What do you think?
Rate this book
Neumělcům života
V první části knihy je zvýrazněna radost člověka z bytí, radost z Boha, radost z tvorby, radost z rozhodnutí, radost z toho, že všichni jsme pozváni k umění a že zadáním člověka je být obrazem Božím.
Ve druhé části důsledky, kam až může odpovědnost člověka za jeho vlastní osud zajít. Bůh, který si natolik váží člověka, že neudělá nic proti jeho vůli, byť by tato vůle byla destruktivní nebo sebedestruktivní. Vyšší než zvířata, menší než andělé, mezi zemí a nebem je člověk. "I já se tě ptám, Bože, za koho mě lidé pokládají. A když se to všechno s lehkou sebeironií dozvím, pak se po chvíli ticha zeptám: Bože, a za koho mě pokládáš Ty?"
Ve druhé části důsledky, kam až může odpovědnost člověka za jeho vlastní osud zajít. Bůh, který si natolik váží člověka, že neudělá nic proti jeho vůli, byť by tato vůle byla destruktivní nebo sebedestruktivní. Vyšší než zvířata, menší než andělé, mezi zemí a nebem je člověk. "I já se tě ptám, Bože, za koho mě lidé pokládají. A když se to všechno s lehkou sebeironií dozvím, pak se po chvíli ticha zeptám: Bože, a za koho mě pokládáš Ty?"
208 pages, Hardcover
First published March 7, 2014
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 17 of 17 reviews
June 13, 2026
TRI VETY
1. Kniha je chválospevom na osobnú slobodu a odvahu konať.
2. Zároveň je výzvou k tomu, aby sme konali veľké veci, lebo v priemernosť je opakom svätosti.
3. V neposlednom rade to sú rôzne Váchove úvahy nad životom viery.
DOJMY
Po troch rokoch som sa vrátil k Váchovi a očividne sa vo mne niečo zmenilo. Vácha nehovorí nič nové (v zmysle Váchového posolstva), len vo väčšine knihy opäť apeluje na osobnú slobodu a zodpovednosť. Veď Bohu je v podstate jedno, čo si vyberieš, že budeš robiť alebo s kým budeš žiť. Len zober zodpovednosť. Ale je to naozaj tak? Vácha spochybňuje modlitbu "Bože, čo mám robiť?", minimálne vzbudzuje taký dojem, čo však akoby človeku hovorilo "nerozlišuj - konaj, ži!". Samozrejme, v mantineloch Desatora. Áno, to možno pomôže večným váhavcom a ľuďom, ktorí nie sú schopní dospieť, ale ak sa vám to náhodou už podarí, tak v podstate vám Vácha nehovorí celú pravdu. Aj keď hovorí, že je skôr na strane tých, čo sa rozhodnúť nedokážu. A rozhodnutie je umelecký čin, ktorým dokončujeme stvorenie sveta. Budúcnosť neexistuje, my ju tvoríme.
Druhú kritiku, alebo skôr šok, by som smeroval k jeho rozprávaniu o tom, že vlastne nie je šťastný a že ten celibát nie je úplne to pravé orechové. Prinúti vás spýtať sa, že tak prečo si sa potom stal kňazom. Vácha o celibáte hovorí často a je to strašidelné čítanie. Vzbudzuje vo mne veľký obdiv, ale tiež hrôzu. Že najväčším problém celibátu nie je šieste, ale piate prikázanie? Nezabiješ? K tomu len toľko, že modlime sa za našich kňazov, na Váchu a všetkých, ktorí sú osamelí.
Čo sa však týka jeho rozprávania o tom, že Boh nám dal nejaké talenty a my sme povinní ich rozmnožiť, je to úžasná jazda povzbudenia, ktorá človeku jednak hovorí, že musí spoznať svoje talenty a následne s nimi niečo robiť. A to je v podstate Božia vôľa, prečo inak by nám ich Boh dával. A hlavne, všetci sme povolaní k svätosti.
A potom tu sú úvahy nad márnotratným synom. Alebo teda hlavne nad jeho starším bratom. Nad postavou, ktorou môže v jednom momente byť každý z nás. Každý z nás, kto sme začali pracovať vo vinici už ráno, budeme sa sťažovať na tých, čo prišli len večer, pracovali len hodinu a dostali rovnako ako my. Starší brat je podobný a čuduje sa, prečo Otec svojmu synovi nielen že odpustil, ale vystrojil hostinu a prečo nič také za celoživotnú vernosť neprejavil aj staršiemu bratovi. A teda, aby sme neboli prekvapení, koho v tom nebi stretneme (ak sa tam dostaneme) a že možno sa príliš pyšní a vieme lepšie, kto by mal byť spasený a kto nie.
Na záver ešte krásne pripomenutie: "Hriech nie je to, keď sa zabudnem pomodliť pred jedlom, hriech je to, keď sa pred jedlom na chvíľu, na sekundu nezastavím, neotvorím oči a nepoďakujem za nádheru života, za priateľstvo, za vzduch, za bodu a za jedlo, ktoré podobne ako vtáky v povetrí dostávam, za krištáľovo čisté dni života. Čo sú dve veci."
KRÁSNE VETY A POZNÁMKY
1. Človek je pozvaný k radosti z tvorby, radosti z rozhodnutí, ktoré modelujú tvár, radosti z toho, že všetci sme povolaní k umeniu a k tomu byť obrazom Boha.
2. Boh si natoľko váži čoveka, že neurobí nič proti jeho vôli, aj keby táto vôľa bola najdeštruktívnejšia voči druhým aj sebe… (9)
3. Božské je bojovať a nikdy sa nevzdávať, zápasiť a postaviť sa, diabolské je naopak presvedčiť človeka o jeho malosti, o tom, že na ňom nezáleží, že jeho život nemá zmysel ani význam, že človek nedostal žiadne talenty a keď, tak že je najlepšie ich vrátiť nedotknuté. (10)
4. Človek je nejako vždy pozvaný k tomu, aby konal veci, ktoré sú mimo jeho limity. (13)
5. Možno nejde už ani tak o to, aby som sa cestou niečo naučil, ale aby som sa, čím som starší, skôr odnaučoval. (19)
6. Jedna vec je otočiť sa dozadu a nechať sa zajať svojimi hriechmi, a úplne iná vec je obrátiť sa dopredu, nadýchnuť sa vesmíru a ísť k Bohu, napiť sa zo Života. Istotne je potrebné bojovať proti svojim hriechom…ale to by bolo pre kompletný projekt pre pobyt tu na Zemi príliš málo. (22)
7. Hriech nie je to, keď sa zabudnem pomodliť pred jedlom, hriech je to, keď sa pred jedlom na chvíľu nezastvím, neotvorím oči a nepoďakujem za nádheru života, za priateľstvo, za vzduch, za vodu a za jedlo, ktoré podobne ako vtáci v povetrí odstávam…(23)
8. Viera nikdy nebola presvedčenie (nieto presvedčovanie ostatných), ako skôr onen existenciálny pád do priestoru, skok do temnoty, záväzok, vzťah. (24) Mystika, vertikála, úžas nad krásou sveta…výkrik nad nepochopiteľnou pochopiteľnosťou sveta, je základom všetkého. Z tohto výkriku morálka následne vychádza… (25)
9. V Starom zákone v príbehu horiaceho kríku kladie Mojžiš Bohu dve dôležité otázky. Tou druhou je: Kto si ty, Bože? Tou prvou, nemenej dôležitou je: Kto som ja? (51)
10. Milovať druhého človeka znamená pochopiť, prečo ho Boh musel stvoriť . (52)
11. Je zvláštna tá predstava svojhlavého Boha, ktorý na jednej strane človeku dáva jeho charismy, záujmy a túžby, a potom by po ňom chcel ako prísny vládca opak toho, čo mu dal. (57)
12. Opak je pravdou. Dostávam dobré veci, charismy, talenty, všetky možné dobré vlastosti, ktoré v sebe nájdem, aby ich využil, aby nechal v sebe naplno rozkvitnúť všetku Krásu, ktorá je do mňa vložená, aby som ako kvetina na skale a na svetle vyrástol, kam až to pôjde, zúročil všetky vklady a vysal život naplno do poslednej sekundy. (58)
13. Boh Stvoriteľ, akoby kus svojho stvoriteľskej charizmy vždycky predal tomu, čo stvoril. Princípom hry je, že Tvorca tvorí tvorcov. Stvorenie neskončilo, je to trvalý proces, ktorého sa človek zúčastňuje, a jeho úlohou nie je nič menšie než dokončovať dielo stvorenia a pokiaľ na svoje zadanie rezignuje, jeho miesto ostane prázdne. (60) V hmote samotnej je kúsok stvoriteľskej charizmy. (64) I hlina zeme, ádámá, dostala kus stvoriteľskej charizmy. A čo potom Ádám, človek, ktorý dostáva základné zadanie byť obrazom Božím? (65)
14. Beda civilizácii, ktorá by kreativitu a umenie prenechávala len niekoľkým vyvoleným, len absolventom umeleckých škôl, beda, keby z pohodlnosti nechal skladať básne len tým, čo majú vyštudovanú češtinu, beda, keby mali na hudobné nástroje hrať len absolventi konzervatórií. A podobne, beda civilizácii, ktorá by zverila povolanie k sviatosti len niekoľkým dohodnutým zástupcom, len niekoľkým mníchom a sestričkám v kláštore. (61)
15. Sám som sochárom svojho života, verím, že dostanem požehnanie do všetkého, čo budem robiť, a priznávam, že neverím veľmi na žiadnu špeciálnu Božiu vôľu na každý deň, že Boh nie je prísny otec, ktorý by mi takzvane pre moje dobro nariaďuje každý krok. Verím v Boha a verím, že Boh verí vo mňa. (69) Verím, že Boh berie moje rozhodnutia omnoho vážnejšie než ja sám, že Boh má pre mňa úctu omnoho väčšiu než je moja sebaúcta. (73)
16. Príbeh Abraháma - sú tu jasné slová, aby Abraham vyšiel zo svojho mesta a odišiel do neznáma…alebo “vezmi svojho syna, svojho jedineho syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do krajiny Morija a tam ho obetuj..” a Abrahám je poslušný Bohu, až z toho mrazí. (76) Medzitým sú však roky bez božej intervencie…
17. Budúcnosť neexistuje, to my ju tvoríme. (81)
18. Prorok obvykle neprorokuje tak, že by prezradil, čo prijde. Prorok dava na výber a snáď len zdôrazňuje určite vety z Písma (85)
19. Jakub, pre svoje spoliehanie sa na seba a vlastnú prefíkanosť omnoho viac než na Boha je nie náhodou mnohými prezývaný Odysseus Starého Zákona, miluje manželku Ráchel, kvôli ktorej slúži u Lábana dlhých štrnásť rokov. Čo sa týka snov Jozefa, Leon Kass poznamenava, že by nam nemalo uniknúť, že oba sny Jozefa sú už v čase ich vypovedania egyptské - Egypt bol obiľnicou vtedajšieho sveta a v Egypte sa pestovala astronómia, Jakub a jeho rodina boli kočovní pastieri a ani s jednou z týchto oblastí nemali skúsenosť. (92) Ruben, najstarší brat, chce Jozefa ušetriť, vziať do rúk zodpovednosť, prirodzený vodca, má byť rozhodný a zabrániť vražde. Lenže Ruben je Hamletom Starého Zákona. Mal možnosť stať sa hrdinom starého Zákona, ale sa ním nestal, pretože váhal, premýšľal, zvažoval…Keby bol Ruben rozhodnejší, Jozefa by nepredali do Egypta a nespustila by sa lavína ďalších udalostí. Keby…lenže Ruben nebol a poučenie pre nás? Záleží aj na detailoch a aj malý dobrý skutok môže spustiť lavínu dobra a naopak. Jozef potom opakuje bratom: A tak ste ma tu neposlali vy, ale Boh (pre zachovanie života). (98) Nie je to presné plnenie božej vôle - naopak, príbeh je plný zlyhaní, napriek tomu s výsledkom dobrým výsledkom. Ako keby za všetkými slobodnými aktérmi stálo čosi väčšie. (100)
20. Život predo mnou leží ako široká pláň a jedna cesta znamená vzdať sa všetkých ostatných ciest. Pokiaľ sa pýtam na božiu vôľu , Boh vždycky mlčí a nechá ma, aby som na svojich rozhodnutiach vyrástol. (105)
21. Čo ak je najvnútornejšou Božou vôľou, aby som sa rozhodol sám? Aby som vzal za svoj život zodpovednosť? Ticho stať alebo konať, dve možnosti, dva rozdielne výsledky. (105)
22. Ak verím, že Boh môže spôsobiť, že kocky padnú tak alebo tak, pokiaľ verím, že môže viesť moju ruku, keď otvaram Sväté Písmo, musím taktiež veriť, že povedie môj rozum, ktory On stvoril a ktorý nepretržite osvetluje svojou milosťou, aby som ho použil pre správne rozhodnutie. (106)
23. Svojím rozhodnutím vyrastiem, ono môže modelovať moju tvár a nemusim sa schovávať za Boha, Písmo, losy, hviezdy či gény. (109)
24. Na rozdiel od zvierat skúšame svoje limity a nič nepovažujeme dopredu za stratené, žiadne zviera by nikdy neskúsilo free solo len preto, aby posunulo svoje limity. (114)
25. Na príbehu záleží. A ak sa mi seba presvedčíme, že nie sme nič viac než zabijácki ľudoopovia, nenávidiaci sami seba alebo nahé opice, nelíšiace sa inak než kvantitatívne od chlaptých opíc, bude to na nás mať vplyv (117)
26. Vôbec neviem, či je v ľudských silách ľudskú osamelosť prekonať, či je tu niekde blízkosť silnejšia než túžba po blízkosti, intimita schopná naplniť a predčiť túžbu po intimite (139)
27. Hriech je podivuhodne využívaný pre ďalší nádych, nevera je možnosťou odpustenia, extáza z odpustenia by nikdy nebola možná bez skúsenosti hriechu. Odvaha poprosiť o odpustenie spôsobí zemetrasenie a dážď očistných sĺz na oboch stranách. (159)
28. Auschwitz je miesto, kde človek stráca vieru, ale nie vieru v Boha, ale v človeka. (162)
29. Zmyslom každého (stredoškolského) učiteľa je zhliadnuť v každom zo študentov iskru dobra, snažiť sa vedome a stoj čo stoj objaviť talenty, nadanie, náznaky zakopaných pokladov, kopať v hlušine s nádejou na zlatú nitku v skale a nájdenú iskru opatrne rozfúkavať do plamienkov. (171)
1. Kniha je chválospevom na osobnú slobodu a odvahu konať.
2. Zároveň je výzvou k tomu, aby sme konali veľké veci, lebo v priemernosť je opakom svätosti.
3. V neposlednom rade to sú rôzne Váchove úvahy nad životom viery.
DOJMY
Po troch rokoch som sa vrátil k Váchovi a očividne sa vo mne niečo zmenilo. Vácha nehovorí nič nové (v zmysle Váchového posolstva), len vo väčšine knihy opäť apeluje na osobnú slobodu a zodpovednosť. Veď Bohu je v podstate jedno, čo si vyberieš, že budeš robiť alebo s kým budeš žiť. Len zober zodpovednosť. Ale je to naozaj tak? Vácha spochybňuje modlitbu "Bože, čo mám robiť?", minimálne vzbudzuje taký dojem, čo však akoby človeku hovorilo "nerozlišuj - konaj, ži!". Samozrejme, v mantineloch Desatora. Áno, to možno pomôže večným váhavcom a ľuďom, ktorí nie sú schopní dospieť, ale ak sa vám to náhodou už podarí, tak v podstate vám Vácha nehovorí celú pravdu. Aj keď hovorí, že je skôr na strane tých, čo sa rozhodnúť nedokážu. A rozhodnutie je umelecký čin, ktorým dokončujeme stvorenie sveta. Budúcnosť neexistuje, my ju tvoríme.
Druhú kritiku, alebo skôr šok, by som smeroval k jeho rozprávaniu o tom, že vlastne nie je šťastný a že ten celibát nie je úplne to pravé orechové. Prinúti vás spýtať sa, že tak prečo si sa potom stal kňazom. Vácha o celibáte hovorí často a je to strašidelné čítanie. Vzbudzuje vo mne veľký obdiv, ale tiež hrôzu. Že najväčším problém celibátu nie je šieste, ale piate prikázanie? Nezabiješ? K tomu len toľko, že modlime sa za našich kňazov, na Váchu a všetkých, ktorí sú osamelí.
Čo sa však týka jeho rozprávania o tom, že Boh nám dal nejaké talenty a my sme povinní ich rozmnožiť, je to úžasná jazda povzbudenia, ktorá človeku jednak hovorí, že musí spoznať svoje talenty a následne s nimi niečo robiť. A to je v podstate Božia vôľa, prečo inak by nám ich Boh dával. A hlavne, všetci sme povolaní k svätosti.
A potom tu sú úvahy nad márnotratným synom. Alebo teda hlavne nad jeho starším bratom. Nad postavou, ktorou môže v jednom momente byť každý z nás. Každý z nás, kto sme začali pracovať vo vinici už ráno, budeme sa sťažovať na tých, čo prišli len večer, pracovali len hodinu a dostali rovnako ako my. Starší brat je podobný a čuduje sa, prečo Otec svojmu synovi nielen že odpustil, ale vystrojil hostinu a prečo nič také za celoživotnú vernosť neprejavil aj staršiemu bratovi. A teda, aby sme neboli prekvapení, koho v tom nebi stretneme (ak sa tam dostaneme) a že možno sa príliš pyšní a vieme lepšie, kto by mal byť spasený a kto nie.
Na záver ešte krásne pripomenutie: "Hriech nie je to, keď sa zabudnem pomodliť pred jedlom, hriech je to, keď sa pred jedlom na chvíľu, na sekundu nezastavím, neotvorím oči a nepoďakujem za nádheru života, za priateľstvo, za vzduch, za bodu a za jedlo, ktoré podobne ako vtáky v povetrí dostávam, za krištáľovo čisté dni života. Čo sú dve veci."
KRÁSNE VETY A POZNÁMKY
1. Človek je pozvaný k radosti z tvorby, radosti z rozhodnutí, ktoré modelujú tvár, radosti z toho, že všetci sme povolaní k umeniu a k tomu byť obrazom Boha.
2. Boh si natoľko váži čoveka, že neurobí nič proti jeho vôli, aj keby táto vôľa bola najdeštruktívnejšia voči druhým aj sebe… (9)
3. Božské je bojovať a nikdy sa nevzdávať, zápasiť a postaviť sa, diabolské je naopak presvedčiť človeka o jeho malosti, o tom, že na ňom nezáleží, že jeho život nemá zmysel ani význam, že človek nedostal žiadne talenty a keď, tak že je najlepšie ich vrátiť nedotknuté. (10)
4. Človek je nejako vždy pozvaný k tomu, aby konal veci, ktoré sú mimo jeho limity. (13)
5. Možno nejde už ani tak o to, aby som sa cestou niečo naučil, ale aby som sa, čím som starší, skôr odnaučoval. (19)
6. Jedna vec je otočiť sa dozadu a nechať sa zajať svojimi hriechmi, a úplne iná vec je obrátiť sa dopredu, nadýchnuť sa vesmíru a ísť k Bohu, napiť sa zo Života. Istotne je potrebné bojovať proti svojim hriechom…ale to by bolo pre kompletný projekt pre pobyt tu na Zemi príliš málo. (22)
7. Hriech nie je to, keď sa zabudnem pomodliť pred jedlom, hriech je to, keď sa pred jedlom na chvíľu nezastvím, neotvorím oči a nepoďakujem za nádheru života, za priateľstvo, za vzduch, za vodu a za jedlo, ktoré podobne ako vtáci v povetrí odstávam…(23)
8. Viera nikdy nebola presvedčenie (nieto presvedčovanie ostatných), ako skôr onen existenciálny pád do priestoru, skok do temnoty, záväzok, vzťah. (24) Mystika, vertikála, úžas nad krásou sveta…výkrik nad nepochopiteľnou pochopiteľnosťou sveta, je základom všetkého. Z tohto výkriku morálka následne vychádza… (25)
9. V Starom zákone v príbehu horiaceho kríku kladie Mojžiš Bohu dve dôležité otázky. Tou druhou je: Kto si ty, Bože? Tou prvou, nemenej dôležitou je: Kto som ja? (51)
10. Milovať druhého človeka znamená pochopiť, prečo ho Boh musel stvoriť . (52)
11. Je zvláštna tá predstava svojhlavého Boha, ktorý na jednej strane človeku dáva jeho charismy, záujmy a túžby, a potom by po ňom chcel ako prísny vládca opak toho, čo mu dal. (57)
12. Opak je pravdou. Dostávam dobré veci, charismy, talenty, všetky možné dobré vlastosti, ktoré v sebe nájdem, aby ich využil, aby nechal v sebe naplno rozkvitnúť všetku Krásu, ktorá je do mňa vložená, aby som ako kvetina na skale a na svetle vyrástol, kam až to pôjde, zúročil všetky vklady a vysal život naplno do poslednej sekundy. (58)
13. Boh Stvoriteľ, akoby kus svojho stvoriteľskej charizmy vždycky predal tomu, čo stvoril. Princípom hry je, že Tvorca tvorí tvorcov. Stvorenie neskončilo, je to trvalý proces, ktorého sa človek zúčastňuje, a jeho úlohou nie je nič menšie než dokončovať dielo stvorenia a pokiaľ na svoje zadanie rezignuje, jeho miesto ostane prázdne. (60) V hmote samotnej je kúsok stvoriteľskej charizmy. (64) I hlina zeme, ádámá, dostala kus stvoriteľskej charizmy. A čo potom Ádám, človek, ktorý dostáva základné zadanie byť obrazom Božím? (65)
14. Beda civilizácii, ktorá by kreativitu a umenie prenechávala len niekoľkým vyvoleným, len absolventom umeleckých škôl, beda, keby z pohodlnosti nechal skladať básne len tým, čo majú vyštudovanú češtinu, beda, keby mali na hudobné nástroje hrať len absolventi konzervatórií. A podobne, beda civilizácii, ktorá by zverila povolanie k sviatosti len niekoľkým dohodnutým zástupcom, len niekoľkým mníchom a sestričkám v kláštore. (61)
15. Sám som sochárom svojho života, verím, že dostanem požehnanie do všetkého, čo budem robiť, a priznávam, že neverím veľmi na žiadnu špeciálnu Božiu vôľu na každý deň, že Boh nie je prísny otec, ktorý by mi takzvane pre moje dobro nariaďuje každý krok. Verím v Boha a verím, že Boh verí vo mňa. (69) Verím, že Boh berie moje rozhodnutia omnoho vážnejšie než ja sám, že Boh má pre mňa úctu omnoho väčšiu než je moja sebaúcta. (73)
16. Príbeh Abraháma - sú tu jasné slová, aby Abraham vyšiel zo svojho mesta a odišiel do neznáma…alebo “vezmi svojho syna, svojho jedineho syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do krajiny Morija a tam ho obetuj..” a Abrahám je poslušný Bohu, až z toho mrazí. (76) Medzitým sú však roky bez božej intervencie…
17. Budúcnosť neexistuje, to my ju tvoríme. (81)
18. Prorok obvykle neprorokuje tak, že by prezradil, čo prijde. Prorok dava na výber a snáď len zdôrazňuje určite vety z Písma (85)
19. Jakub, pre svoje spoliehanie sa na seba a vlastnú prefíkanosť omnoho viac než na Boha je nie náhodou mnohými prezývaný Odysseus Starého Zákona, miluje manželku Ráchel, kvôli ktorej slúži u Lábana dlhých štrnásť rokov. Čo sa týka snov Jozefa, Leon Kass poznamenava, že by nam nemalo uniknúť, že oba sny Jozefa sú už v čase ich vypovedania egyptské - Egypt bol obiľnicou vtedajšieho sveta a v Egypte sa pestovala astronómia, Jakub a jeho rodina boli kočovní pastieri a ani s jednou z týchto oblastí nemali skúsenosť. (92) Ruben, najstarší brat, chce Jozefa ušetriť, vziať do rúk zodpovednosť, prirodzený vodca, má byť rozhodný a zabrániť vražde. Lenže Ruben je Hamletom Starého Zákona. Mal možnosť stať sa hrdinom starého Zákona, ale sa ním nestal, pretože váhal, premýšľal, zvažoval…Keby bol Ruben rozhodnejší, Jozefa by nepredali do Egypta a nespustila by sa lavína ďalších udalostí. Keby…lenže Ruben nebol a poučenie pre nás? Záleží aj na detailoch a aj malý dobrý skutok môže spustiť lavínu dobra a naopak. Jozef potom opakuje bratom: A tak ste ma tu neposlali vy, ale Boh (pre zachovanie života). (98) Nie je to presné plnenie božej vôle - naopak, príbeh je plný zlyhaní, napriek tomu s výsledkom dobrým výsledkom. Ako keby za všetkými slobodnými aktérmi stálo čosi väčšie. (100)
20. Život predo mnou leží ako široká pláň a jedna cesta znamená vzdať sa všetkých ostatných ciest. Pokiaľ sa pýtam na božiu vôľu , Boh vždycky mlčí a nechá ma, aby som na svojich rozhodnutiach vyrástol. (105)
21. Čo ak je najvnútornejšou Božou vôľou, aby som sa rozhodol sám? Aby som vzal za svoj život zodpovednosť? Ticho stať alebo konať, dve možnosti, dva rozdielne výsledky. (105)
22. Ak verím, že Boh môže spôsobiť, že kocky padnú tak alebo tak, pokiaľ verím, že môže viesť moju ruku, keď otvaram Sväté Písmo, musím taktiež veriť, že povedie môj rozum, ktory On stvoril a ktorý nepretržite osvetluje svojou milosťou, aby som ho použil pre správne rozhodnutie. (106)
23. Svojím rozhodnutím vyrastiem, ono môže modelovať moju tvár a nemusim sa schovávať za Boha, Písmo, losy, hviezdy či gény. (109)
24. Na rozdiel od zvierat skúšame svoje limity a nič nepovažujeme dopredu za stratené, žiadne zviera by nikdy neskúsilo free solo len preto, aby posunulo svoje limity. (114)
25. Na príbehu záleží. A ak sa mi seba presvedčíme, že nie sme nič viac než zabijácki ľudoopovia, nenávidiaci sami seba alebo nahé opice, nelíšiace sa inak než kvantitatívne od chlaptých opíc, bude to na nás mať vplyv (117)
26. Vôbec neviem, či je v ľudských silách ľudskú osamelosť prekonať, či je tu niekde blízkosť silnejšia než túžba po blízkosti, intimita schopná naplniť a predčiť túžbu po intimite (139)
27. Hriech je podivuhodne využívaný pre ďalší nádych, nevera je možnosťou odpustenia, extáza z odpustenia by nikdy nebola možná bez skúsenosti hriechu. Odvaha poprosiť o odpustenie spôsobí zemetrasenie a dážď očistných sĺz na oboch stranách. (159)
28. Auschwitz je miesto, kde človek stráca vieru, ale nie vieru v Boha, ale v človeka. (162)
29. Zmyslom každého (stredoškolského) učiteľa je zhliadnuť v každom zo študentov iskru dobra, snažiť sa vedome a stoj čo stoj objaviť talenty, nadanie, náznaky zakopaných pokladov, kopať v hlušine s nádejou na zlatú nitku v skale a nájdenú iskru opatrne rozfúkavať do plamienkov. (171)
December 30, 2023
“Tvůrce tvoří tvůrce”
“Veřím, že Bůh miluje různorodost a různorodost, jedinečnost, pestrost, evoluci a víření. Veřím, že můj Bůh miluje tanec.”
“Dlouhé trasy se běží hlavou, svaly nejsou k ničemu. Celé to ale nebylo k ničemu: přestože jsem běžel jako šílenec, sám sobě jsem neutekl ani o centimetr.”
“Paradoxně čím jsou rozdíly menší, tím je nenávist větší. Pokud je ale církev složena z chybujícich lidí, chybujíci lidi budou vždy chybovat a vždy dodávat příležitosti pro odsudky. Naštěstí to nejsme my, kdo rozesíláme pozvánky na nebeskou hostinu.”
Musím priznať, že som si nespočetne veľakrát pri rôznych pasážach aj poplakala. Pretože ma niekto prečítal do bodu, že som sa musela zastaviť a skontrolovať si srdce. Kontrolujem si ho odkedy sa ma ľudia začali pýtať či si ho kontrolujem. Nuž, a táto kniha ho skontrolovala tiež. Preto posledný výtržok pridávam sem: “Tak jak jse touží dávát Bůh, se toužím dávat i já. A jako On, ani já nechci dávat něco, nýbrž se. Chci, aby i moje láska vypálila do lidských a Božích rukou a srdcí ohnivé rány a aby láska a bolest mého srdce na chvíli pocítil i Bůh. Láska se posmívá všem hranicím a jejím jménem je nekonečno.”
Vácha opäť boduje.
“Veřím, že Bůh miluje různorodost a různorodost, jedinečnost, pestrost, evoluci a víření. Veřím, že můj Bůh miluje tanec.”
“Dlouhé trasy se běží hlavou, svaly nejsou k ničemu. Celé to ale nebylo k ničemu: přestože jsem běžel jako šílenec, sám sobě jsem neutekl ani o centimetr.”
“Paradoxně čím jsou rozdíly menší, tím je nenávist větší. Pokud je ale církev složena z chybujícich lidí, chybujíci lidi budou vždy chybovat a vždy dodávat příležitosti pro odsudky. Naštěstí to nejsme my, kdo rozesíláme pozvánky na nebeskou hostinu.”
Musím priznať, že som si nespočetne veľakrát pri rôznych pasážach aj poplakala. Pretože ma niekto prečítal do bodu, že som sa musela zastaviť a skontrolovať si srdce. Kontrolujem si ho odkedy sa ma ľudia začali pýtať či si ho kontrolujem. Nuž, a táto kniha ho skontrolovala tiež. Preto posledný výtržok pridávam sem: “Tak jak jse touží dávát Bůh, se toužím dávat i já. A jako On, ani já nechci dávat něco, nýbrž se. Chci, aby i moje láska vypálila do lidských a Božích rukou a srdcí ohnivé rány a aby láska a bolest mého srdce na chvíli pocítil i Bůh. Láska se posmívá všem hranicím a jejím jménem je nekonečno.”
Vácha opäť boduje.
October 2, 2021
Tvůrce tvoří tvůrce. Nejsme jen stvořeni, ale i tvořiví. Podílíme se a dokončujeme proces stvoření. Co je to za zemi, po které chodíme, že se stala námi? A my se měníme a dále tvoříme?
Jak bychom se zachovali, kdybychom byli starším synem v příběhu o marnotratném synovi? Taky bychom nechtěli vejít na hostinu, kterou otec uspořádá u příležitosti jeho návratu, protože my jsme přeci celou dobu pomahali, ale otec nikdy žádnou hostinu pro mě nevystrojil? Možná to bude tedy naše pýcha, která nám znemožní vejít do nebe, až uvidíme, kdo všechno se tam dostal.
Nezáleží na tom, kolik hřiven jsme dostali, ale kolikrát jsme je dokázali znásobit. Když dostaneme mnoho talentu a předpokladů, je těžké udržet si pokoru a tvrdě na sobě dřít.
A na závěr oceňuji upřímnost Váchy při popisu jeho snů, nocí a pocitů z celibátu. Nezávidím mu. Spíše děkuji za další jeho čtivou knihu.
Jak bychom se zachovali, kdybychom byli starším synem v příběhu o marnotratném synovi? Taky bychom nechtěli vejít na hostinu, kterou otec uspořádá u příležitosti jeho návratu, protože my jsme přeci celou dobu pomahali, ale otec nikdy žádnou hostinu pro mě nevystrojil? Možná to bude tedy naše pýcha, která nám znemožní vejít do nebe, až uvidíme, kdo všechno se tam dostal.
Nezáleží na tom, kolik hřiven jsme dostali, ale kolikrát jsme je dokázali znásobit. Když dostaneme mnoho talentu a předpokladů, je těžké udržet si pokoru a tvrdě na sobě dřít.
A na závěr oceňuji upřímnost Váchy při popisu jeho snů, nocí a pocitů z celibátu. Nezávidím mu. Spíše děkuji za další jeho čtivou knihu.
March 23, 2025
~co když je Boží vůlí, abych vzal odpovědnost za svůj život?
~V Bohu žiji, pohybuji se, a jsem
~Jsme na vrcholu výstupu. Chci, co chceš Ty - věta, kterou říká Bůh člověku a člověk Bohu.
~To, že křesťanství rozetne mou duši a až do krajnosti napne moje síly k odpouštění, velkorysosti, lásce, jako bychom nevnímali.
Ono aj keď si nepamätám úplne presne tie myšlienky o ktorých hovoril, a nevedela by som to už tak presne zreprodukovať, mám pocit že som sa s nimi zžila. Že zasial semienka a oni vyrastú v pravý čas.
No a okrem toho to je extrémna kniha. Množstvo vecí na zamyslenie a je to strašidelné že mám zobrať život do vlastných rúk. Alebo nie?
~V Bohu žiji, pohybuji se, a jsem
~Jsme na vrcholu výstupu. Chci, co chceš Ty - věta, kterou říká Bůh člověku a člověk Bohu.
~To, že křesťanství rozetne mou duši a až do krajnosti napne moje síly k odpouštění, velkorysosti, lásce, jako bychom nevnímali.
Ono aj keď si nepamätám úplne presne tie myšlienky o ktorých hovoril, a nevedela by som to už tak presne zreprodukovať, mám pocit že som sa s nimi zžila. Že zasial semienka a oni vyrastú v pravý čas.
No a okrem toho to je extrémna kniha. Množstvo vecí na zamyslenie a je to strašidelné že mám zobrať život do vlastných rúk. Alebo nie?
April 28, 2025
je to fresh, mám to rád
March 20, 2020
Byla to smutná knížka. Překvapilo mě to. Čekal jsem od Orka entuziasmus, místo toho jsem spíše vnímal jeho nesmiřitelnost s tím, co dělá. Vzhledem k roku vydání a k tomu, že sleduji Orku v mediálním prostoru (jeho rozhovory, i přednášky), vnímám, že od té doby ušel velký kus cesty. Přesto knížka dává možnosti k pěkným zamyšlením.
June 8, 2017
At the beginning, I was not so sure if I really like the book, but the more I have read, the more I liked it, even though I do not totally agree with the author, it really got me thinking and that counts. Very good book. It has some really tough questions for all who read it.
February 20, 2025
táto kniha mi veľa vzala a asi dvakrát tak veľa dala. číta sa to veľmi rýchlo a ľahko, a každá veta je tak trochu provokáciou. veľa zamyslení, veľa uvedomení, veľa odpovedí, ešte viac otázok. asi tak. mega read. odporúčam!
August 4, 2017
Jedna z nejinspirativnějších a nejpodnětnějších knih, které jsem kdy četla. "...Že tím nejděsivějším soupeřem, kterého jsem schopen si představit, děsivějším než pluky ďáblů, budu já sám"
September 30, 2018
Malá, nenápadná, so škaredou grafikou.
No plná myšlienok, ktoré budia.
No plná myšlienok, ktoré budia.
February 3, 2019
K připomenutí těch důležitých věcí v životě.
June 5, 2020
Tento autor mi jednoducho sedi, je mozne, ze nie som objektivna. Opat ma to oslovilo, zasiahlo a pokracujem v uvazovani nad temami aj po docitani knihy. Vsetky hviezdy pre Orka :)
July 16, 2014
… Bůh, něco nad námi nebo jak to pojmenovat, co dává příběhu smysl. Židovství a křesťanství přinesou myšlenku, že to mohu oslovit, že oné síle, inteligenci či všemu tomu, co se skrývá za písmeny Dieu, God, Dios nebo Bůh, mohu říct „Ty“, že se s tím dá mluvit. (Str. 29)
Evropa, civilizace navenek s vysokými hradbami, moderní technikou, samořízenými raketami a obrněnými pásy, ale civilizace zevnitř vykotlaná, civilizace bez myšlenky, pro kterou by se chtělo žít, bez vize, za kterou by stálo za to umřít, civilizace jako dutý strom, čekající na první lehký poryv větru, který ji bez námahy smete. (Str. 39)
Znázornit vizi, nezlobte se, na to jsme my umělci příliš alternativní. (Str. 39)
Vesmír nic nenutí být krásným, ale on je. Jestli není Bůh, proč by měl být? (Str. 53)
… „Ukažte mi denár! Čí má obraz a nápis?“ Odpověděli: „Císařův.“ Řekl jim: „Odevzdejte tedy to, co je císařovo, císaři, a co je Boží, Bohu.“ Apokryf pokračuje: „Ale co je Boží?“ zeptali se ho. „Podívejte se na sebe,“ řekl jim, „čí obraz je do vás vepsán?“ (Str. 59)
Stvoření neskončilo, je to trvalý proces, jehož je člověk účasten, a jeho úkolem je nic menšího, než dokončovat dílo stvoření a pokud člověk na své zadání rezignuje, jeho místo zůstane prázdné. (Str. 60)
… vědci jsou nahraditelní … Umělci ale nahraditelní nejsou. To je obrovská výzva pro nás. Pokud rezignujeme na pozvání k umění, naše dílo zůstane prázdné, … Cesta, kterou neprojdeme my, nikdy nevznikne a svatost našeho života zůstane prázdná, nevyužitá. (Str. 66—68)
… my, křesťané, bychom nemuseli znamení času pouze číst, nýbrž že bychom se je mohli konečně naučit i psát. … ne dětmi autoritativního otce a starostlivé matky církve, … nýbrž přáteli, spolutvůrci, partnery ve stvoření. … Velmi si vážím všech hagiografů, svatopisců sepisujících životopisy svatých. My však máme být především těmi, o kterých se ty životopisy budou psát. … jakýkoli jiný život než ten, kdy se člověk svěří či odevzdá Bohu, je ve svých důsledcích horší, smutnější, ničivější, nenaplněnější. (Str. 71—78)
Copak rozum není od Boha? … V případě špatné volby se nemohu … zcela proti faktům či zdravému rozumu utěšovat, že daná volba byla vlastně dobrá, jen my to teď nevidíme. (Str. 106—107)
A pokud je lidská inteligence, vyhlašující evoluční materialismus, samotná jen evoluční adaptací a nic než to, adaptací, která vznikla náhodným, slepým výběrem, měli bychom vůbec brát její závěry vážně? (Str. 114—115)
Jonathan Sacks připomíná, že čtyřikrát jsme se v novodobých dějinách pokusili postavit společnost na ateistických základech. … v Babylónu začali stavět věž, … v době francouzské revoluce, stalinistického Ruska, nacistického Německa a komunistické Číny. … s desítkami milionu mrtvých v patách, s gilotinami, gulagy a koncentráky. Vždyť člověk nic neznamená … Stáváme se tím, co si myslíme, že jsme. (Str. 115—116)
November 24, 2015
s. 126
"Na příbězích záleží. Člověk vnímající sám sebe jako náhodný a nikým nezamýšlený produkt evoluční náhody, věc ve světě věcí, nebo naopak chrám Boží, bytost se zadáním být obrazem Božím, svatostánkem, ve kterém přebývá Bůh, a s velikou odpovědností za svět povedou k různým příběhům, různým jednáním. Ideje mají své následky,"
s. 169
"Těhotná Hagar se posmívá neplodné Sáře, Sára šikanuje Hagar, Abrahám k tomu mlčí a když je pak dohnán k činu, vyžene Hagar i se synem Izmaelem, o němž Bible explicitně zmiňuje, že jej Abrahám miluje, Jákob podvede Ezaua, Lában podvede Jákoba, Jákob po čase Lábana, Mojžíš nedůvěřuje Bohu a nevstoupí do zaslíbené země. Král David svede Batšebu, manželku Chetity Uriáše. Uriáše nechá David zabít mečem a s Batšebou se dopustí cizoložství. Občas o tom přemýšlím: Vzali by králi Davidovi text v nějakém z pravověrných katolických nakladatelství? Otiskli by v jiných, dozajista katolických časopisech, texty svatému Petrovi..? Jak je jednoduché sedět v křesle a z pohodlí domova rozdělovat svět na dvě strany, na dvě barvy, na nás pravověrné a na ty ostatní... Každý z nás jsme trochu Abrahámem, Jákobem, Mojžíšem, Petrem i Jidášem, každý jsme králem Davidem se vším, co k tomu patří, každý máme v sobě nejen marnotratného, nýbrž především i staršího syna. Pokušením všech tyranů a hrůzovládců bylo ty zlé vykořenit, vyplet z povrchu země, a to jak v církvi svaté, tak i ve společnosti. Na důsledky se jezdíme dívat každý podzim s našimi mediky do Auschwitz."
"Na příbězích záleží. Člověk vnímající sám sebe jako náhodný a nikým nezamýšlený produkt evoluční náhody, věc ve světě věcí, nebo naopak chrám Boží, bytost se zadáním být obrazem Božím, svatostánkem, ve kterém přebývá Bůh, a s velikou odpovědností za svět povedou k různým příběhům, různým jednáním. Ideje mají své následky,"
s. 169
"Těhotná Hagar se posmívá neplodné Sáře, Sára šikanuje Hagar, Abrahám k tomu mlčí a když je pak dohnán k činu, vyžene Hagar i se synem Izmaelem, o němž Bible explicitně zmiňuje, že jej Abrahám miluje, Jákob podvede Ezaua, Lában podvede Jákoba, Jákob po čase Lábana, Mojžíš nedůvěřuje Bohu a nevstoupí do zaslíbené země. Král David svede Batšebu, manželku Chetity Uriáše. Uriáše nechá David zabít mečem a s Batšebou se dopustí cizoložství. Občas o tom přemýšlím: Vzali by králi Davidovi text v nějakém z pravověrných katolických nakladatelství? Otiskli by v jiných, dozajista katolických časopisech, texty svatému Petrovi..? Jak je jednoduché sedět v křesle a z pohodlí domova rozdělovat svět na dvě strany, na dvě barvy, na nás pravověrné a na ty ostatní... Každý z nás jsme trochu Abrahámem, Jákobem, Mojžíšem, Petrem i Jidášem, každý jsme králem Davidem se vším, co k tomu patří, každý máme v sobě nejen marnotratného, nýbrž především i staršího syna. Pokušením všech tyranů a hrůzovládců bylo ty zlé vykořenit, vyplet z povrchu země, a to jak v církvi svaté, tak i ve společnosti. Na důsledky se jezdíme dívat každý podzim s našimi mediky do Auschwitz."
February 10, 2017
Podobně jako Modlitba argentinských nocí i tato kniha je sbírkou úvah a postřehů, kterými Orko odkrývá poměrně mnoho ze svého smýšlení a směřování. Upřímně přiznává občasné pochybnosti a pocit nezapadání do ideálních představ. O sobě, bytí katolíkem a dalších aspektech života. Pro mne z toho tak nějak vyplývá, že nemůžeme být každý ideálem, ale i bytí sám sebou a zápas o sebe má velkou hodnotu.
June 5, 2015
Tak jsem se při otevření knížky v práci už dlouho nenasral.
February 8, 2018
Opět spousta podnětných čtivě formulovaných myšlenek, ale shrnul bych to sarkasticky asi tak, že Marek Vácha má trochu temnější období.
Displaying 1 - 17 of 17 reviews