What do you think?
Rate this book
Naše mesto #19
Nevinným sa neodpúšťa
Každý normálny človek má aspoň jedného kamaráta či kamarátku. Niekedy sa z nich stanú manželia, niekedy manželky, občas ostanú kamaráti kamarátmi. Hovorí sa, že čím ich je viac, tým je život ľahší, no nie vždy je to tak - často idú riadne na nervy. Zvládnuť výstrelky roztopašných kamarátov si vyžaduje riadnu dávku trpezlivosti, dokonca sa môže stať, že svojimi hlúpymi nápadmi doženú až k samovražde. Potom už iba rozpačito stoja nad hrobom, nechápavo krútia hlavami a stále dookola si kladú otázku: Kto za to môže? Nikto nechce byť vinníkom, nikto nechce niesť zodpovednosť za smrť kamaráta, nikto nechce cítiť vinu, ale nie každému sa to podarí. Životné cesty sa občas tak nečakane skrížia, osudy ľudí tak neuveriteľne prepletú a skomplikujú, že sa aj z obyčajnej náhody môže stať prípad. Napokon musia prísť detektívi Krauz a Chosé a pomôcť pri hľadaní pravdy. Nájsť ju môžu, to dokážu, ale zbaviť niekoho viny – na to právo nemajú. Niektorým kamarátom sa odpúšťa ťažko a nevinným sa nedá odpustiť vôbec.
304 pages, Hardcover
First published June 12, 2014
9 people are currently reading
108 people want to read
About the author
Dominik Dán
41 books260 followersDominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 10 of 10 reviews
June 30, 2014
Po splnení všetkých povinností, čítacia rýchlovka :-) Fakt už nemá zmysel Dána vychvaľovať, bolo to proste výborné.
April 29, 2021
Nevera, vina, cukrovka či zdanlivá samovražda, to sú základné motívy, na ktorých je postavený najnovší prípad Richarda Krauza zasadený rok po začiatku nového milénia. Ten ho, ako napokon vždy, najprv ofrfle, no nakoniec predsa len objasní. Teraz je tu však aj niečo nové, čo sa nám pokúša Dominik Dán ponúknuť a to niečo robí tento konkrétny príbeh iným.
V poradí devätnásta kniha Dominika Dána, za ktorého pseudonymom sa môže skrývať ktoviekto (ale určite detektív, preboha nie vyšetrovateľ!) neprináša vo svojom žánrovom odvetví slovenskej literatúry nič prelomové. Azda aj preto, lebo Dominik všetkých ostatných slovenských pisateľov pokúšajúcich sa o tento žáner necháva ďaleko za sebou. Ak už v ničom inom, v počte predaných výtlačkov na titul určite.
Netreba však zabúdať na to, že napriek vysokej miere komerčnosti, ktorou romány Dominika Dána oplývajú, majú predsa len voľačo do seba.
Je to tým, čo bolo zažité a chtiac či nechtiac sa nakoniec v každom prípade ocitne? Alebo verne opísanými reáliami „anonymného“ Nášho mesta, ktoré autor už v neskorších knihách ani veľmi neanonymizuje? Alebo že by bol Dominik Dán skutočným slovenským Raymondom Chandlerom?
Zaujímavosť:
Verte tomu či nie, ale Dominik Dán sa ako (možno aj jediný) slovenský autor detektívneho trileru spomína aj v serióznej literatúre, a to v monografii milovníka detektívneho žánru Tomáša Horvátha Tajomstvo a vražda.
V najnovšom príbehu sa detektív Richard Krauz stretáva s podozrivou samovraždou, s ktorou je ale celé oddelenie vrážd maximálne spokojné. Nie je vražda, neexistuje páchateľ. Ako to už však býva, nikto to v živote nemá ľahké a ani inkriminovaný mŕtvy cukrovkár si na druhý svet nepomohol sám. Do toho sa nám zamieša podozrivé správanie Richardovej manželky Sylvie, pri ktorom určite podaktorí dúfame, že záletný detektív môže za svoje doterajšie bokovky konečne dostať príučku. Petra z vedľajšej kancelárie rieši záhadné úmrtie zastreleného muža, o ktorom nikto netušil, že bol zastrelený a nazrieme aj do vysokej hry utajovaných skutočností.
Dominikovi sa darí produkovať dva tituly ročne, jeden z nich vhodne zaraďujúc na predvianočný trh. Vraždychtiví čitatelia si tak majú čo vychutnať pod stromčekom, kde budú tráviť sviatky a zároveň vianočný šalát s rybou. Práve preto nie je ľahké zhodnotiť spomedzi tak veľkého kvanta prípadov, ktoré sa už bezpochyby všetkým zlievajú iba jeden separátne a najmä objektívne. Všetky prípady detektíva z oddelenia vrážd Richarda Krauza totiž majú, aby som sa vyjadrila publicistickým žargónom, spoločného menovateľa. Napätie a zvedavosť, čo bude na konci, klasické prekáračky medzi detektívmi, ktoré sa nám už môžu časom zdať otrepané (nuž ale s rutinou nič nenarobíte, vždy je akási rovnaká) a ľahký na čítanie nenáročný jazyk.
Mohla by som to celé uzavrieť tým, že Dominik stále tesne preskakuje nasadenú latku a nesklamal ani tentoraz. Niekto by možno povedal, že už stráca dych, či píše dookola o tom istom.
Čo je však na tomto konkrétnom kúsku iné? Na prvý pohľad to možno nevidno, nakoľko charakter rozprávania je stále rovnaký. Spočiatku čítame čosi, čo spolu zdanlivo nesúvisí, až sa napokon dopracujeme k dôležitým súvislostiam, ktoré tomu všetkému dajú chýbajúci zmysel.
Dominik Dán veľmi dobre takúto stavbu príbehu ovláda, a možno aj preto sa mu trochu zachcelo experimentovať. Odklonil sa od tradičného, čo jeho knihy zaraďuje medzi vyššie spomínaný detektívny triler a ako osamelá loďka zabŕdol do neznámych vôd klasickej detektívky. Len tak okrajovo, ako keď prstom skúšame, či je voda dosť teplá. Pokúša sa rozohrávať hru na hriechy minulosti, ktoré sa postupne odkrývajú a pomáhajú objasňovať motívy na hriechy súčasnosti. My celé rozprávanie o minulosti sledujeme ako nezainteresovaný pozorovateľ a Richard Krauz sa všetky skutočnosti dozvedá až vtedy, keď je jasné, že na tej samovražde čosi nehrá. Vtedy sa stáva pravým Poirotom a nám sa dokonca naskytne pohľad na typické rozuzlenie ako vystrihnuté z klasickej detektívky - honosná vila, všetci podozriví pohromade a záhadne sa tváriaci detektív. Ale to by som už prezradila priveľa.
Domink Dán zabŕdol do neznámych vôd, ktoré sú síce podobné tým, ktoré všetci dôverne poznáme od legendárnych spisovateľov akými sú Agatha Christie či Arthur Conan Doyle, no zostáva pri iba skúmaní terénu, a preto môže celá línia s partiou kamarátov vyznievať rozpačito. Ako to však už u Dominika býva, nestavil všetko na jednu kartu a pridáva čosi typické pre neho samotného, a to náhľad do mocenských praktík, v ktorých pocítime závan ŠTB. A vtedy sme už spokojní. Lebo aj keď tentokrát možno trošku zišiel z cesty, stále je to v určitých akceptovateľných medziach a Dominik Dán aj teraz zostáva v mojich očiach čitateľa nevinným.
Lenže ha!, nevinným sa predsa neodpúšťa a ja si neodpustím menšiu podrývačnú poznámku. Keby sa autorovi predsa len podarilo všetky rozvinuté línie nejakým spôsobom spojiť, bolo by lepšie. Nehovorím teraz o veľkolepej téme nevinnosti, ktorá je v niektorých tak okrajová, až by sme ju nebyť veľkého nápisu na knihe takmer prehliadli. Nie vždy sa Dominikovi Dánovi podarí spojiť všetky linky príbehu, no tentoraz to skutočne prehnal. Táto črta sa však stáva v najnovších knihách Dominika Dána čoraz častejšou. Trpezlivo dávkuje informácie, detektívi pátrajú a svojím bystrým umom prichádzajú na ďalšie a ďalšie figúrky prípadu, ktoré treba vypočuť. Tu však absentuje aj um, aj trpezlivosť. Akonáhle je po všetkom, nuž tak... je po všetkom. Ako zázrakom sa rozrieši aj Petrin záhadný prípad a všetci sú náramne spokojní. Až by sa nám žiadalo čosi viac, čo nám ukáže, že autora to predsa len na konci neomrzelo, alebo ho netlačil termín.
Ťažko mi je púšťať sa do akýchkoľvek dohadov o autenticite a o tom, čo je v knihe vymyslené a čo sa zakladá na skutočnej udalosti. Faktom však ostáva, že zatiaľ čo zápletka s profesionálnym zabijakom Bronkom a štbáckym bytom v centre mesta zaváňa tou pravou Dánovskou realitou, príbeh žiarlivého Richarda Krauza sa nám v porovnaní s ňou môže zdať žalostne vykonštruovaný. Dominik Dán však stále zostáva v anonymite (aspoň pre väčšinu čitateľskej obce) a pôvod konkrétnych súčastí deja tiež.
Je to klasický Dominik Dán, číta sa dobre (za deň-dva hotovo), vtipný je, neodhalíme páchateľa kým netreba, avšak tentokrát je trochu pod svoju úroveň. Možno sa nudí, a tak sa púšťa do experimentov, ktoré mu nevychádzajú práve ideálne. Mal by zostať pri tom, čo mu ide najlepšie: Atmosféra bývalého režimu a praktiky s tým spojené, možno začiatok deväťdesiatych rokov. Nič nechutí tak dobre ako pravá socialistická treska opísaná Dominikom Dánom. Vtedy sa stáva skutočným slovenským Raymondom Chandlerom a nech si hovorí kto chce čo chce.
V poradí devätnásta kniha Dominika Dána, za ktorého pseudonymom sa môže skrývať ktoviekto (ale určite detektív, preboha nie vyšetrovateľ!) neprináša vo svojom žánrovom odvetví slovenskej literatúry nič prelomové. Azda aj preto, lebo Dominik všetkých ostatných slovenských pisateľov pokúšajúcich sa o tento žáner necháva ďaleko za sebou. Ak už v ničom inom, v počte predaných výtlačkov na titul určite.
Netreba však zabúdať na to, že napriek vysokej miere komerčnosti, ktorou romány Dominika Dána oplývajú, majú predsa len voľačo do seba.
Je to tým, čo bolo zažité a chtiac či nechtiac sa nakoniec v každom prípade ocitne? Alebo verne opísanými reáliami „anonymného“ Nášho mesta, ktoré autor už v neskorších knihách ani veľmi neanonymizuje? Alebo že by bol Dominik Dán skutočným slovenským Raymondom Chandlerom?
Zaujímavosť:
Verte tomu či nie, ale Dominik Dán sa ako (možno aj jediný) slovenský autor detektívneho trileru spomína aj v serióznej literatúre, a to v monografii milovníka detektívneho žánru Tomáša Horvátha Tajomstvo a vražda.
V najnovšom príbehu sa detektív Richard Krauz stretáva s podozrivou samovraždou, s ktorou je ale celé oddelenie vrážd maximálne spokojné. Nie je vražda, neexistuje páchateľ. Ako to už však býva, nikto to v živote nemá ľahké a ani inkriminovaný mŕtvy cukrovkár si na druhý svet nepomohol sám. Do toho sa nám zamieša podozrivé správanie Richardovej manželky Sylvie, pri ktorom určite podaktorí dúfame, že záletný detektív môže za svoje doterajšie bokovky konečne dostať príučku. Petra z vedľajšej kancelárie rieši záhadné úmrtie zastreleného muža, o ktorom nikto netušil, že bol zastrelený a nazrieme aj do vysokej hry utajovaných skutočností.
Dominikovi sa darí produkovať dva tituly ročne, jeden z nich vhodne zaraďujúc na predvianočný trh. Vraždychtiví čitatelia si tak majú čo vychutnať pod stromčekom, kde budú tráviť sviatky a zároveň vianočný šalát s rybou. Práve preto nie je ľahké zhodnotiť spomedzi tak veľkého kvanta prípadov, ktoré sa už bezpochyby všetkým zlievajú iba jeden separátne a najmä objektívne. Všetky prípady detektíva z oddelenia vrážd Richarda Krauza totiž majú, aby som sa vyjadrila publicistickým žargónom, spoločného menovateľa. Napätie a zvedavosť, čo bude na konci, klasické prekáračky medzi detektívmi, ktoré sa nám už môžu časom zdať otrepané (nuž ale s rutinou nič nenarobíte, vždy je akási rovnaká) a ľahký na čítanie nenáročný jazyk.
Mohla by som to celé uzavrieť tým, že Dominik stále tesne preskakuje nasadenú latku a nesklamal ani tentoraz. Niekto by možno povedal, že už stráca dych, či píše dookola o tom istom.
Čo je však na tomto konkrétnom kúsku iné? Na prvý pohľad to možno nevidno, nakoľko charakter rozprávania je stále rovnaký. Spočiatku čítame čosi, čo spolu zdanlivo nesúvisí, až sa napokon dopracujeme k dôležitým súvislostiam, ktoré tomu všetkému dajú chýbajúci zmysel.
Dominik Dán veľmi dobre takúto stavbu príbehu ovláda, a možno aj preto sa mu trochu zachcelo experimentovať. Odklonil sa od tradičného, čo jeho knihy zaraďuje medzi vyššie spomínaný detektívny triler a ako osamelá loďka zabŕdol do neznámych vôd klasickej detektívky. Len tak okrajovo, ako keď prstom skúšame, či je voda dosť teplá. Pokúša sa rozohrávať hru na hriechy minulosti, ktoré sa postupne odkrývajú a pomáhajú objasňovať motívy na hriechy súčasnosti. My celé rozprávanie o minulosti sledujeme ako nezainteresovaný pozorovateľ a Richard Krauz sa všetky skutočnosti dozvedá až vtedy, keď je jasné, že na tej samovražde čosi nehrá. Vtedy sa stáva pravým Poirotom a nám sa dokonca naskytne pohľad na typické rozuzlenie ako vystrihnuté z klasickej detektívky - honosná vila, všetci podozriví pohromade a záhadne sa tváriaci detektív. Ale to by som už prezradila priveľa.
Domink Dán zabŕdol do neznámych vôd, ktoré sú síce podobné tým, ktoré všetci dôverne poznáme od legendárnych spisovateľov akými sú Agatha Christie či Arthur Conan Doyle, no zostáva pri iba skúmaní terénu, a preto môže celá línia s partiou kamarátov vyznievať rozpačito. Ako to však už u Dominika býva, nestavil všetko na jednu kartu a pridáva čosi typické pre neho samotného, a to náhľad do mocenských praktík, v ktorých pocítime závan ŠTB. A vtedy sme už spokojní. Lebo aj keď tentokrát možno trošku zišiel z cesty, stále je to v určitých akceptovateľných medziach a Dominik Dán aj teraz zostáva v mojich očiach čitateľa nevinným.
Lenže ha!, nevinným sa predsa neodpúšťa a ja si neodpustím menšiu podrývačnú poznámku. Keby sa autorovi predsa len podarilo všetky rozvinuté línie nejakým spôsobom spojiť, bolo by lepšie. Nehovorím teraz o veľkolepej téme nevinnosti, ktorá je v niektorých tak okrajová, až by sme ju nebyť veľkého nápisu na knihe takmer prehliadli. Nie vždy sa Dominikovi Dánovi podarí spojiť všetky linky príbehu, no tentoraz to skutočne prehnal. Táto črta sa však stáva v najnovších knihách Dominika Dána čoraz častejšou. Trpezlivo dávkuje informácie, detektívi pátrajú a svojím bystrým umom prichádzajú na ďalšie a ďalšie figúrky prípadu, ktoré treba vypočuť. Tu však absentuje aj um, aj trpezlivosť. Akonáhle je po všetkom, nuž tak... je po všetkom. Ako zázrakom sa rozrieši aj Petrin záhadný prípad a všetci sú náramne spokojní. Až by sa nám žiadalo čosi viac, čo nám ukáže, že autora to predsa len na konci neomrzelo, alebo ho netlačil termín.
Ťažko mi je púšťať sa do akýchkoľvek dohadov o autenticite a o tom, čo je v knihe vymyslené a čo sa zakladá na skutočnej udalosti. Faktom však ostáva, že zatiaľ čo zápletka s profesionálnym zabijakom Bronkom a štbáckym bytom v centre mesta zaváňa tou pravou Dánovskou realitou, príbeh žiarlivého Richarda Krauza sa nám v porovnaní s ňou môže zdať žalostne vykonštruovaný. Dominik Dán však stále zostáva v anonymite (aspoň pre väčšinu čitateľskej obce) a pôvod konkrétnych súčastí deja tiež.
Je to klasický Dominik Dán, číta sa dobre (za deň-dva hotovo), vtipný je, neodhalíme páchateľa kým netreba, avšak tentokrát je trochu pod svoju úroveň. Možno sa nudí, a tak sa púšťa do experimentov, ktoré mu nevychádzajú práve ideálne. Mal by zostať pri tom, čo mu ide najlepšie: Atmosféra bývalého režimu a praktiky s tým spojené, možno začiatok deväťdesiatych rokov. Nič nechutí tak dobre ako pravá socialistická treska opísaná Dominikom Dánom. Vtedy sa stáva skutočným slovenským Raymondom Chandlerom a nech si hovorí kto chce čo chce.
September 11, 2017
Celkom zaujimavá kniha. Príbeh bol dobrý,aj keď mal nejaké tie nudné časti. Koniec bol super. Celkové rozuzlenie príbehu bolo super.
7/10.
7/10.
November 8, 2025
Now having read over half of Dominik Dan’s published works, I can conclude that all his novels fall into two distinct categories: those connected to historical events and periods, and those that are not. While my reading experience varies within both categories, I find myself more of a fan of the novels that connect to or describe historical periods. This particular novel, “Nevinným sa neodpúšťa”, has no historical connection, yet it is not bad at all. It’s entertaining, connects well to the previous novel, “Na Podpätkoch”, and is composed of many clever puzzles. Furthermore, it contains several cases that illustrate the title perfectly. Probably the only flaw I see is the slightly far-fetched investigation of the murder that takes place in a… difficult to explain, but it’s more like group therapy session.
June 19, 2025
Ďalší Dán za mnou a ja som zase o niečo závislejšia na jeho knihách. Priznávam kritická voči nim nedokážem byť a stále si užívam každú jednu či je dokonalá alebo nie. V mojich očiach boli perfektné zatiaľ všetky a táto nebola žiadnou výnimkou. Znova som dostala všetko čo potrebujem preto aby som bola spokojná a čítanie si užila. Obavy čo som kedysi mala, že či ma budú Dánové knihy baviť a ako mi sadnú sú ta tam a ja si užívam každú ďalšiu časť, ktorá sa ku mne dostane.
Každý z nás má tú partiu kamarátov s ktorými to tiahne od školských čias. Ich priateľstvá, ktoré si vytvorili kedysi na základnej škole pretrvali a vydržali aj rôzne skúšky. Vždy stáli pri sebe, chodia aj na spoločné dovolenky. Tá posledná však všetko zmení a teraz je však jeden z nich mŕtvy. Samovražda. Aspoň to tak vyzerá. Čo ho k tomu dohnalo a prečo to spravil? Nič tomu na dovolenke nenasvedčovalo, žeby sa niečo takého malo stať. Každý z nich sa pýta prečo? Nik sa však nechce cítiť vinne a mať pocit, že za to môže práve on. To čo vyzerá ako jednoduchý prípad samovraždy, na ktorom nie je čo riešiť, však postupne ukáže komplikované vzťahy v partii a následky jedného blbého večera. Kto ma maslo na hlave a kto je v tom celom nevinne?
Anotácia znie tentoraz tak jasne nejasne. Rozmýšľate aký prípad by ste si mohli pod ňou predstaviť, čo sa tam tentoraz asi takého stane čo upúta pozornosť partie z dverí č.141. Tento prípad dostanú tak nejak dobrovoľne nedobrovoľne. A tak sa púšťajú do vyšetrovania. Celé sa to javí spočiatku ako jasná samovražda a viac nie je čo riešiť. Lenže Krauz je Krauz, čo to už vyriešil (a čitatelia spolu s ním) a vie vycítiť keď niečo tak úplne nesedí. Navyše príde za ním jeden člen partie a odhalí niečo to možno všetko zmení. Postupne tak rozplieta tajomstvá, ktoré medzi títo kamaráti mali a zisťuje pravdu, ktorá viedla k tomu, že jeden z nich je mŕtvy. Musím priznať, že táto zápletka bola ozaj dobre vymyslená a nemala som ani tucha, že kto by za tým všetkým mohol byť. Jediné čo som vedela, že to nebolo len tak a že za tým celým je niečo viac. A aj bolo. Rozuzlenie tentoraz v štýle Agathy Christie a moje fanúšikovské ja sa tetelilo blahom.
Samozrejme by to nebola tá pravá dánovka, keby autor v príbehu nerozohral ešte jednu dejovú linku. A vy si znova kladiete otázku či sa tieto linky prepoja alebo nie? Prvá linka na chvíľu ustúpi tej druhej a autor rozohráva s postavami ďalšiu zaujímavú hru. Ako som sa ja tešila, že konečne príde rad aj na tú jednu postavu, ale tak nič. Verím, alebo skôr dúfam, že túto postavu spravodlivosť raz dobehne aj s úrokmi. Lenže keď sa tak pozriem na to ako to občas v našom štáte funguje, čoho odrazom sú aj niektoré dejové linky v týchto knihách, tak moje nádeje sa dramaticky zmenšujú.
Dominik Dán a jeho knihy sa pomaly ale isto stávajú súčasťou mojej čitateľskej rutiny a vždy sa teším až sa pustím do ďalšieho príbehu. Už teraz sa teším a som zvedavá čo si pre partiu z dverí č141 pripravil ako ďalšie.
Každý z nás má tú partiu kamarátov s ktorými to tiahne od školských čias. Ich priateľstvá, ktoré si vytvorili kedysi na základnej škole pretrvali a vydržali aj rôzne skúšky. Vždy stáli pri sebe, chodia aj na spoločné dovolenky. Tá posledná však všetko zmení a teraz je však jeden z nich mŕtvy. Samovražda. Aspoň to tak vyzerá. Čo ho k tomu dohnalo a prečo to spravil? Nič tomu na dovolenke nenasvedčovalo, žeby sa niečo takého malo stať. Každý z nich sa pýta prečo? Nik sa však nechce cítiť vinne a mať pocit, že za to môže práve on. To čo vyzerá ako jednoduchý prípad samovraždy, na ktorom nie je čo riešiť, však postupne ukáže komplikované vzťahy v partii a následky jedného blbého večera. Kto ma maslo na hlave a kto je v tom celom nevinne?
Anotácia znie tentoraz tak jasne nejasne. Rozmýšľate aký prípad by ste si mohli pod ňou predstaviť, čo sa tam tentoraz asi takého stane čo upúta pozornosť partie z dverí č.141. Tento prípad dostanú tak nejak dobrovoľne nedobrovoľne. A tak sa púšťajú do vyšetrovania. Celé sa to javí spočiatku ako jasná samovražda a viac nie je čo riešiť. Lenže Krauz je Krauz, čo to už vyriešil (a čitatelia spolu s ním) a vie vycítiť keď niečo tak úplne nesedí. Navyše príde za ním jeden člen partie a odhalí niečo to možno všetko zmení. Postupne tak rozplieta tajomstvá, ktoré medzi títo kamaráti mali a zisťuje pravdu, ktorá viedla k tomu, že jeden z nich je mŕtvy. Musím priznať, že táto zápletka bola ozaj dobre vymyslená a nemala som ani tucha, že kto by za tým všetkým mohol byť. Jediné čo som vedela, že to nebolo len tak a že za tým celým je niečo viac. A aj bolo. Rozuzlenie tentoraz v štýle Agathy Christie a moje fanúšikovské ja sa tetelilo blahom.
Samozrejme by to nebola tá pravá dánovka, keby autor v príbehu nerozohral ešte jednu dejovú linku. A vy si znova kladiete otázku či sa tieto linky prepoja alebo nie? Prvá linka na chvíľu ustúpi tej druhej a autor rozohráva s postavami ďalšiu zaujímavú hru. Ako som sa ja tešila, že konečne príde rad aj na tú jednu postavu, ale tak nič. Verím, alebo skôr dúfam, že túto postavu spravodlivosť raz dobehne aj s úrokmi. Lenže keď sa tak pozriem na to ako to občas v našom štáte funguje, čoho odrazom sú aj niektoré dejové linky v týchto knihách, tak moje nádeje sa dramaticky zmenšujú.
Dominik Dán a jeho knihy sa pomaly ale isto stávajú súčasťou mojej čitateľskej rutiny a vždy sa teším až sa pustím do ďalšieho príbehu. Už teraz sa teším a som zvedavá čo si pre partiu z dverí č141 pripravil ako ďalšie.
January 29, 2024
Ako vždy. Dán nikdy nesklame.
April 10, 2016
Jaj, příběh, který by mě samozřejmě zajímal asi nejvíc, zatím nemá řešení. Každopádně 19. "dánovka" se čte hodně dobře, byť těch příběhů tam tentokrát bylo víc než obvykle - Krauz a jeho žena, Bronko, Peter a parta, Michal... Ale smysl to pořád dávalo. :)
June 12, 2014
Lepsia ako ta predchadzajuca, velmi sa mi pacila.
July 21, 2014
Ako vzdy sa mi to dobre citalo, pobavilo a zaujal aj presah na jedno z diel minulych. Sice rychlovka, ale potesila.
Displaying 1 - 10 of 10 reviews