115 príbehov a zamyslení o tom, čo môžeme urobiť, aby bol svet lepším miestom a my sme vedeli, kde hľadať zmysel života.
Toto je kniha pre všetkých, ktorí potrebujú čítať o nádeji. Pre všetkých, ktorí sa pýtajú, čo majú robiť, keď sa im chce len bežať preč a kričať z plných pľúc. Pre všetkých, ktorí by chceli vedieť odpoveď na otázku, prečo tu zostať.
Toto je kniha o mostoch medzi ľuďmi, o svedomí, mačkách, knihách, Poirotovi a oknách svietiacich do tmy. Je o tom, čo pomáha na srdce a na čo si máte dávať pozor, keď sadáte k internetu. Je to kniha o Slovensku, o ľuďoch v ňom a o tom, čo všetko sa touto krajinou za posledných desať rokov prehnalo. Napriek tomu o čom táto kniha je, má schopnosť utešiť a povzbudiť, a to natoľko, že je divné, že nie je na predpis. Môžete ju čítať tak, že ju jednoducho otvoríte na ľubovoľnej strane a ona sa už s vašimi potrebami nejako vysporiada.
Ak sa vám ju nebude chcieť čítať, darujte ju. Možno vám prišla do cesty práve preto, aby ste slová z nej doručili niekomu, kto na ne čaká.
Eva Borušovičová vidí svet a naše vyhliadky až podozrivo optimisticky. Hľadá svetlo, cestu, tichých hrdinov každodennosti. Výhody v nevýhodách, krásu tam, kde ju hľadá málokto. A hlavne ľudské osudy, ktoré sa často vyvíjajú celkom nečakane a dokonca lepšie, než by sme očakávali.
Takmer desať rokov píše Eva Borušovičová do denníka Sme raz za mesiac na autorskú stranu to, nad čím práve premýšľa, aký príbeh ju zaujal alebo čo hýbe krajinou, v ktorej všetci žijeme.
Dnes vychádza výber z novinových textov v jednej knihe. Pre tých, ktorí potrebujú uveriť, že je tu ešte nádej. Nádej, ktorá je pri nás a šuchoce krídlami.
Eva Borušovičová was a Slovak writer, movie director and screenwriter. She was also known as a writer under her own name as well as under the pseudonym Maxim E. Matkin.
Svet prišiel o najsilnejšiu generátorku optimizmu a bude zas o čosi smutnejším miestom. Našťastie nám tu Evka nechala svoje knihy. Dostala som silnú chuť si túto prečítať.
Knihu som si kupila na odporucanie bookfluencerky, ze je to "578 stran nadeje" v den, ktory bol fakt na...o. Nadej sa mi naozaj zisla... Eva ponuka zbierku uvah od roku 2015, najma na aktualne dianie. Niektore kapitoly su prijemne, lahke, povzbudzujuce. Uz mesiac slintam na liptovsku kapustnicu a lekvar, chcem si kupit obrovsky stol a hostit. Avsak je vela kapitol, ktore odrazaju nadej minulu... ktora ma teraz trpku prichut (pred vojnou, ze vojna nebude, v 2018, ze sa zbavime Premiera a pod.) Tie ma celkom polozili. Vzdy sa snazi hladiet pozitivne, ako to dobre dopadne... a po 9 rokoch stale vidim, ze nedopadlo. Citanie je to prijemne, Eva je remeselne schopna, citatel s nou sympatizuje a ja v mnohom suhlasim. Pre mna osobne bola veta "578 stran nadeje" false advetising, ale pre vas mozno nebude :)
krátke zamyslenia a pribehy ako casozber peny i hlbin dni a udalosti poslednych rokov v zivote EB i nas vsetkych. bavilo ma otvarat knihu nahodne a nachadzat odpovede na rozne otazky - casto x to bolo magicke a nasla som presne, co som hladala a potrebovala ❤️
Povzbudivé, inteligentné čítanie plné úsmevné dobroty, láskavosti, no i triezveho pohľadu na svet. Krátke, nezávisle od seba napísané novinové eseje, dobre sa číta po kúskoch.