Knihy s témou 2sv sú ťažkým a náročným čítaním. Ide o veľmi citlivú tému, ku ktorej spracovaniu treba pristupovať opatrne. A to tak aby bola zároveň zachovaná úcta k osobám, ktorých sa príbeh týka. A zároveň tak aby bola zachovaná čo najväčšia autenticita príbehu a 2/3 v ňom neboli upravené podľa toho ako sa to autorovi hodí.
ako opísať dojmy z takejto knihy? napísať, že to bolo dobré a príjemné čítanie? tieto prídavné mená sa mi nehodí používať pri knihách s touto témou. bolo to silné, smutné, emotívne čítanie. áno. to sú tie správne slová.
2sv to nie je bohužiaľ len holokaust a neslávne tábory, ktorým je venované veľké množstvo kníh v poslednej dobe. Ale aj príbehy ľudí ktorí síce boli na "druhej" strane a mali to "šťastie" že sa nenarodili ako židia. Ale vojna sa týkala aj ich, zasiahla ich, bola súčasťou ich životov. Ale nehodlali sa tomu len tak prizerať a rozhodli sa pustiť do boja so systémom. Do boja ktorý bol riskantný a nebezpečný, ale ktorí boli ochotní podstúpiť. Riskovali vlastné životy aby zachránili stovky, tisícky iných. A o takých ľuďoch je aj tento príbeh. Irena a jej priatelia, ľudia okolo nej sa rozhodli že nebudú len tak nečine stať, len tak sa viesť a plynúť s davom, ale starali sa, pomáhali a bojovali. Vytvorili sieť ktorá pomohla deťom, ľuďom v gete.
aj keď kniha nesie názov Irena Sendler- Anjel z Varšavy a ona je hlavnou nositeľkou príbehu. príbeh nie je len o nej, ale aj o príbehoch, osudoch ostatných ľudí, ktorí spolu s ňou poskytli pomoc a zachraňovali tých, ktorí boli pripravené o akékoľvek ľudské práva a pre tých nadradených neboli ničím iným len "zvermi", pritom to boli oni sami kto nimi boli. kniha je plná strašných pasáži, ktoré donútia človeka čítanie prerušiť a cítiť bolesť, smútok, hnev nad tým čo je bohužiaľ súčasťou našich dejín. Strašné pasáže predstavujú aj tie v ktorých postavy riešia tzv. židovskú otázku. Ono sa to asi nestalo presne takto, ale čo vieme kľudne aj mohlo. Strašný je na tom ten pokoj, kľud postáv s akým to riešia, akoby išlo o debatu o počasí a nie o ľuďoch a ich životoch.
aj vďaka Irene a jej priateľom z knihy a príbehu však cítiť aj nádej. nádej, ktorú dali rodinám detí, že budú žiť a že nebudú smutnými číslami medzi tými, ktorí neprežili. to čo robili bolo takým svetlom v tme, ktoré bolo veľmi potrebné a ktoré dokazovalo, že to zlo možno poraziť. človek k nim musí cítiť úctu, byť na nich hrdý a pyšný, lebo mohli si zvoliť tú možnosť, že nebudú nič robiť a budú sa starať len o seba, ale oni mali veľké srdcia, ktoré im nedovolili sa obrátiť tomu všetkému chrbtom.
kníh s témou 2SV je v poslednej dobe naozaj veľa. veľké množstvo nich sa zameria však na tábory smrti a hlavne jeden z nich. nájsť medzi týmto vzrastajúcim množstvom kníh a príbeh, taký ten kvalitne napísaný, ktorý možno prinesie nový pohľad do tejto smutnej mašinérie, je ťažké. a práve kniha o Irene Sendler sa do tohto skromného množstva dá zaradiť. ak sa zaujímate o knihy o 2SV, ale už vás nebaví čítať príbehy o táboroch smrti, určite siahnite po tejto.