!
Doporučuji všem, kteří rádi poznávají jiné kultury, baví je cestopisy nebo miluji Jižní Koreu.
Keďže každá z nás čítala knihu v inom čase, na stretku sme sa snažili pospomínať si na detaily z knihy. Každú z nás na knihe zaujalo nie��o iné. Luc fascinovali tamojšie škôlky, starostlivosť o deti a celkovo kórejský odpor k pobytu vonku. Rozmýšlali sme nad tým, ako asi vyzerá ich dating. Život v Kórei je extrémne umelý, tlak na mladé ženy enormný - kariéra, starostlivosť o muža, deti a všetkých príbuzných. Neprítomnosť detí sa ukazuje aj v čislach pôrodnosti, ktorá je na úrovni 0.72 dieťaťa na ženu. Čudovali sme sa nad prestimulovanosťou Južnej Kórei, v ktorej všetko bliká, na verejných miestach bežne existujú herné automaty aj pre najmenších a všetko je balené v plaste. Nečudo, že sa snažia za každú cenu zachrániť ten posledný kúsok prírody, staré umierajúce stromy. Rozmýšľali sme, ako sa táto krajina extrémne inšpirovala americkým konzumom. Severná Kórea tak pôsobí ako totálny protipól s chudobou a extrémnou kontrolou ľudských životov. Akoby na týchto dvoch krajinách ktosi robil veľmi zlý experiment. Naproti všetkému pozlátku však obyvatelia Južnej Kórei neholdujú kúreniu. Val si veľmi živo predstavovala problémy s močákom, ak by si nemohla v zime v byte zakúriť. Páčil sa nám Dominikin štýl písania, no zhodli sme sa, že nás svojou knihou tak trochu odradila od života v Kórei. 🙂
Kórejské halušky. Ako inak ako skvelé čítanie. Milujem Dominikin štýl písania, a to, ako všetko berie s nadhľadom a jej "mám v paži" prístup je inšpiratívny 🤣
Opäť sme sa ocitli v šialenom svete, v Kórei, kde veci častokrát nedávajú zmysel a nás, Európanov udivujú, ale je to pre nich normálne, tak to to má byť a pre nich je to prirodzené. Aspoň takýto dojem mám z čítania zábavného cestopisu, ak to tak môžem nazvať od skvelej @dominika.sakmarova. Kto čítal jej prvotinu o Ďalekom východe, ten určite vie o čom píšem. A kto nie, tak hop sa na obe knihy. Zresetujete hlavu, zasmejete sa, dozviete sa niečo nové a na konci vám bude ľúto, že kniha nebola hrubšia, lebo Dominika píše trefne a zábavne a vy budete mať pocit, že je vašou blízkou kamoškou, ktorá vám pri ☕ rozpráva zážitky z ciest. Nahliadnete do života Kórejčanov, do ktorého môžete nahliadnuť aj vizuálne v&aka QR kódu, ktorý vás prenesie fotogalériou, ktorú rozhodne odporúčam neobísť.
Vynikajúca kniha, tentokrát už Dominika nie je single študentka, ale mama dvoch detí s rodinou v Južnej Kórei. Obdivujem jej postrehy a schopnosť všimnúť si detaily a naoko obyčajné veci, ktoré ale pre našu kultúru obyčajné nie sú. Veľmi príjemné čítanie. Ako pri jej prvotine Mačací kožuch, aj táto kniha pozostáva z množstva kratších na seba nenadväzujúcich príbehov, takže je vhodná aj pre vyťaženejších ľudí, ktorí majú na čítanie menej času. Jednoznačne odporúčam. An excellent book, this time Dominika is no longer a single student, but a mother of two with a husband in South Korea. I admire her observations and ability to notice small details and seemingly ordinary things which are definitely not ordinary considering our (European) culture. A very pleasant read. As with her first book "Cat's Fur", this book also consists of a number of shorter and unrelated stories, so it is also convenient for busier people who have less time to read at a time. I definitely recommend it.
Knihu jsem měla dlouho zakoupenou, ale otevřela jsem ji až po dočtení beletrie o Korei (Ostrov žen moře). Chtěla jsem poznat i moderní stránku této fascinující země a povedlo se.
Upřímně nerozumím kritice stylu psaní v ostatních recenzích - já jsem ironii ani vysmívání nebo kritiku Korei z knihy nevyčetla. Naopak, překvapilo mě, jak nehodnotícím stylem je kniha napsána. Názor, ať si každý čtenář udělá sám, mě se lehký a humorný styl líbil moc.
Taky mě bavilo, jak střípky gradují - posledních 5-6 kapitol mi přišlo opravdu jak z jiného světa.
Zo začiatku som mala voči tejto knihe pochybnosti lebo som nebola zvyknutá na tento štýl písania a na príbehy krátke cca na 2-3 strany. No postupne som si každý deň prečítala zopár príbehov, zasmiala sa, počudovala a nakoniec usúdila, že mi čítanie tejto knihy prináša také malé potešenie do všedných dní. Veľa som sa z príbehov dozvedela a hoci neboli všetky zábavné, QR kód na konci knihy celý zážitok z čítania zkrášlil fotkami a vytvoril peknučnú čerešničku na torte.
If you liked the humour and style of Dominika Sakmárová in her first travelogue, you can expect the same from this one, now only it's from South Korea instead of Taiwan and China. And as she is having her children there, we get another point of view that we hadn't the chance to experience from her stories before. Strongly recommended if you like travelling but not the typical sights, but also a normal every day life from the point of view of the normal people from the country.
Spoznajte Kóreu z gauča. Autorka trefne a vtipne ukazuje život v Kórei, kam išla na pár rokov aj s celou rodinou. Pre našinca tam nájdeme mnohé absurdity každodenného života. Veľmi ma baví, že som mohla nahliadnuť do kórejskej kultúry, aj keď tam pravdepodobne nikdy nezavítam. Užila som si ju aspoň z diaľky (a niektoré veci by som si vlastne ani zažiť nechcela).
Vtipna a oddychova kniha vdaka ktorej som si opat raz uvedomila, ako som rada, ze zijem na nasom krasnom Slovensku. Ak som mala niekedy sen precestovat cely svet, Juznu Koreu si pokojne vyskrtnem zo zoznamu :-) alebo sa pojdem presvedcit ci je to naozaj tak ako pise Dominika??? 😉
Bolo veľmi zaujímavé čítať o veciach, ktoré som videla len v kdrámach, a ktoré som konečne pochopila, pretože Dominika ich veľmi trefne a stručne vysvetlila. Veľmi som si to užila a dúfam, že v budúcnosti ešte nejakú knihu vydá!
Vskutku skvelý druhý diel, ktorý som zhltla rýchlejšie než prvý, ktorý práve čítam. Ak sa chcete dozvedieť niečo o živote v Kórei a povahe Kórejčanov, niet hlbšej, poučnejšej a zábavnejšej knihy ako táto kniha Dominikiných príhod :) Bodaj by bolo aj Japonsko raz!
Super knížka. Skvěle se čte, dobře je napsaná. Takový uvolněné vyprávění o životě na kafi... Dozvíte se toho kvantum, naučíte se slova a je to hodně přínosné, abyste zjistili to, co jste netušili. Bezvadné to je.
Autorka nesklamala ani pri tejto knihe. Na príbehoch som sa zabávala, ale dozvedela som sa aj mnoho nových vecí a trochu si priblížila zmýšľanie ďalšej kultúry.
Neurazí, nenadchne. Líbilo se mi to jako sonda do jiný kultury a jejích mnohdy pro nás zvláštních až srandovních aspektů. Formou je to takový fň, ale na ňáký literární veledílko podle mě autorka ani neaspirovala. Humorný, že byste se za břicho popadali to taky neni, ale neni to ani nijak trapný. Prostě hezký zážitky, čistej průměr.