What do you think?
Rate this book
Edgar Allan Poe's Spirits of the Dead
A collection of adaptations of Edgar Allen Poe's The Conqueror Worm, The Fall of the House of Usher, The Raven, and more by Eisner Award Hall of Fame 2012 inductee Richard Corben!
A collection of Edgar Allan Poe's classics adapted by master horror comics artist and Eisner Hall of Fame inductee, Richard Corben.
A collection of Edgar Allan Poe's classics adapted by master horror comics artist and Eisner Hall of Fame inductee, Richard Corben.
207 pages, Hardcover
First published October 14, 2014
12 people are currently reading
310 people want to read
About the author
Richard Corben
543 books147 followersAmerican illustrator and comic book artist best known for his comics featured in Heavy Metal magazine. He won the 2009 Spectrum Grand Master Award. In 2012 he was elected to the The Will Eisner Award Hall of Fame.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 73 reviews
December 16, 2016
Legendary horror artist Richard Corben adapts a selection of Edgar Allan Poe’s stories and poems in a pretty decent anthology, Spirits of the Dead.
Corben’s unique artistic style definitely gives Poe’s stories another layer of the macabre with its creepy visuals, particularly with his grotesquely proportioned figures. Corben also includes his own character, Mag the Hag, as a kind of host to each of the stories, a Crypt Keeper surrogate-type whose brief commentary at the beginning and end adds an element of levity to the proceedings.
But your enjoyment of the book will largely rest on how you feel about Poe’s stories which, at their core, are mostly unchanged. Classics like The Cask of Amontillado, The Masque of Red Death, The Murders in the Rue Morgue, The Fall of the House of Usher, and The Raven are all included and show why they are among his most famous works because of their originality and continued ability to captivate. His lesser known poem, The City in the Sea, was also a good inclusion by Corben.
Other pieces though were very forgettable and uninteresting: Alone, The Sleeper, The Assignation, Berenice, Morella, Shadow, The Conqueror Worm, and The Premature Burial. The title poem wasn’t even a comic, it was just the poem printed on a page with Corben drawing the border around it.
Good adaptations elevate the source material to the next level which mostly isn’t the case here although Corben does accomplish this on a couple of occasions. Berenice’s teeth were strikingly horrific and the visual of the Raven itself towards the end of the poem was amazing and made me think completely differently about what the bird was. Corben’s a little too obsessed with bewbs but mostly his art is outstanding and a perfect match for Poe’s work.
Spirits of the Dead is an uneven collection that’s not going to be for everyone but it’s certainly not a bad read for horror fans.
Corben’s unique artistic style definitely gives Poe’s stories another layer of the macabre with its creepy visuals, particularly with his grotesquely proportioned figures. Corben also includes his own character, Mag the Hag, as a kind of host to each of the stories, a Crypt Keeper surrogate-type whose brief commentary at the beginning and end adds an element of levity to the proceedings.
But your enjoyment of the book will largely rest on how you feel about Poe’s stories which, at their core, are mostly unchanged. Classics like The Cask of Amontillado, The Masque of Red Death, The Murders in the Rue Morgue, The Fall of the House of Usher, and The Raven are all included and show why they are among his most famous works because of their originality and continued ability to captivate. His lesser known poem, The City in the Sea, was also a good inclusion by Corben.
Other pieces though were very forgettable and uninteresting: Alone, The Sleeper, The Assignation, Berenice, Morella, Shadow, The Conqueror Worm, and The Premature Burial. The title poem wasn’t even a comic, it was just the poem printed on a page with Corben drawing the border around it.
Good adaptations elevate the source material to the next level which mostly isn’t the case here although Corben does accomplish this on a couple of occasions. Berenice’s teeth were strikingly horrific and the visual of the Raven itself towards the end of the poem was amazing and made me think completely differently about what the bird was. Corben’s a little too obsessed with bewbs but mostly his art is outstanding and a perfect match for Poe’s work.
Spirits of the Dead is an uneven collection that’s not going to be for everyone but it’s certainly not a bad read for horror fans.
March 8, 2016
This book is a collection of selected stories by Edgar Allan Poe that have been reimagined in comic format by Richard Corben. Poe is one of my favorite writers, and I had some high hopes for this book before getting into it. Unfortunately, it didn't live up to any of them.
To start, the art style isn't very aesthetically appealing. The way that Corben draws human faces is quite strange, and though he may have intended them to be a bit grotesque for Poe stories, they were just really odd and I found myself not wanting to look at them. The drawings themselves didn't seem to be much more than a beginning comic artist's work, and I honestly have no idea why the person who wrote the introduction praised Corben's artwork so highly (I have a theory that this person, M. Thomas Inge, is either a friend of Corben's or was paid to write what he did). Corben also draws all of the women in every story with huge chests and quite often fully or partially naked. There is a strong sense of the objectification of women in all of Corben's retellings and illustrations, and this was another very big turn-off for me.
One would think that the text would at least have no problems with it, since it was originally Poe's words, but Corben made the dialogue bland and cheesy in places. He also didn't seem to retell the stories quite right. He (supposedly) purposefully combined "The Fall of the House of Usher" and "The Oval Portrait," and I didn't care for the story that resulted from this. Not only did it seem like too much for one story, but it also didn't follow (what I imagine to have been) Poe's vision for "Usher." Corben played up the sibling incest in "Usher," which is not even explicit in Poe's original story, as well as changing a good amount of the plot. As a big Poe fan and "Usher" being one of my favorites, this bothered me.
I wish I had anything positive to say about this book, but it was extremely disappointing to me. I read it in one sitting, so at least I didn't waste too much of my time.
Review can also be found on my book blog: swimmingthroughliterature.wordpress.com
To start, the art style isn't very aesthetically appealing. The way that Corben draws human faces is quite strange, and though he may have intended them to be a bit grotesque for Poe stories, they were just really odd and I found myself not wanting to look at them. The drawings themselves didn't seem to be much more than a beginning comic artist's work, and I honestly have no idea why the person who wrote the introduction praised Corben's artwork so highly (I have a theory that this person, M. Thomas Inge, is either a friend of Corben's or was paid to write what he did). Corben also draws all of the women in every story with huge chests and quite often fully or partially naked. There is a strong sense of the objectification of women in all of Corben's retellings and illustrations, and this was another very big turn-off for me.
One would think that the text would at least have no problems with it, since it was originally Poe's words, but Corben made the dialogue bland and cheesy in places. He also didn't seem to retell the stories quite right. He (supposedly) purposefully combined "The Fall of the House of Usher" and "The Oval Portrait," and I didn't care for the story that resulted from this. Not only did it seem like too much for one story, but it also didn't follow (what I imagine to have been) Poe's vision for "Usher." Corben played up the sibling incest in "Usher," which is not even explicit in Poe's original story, as well as changing a good amount of the plot. As a big Poe fan and "Usher" being one of my favorites, this bothered me.
I wish I had anything positive to say about this book, but it was extremely disappointing to me. I read it in one sitting, so at least I didn't waste too much of my time.
Review can also be found on my book blog: swimmingthroughliterature.wordpress.com
December 14, 2019
This is a rich retelling of some of Edgar Allan Poe's most beloved stories. Richard Corben's art might take some getting used to, especially his characters with their stocky bodies and unrefined features that at times verge on the coarse. As the book went on tho, I was gradually taken in by his solid and atmospheric style, which is such a good match for the dreariness and morbidity of Poe's tales. That's not to say that his technique is one-note. His fervid re-imagining of The Masque of the Red Death is a marvel of color and indulgence, and is easily my favorite.
The stories here are generally faithful to the original, tho one can expect some twists. Corben did use some artistic license in his interpretation of a few of them, more specifically in the poems which don't exactly follow a fixed narrative. He even mashed a few Poe tales in The Fall of the House of Usher. I didn't find any of these objectionable at all.
Poe ranks among my absolute favorite authors. His works are firmly etched in the Western psyche, and as such have inevitably opened themselves to a deluge of personal renditions. Not all of them are equal but I guess my passion for his stories makes me just a fair bit curious and yes, excited about how others see them. For its vision and inventiveness and the artist's technique too, I regard this book as a success.
I'm rating it 8/10 or 4 stars out of 5.
The stories here are generally faithful to the original, tho one can expect some twists. Corben did use some artistic license in his interpretation of a few of them, more specifically in the poems which don't exactly follow a fixed narrative. He even mashed a few Poe tales in The Fall of the House of Usher. I didn't find any of these objectionable at all.
Poe ranks among my absolute favorite authors. His works are firmly etched in the Western psyche, and as such have inevitably opened themselves to a deluge of personal renditions. Not all of them are equal but I guess my passion for his stories makes me just a fair bit curious and yes, excited about how others see them. For its vision and inventiveness and the artist's technique too, I regard this book as a success.
I'm rating it 8/10 or 4 stars out of 5.
April 19, 2015
Hablar de adaptaciones literarias que han sido convertidas en cómic es siempre un tema delicado, ya que pueden ocurrir varias cosas que posiblemente den al traste con la experiencia: que la adaptación sea un mero refrito que trate de emular el original pero sin lograrlo, o que se mantenga a su altura.
Los espíritus de los muertos de Edgar Allan Poe se encuentra, afortunadamente, en el segundo caso. Y no necesitáis saber más sobre el cómic para correr a comprarlo en el caso de que seáis devotos tanto del escritor de Baltimore como del mítico Richard Corben. En caso no se ni de uno ni del otro, pero igualmente queráis echarle la zarpa a un buen cómic de terror, Los espíritus de los muertos es indudablemente una generosa opción, y la razón es bien simple (esto también va para los fans de los dos autores): Corben ha condensado en apenas unas páginas la esencia de parte de las historias más populares del escritor de Baltimore.
Sigue leyendo...
Los espíritus de los muertos de Edgar Allan Poe se encuentra, afortunadamente, en el segundo caso. Y no necesitáis saber más sobre el cómic para correr a comprarlo en el caso de que seáis devotos tanto del escritor de Baltimore como del mítico Richard Corben. En caso no se ni de uno ni del otro, pero igualmente queráis echarle la zarpa a un buen cómic de terror, Los espíritus de los muertos es indudablemente una generosa opción, y la razón es bien simple (esto también va para los fans de los dos autores): Corben ha condensado en apenas unas páginas la esencia de parte de las historias más populares del escritor de Baltimore.
Sigue leyendo...
January 20, 2019
Las mejores adaptaciones de los cuentos macabros de Poe de la mano de ese morboso artista de lo Oculto que es Richard Corben
October 31, 2017
Preciosas y macabras adaptaciones de los cuentos de E.A. Poe. El color, increíble. Perfecta lectura para un día de Halloween.
March 1, 2023
Titulo: Los espiritus de los muertos de Edgar Allan Poe
Autor: Richard Corben, Bet Corben
Año publicado: 2014
Motivo de lectura: -
Lectura / Relectura: Lectura
Fisico / Electronico: Electronico
Mi edicion: -
Idioma: Español
Puntuacion: 4/5
Que belleza absoluta es leer a Edgar Allan Poe. Y para disfrutar de esta novela grafica al 1000%, fui releyendo cada poema/historia corta antes de leer cada historia de esta novela grafica. Releer a Poe es una experiencia fascinante, es redescubrir detalles, encontrar nuevos significados entre lineas.
Las ilustraciones son una belleza, de estilo gotico, con una paleta de colores que es una maravilla. Al final de esta novela hay una galeria de fotos que es una absoluta belleza.
Los espiritus de los muertos: poema tetrico y lugubre. 4/5.
Solo: Solomon junto a su amada Liea, confesando sus temores, debatiendose si su esencia importa o no. Me encanto como interpretaron el poema. 5/5.
La ciudad en el mar: absolutamente brutal y brillante la interpretacion de este poema, una ambientacion terrorifica y karmatica. 5/5.
La durmiente: una historia sobre un hombre sin escrupulos, donde para el las personas no significan nada. Excelente desarrollo y final. 5/5.
La cita: una interpretacion del cuento que realmente me sorprendio. En general la historia es buena, igualmente siento que quedo algun cabo suelto. 3/5.
Berenice: brutal! Sin dudas el cuento mas "gore" que lei hasta ahora de esta coleccion, es realmente magnifico. 5/5.
Morella: la demencia en su punto mas carnal. La figura femenina retratada en el abismo. 4/5.
Sombra: sobre nunca perturbar lo desconocido. Que se oculta entre las sombras? Quizas ese grupo de amigos logre descubrirlo, o no..quien sabe. La atmosfera de la historia es tetrica de principio a fin. 5/5.
La caida de la casa Usher: tremenda historia, el nivel de asco que me dio Roderick por favor! La atmosfera de locura y perversion esta muy bien lograda. 4/5.
Los crimenes de la calle Morgue: brutal, cuando la linea de quien es el verdadero monstruo se fusiona, siendo la naturaleza humana uno de los peores monstruos. 4.5/5.
La mascara de la muerte roja: una gran interpretacion, donde la frivolidad da espacio al horror y lo grotesco. 4/5.
El gusano conquistador: una historia por de mas perturbadora (y asquerosa), la ambientacion es terrorifica desde el primer cuadro. 4/5.
El entierro prematuro: una historia sobre la muerte..o no? 3/5.
El cuervo: Mi favorito sin lugar a dudas. Espeluznante, terrorifico, perfecto. 5/5.
El barril de amontillado: una historia sobre hasta que punto llegaria alguien por una venganza. 3.5/5.
Autor: Richard Corben, Bet Corben
Año publicado: 2014
Motivo de lectura: -
Lectura / Relectura: Lectura
Fisico / Electronico: Electronico
Mi edicion: -
Idioma: Español
Puntuacion: 4/5
Que belleza absoluta es leer a Edgar Allan Poe. Y para disfrutar de esta novela grafica al 1000%, fui releyendo cada poema/historia corta antes de leer cada historia de esta novela grafica. Releer a Poe es una experiencia fascinante, es redescubrir detalles, encontrar nuevos significados entre lineas.
Las ilustraciones son una belleza, de estilo gotico, con una paleta de colores que es una maravilla. Al final de esta novela hay una galeria de fotos que es una absoluta belleza.
Los espiritus de los muertos: poema tetrico y lugubre. 4/5.
Solo: Solomon junto a su amada Liea, confesando sus temores, debatiendose si su esencia importa o no. Me encanto como interpretaron el poema. 5/5.
La ciudad en el mar: absolutamente brutal y brillante la interpretacion de este poema, una ambientacion terrorifica y karmatica. 5/5.
La durmiente: una historia sobre un hombre sin escrupulos, donde para el las personas no significan nada. Excelente desarrollo y final. 5/5.
La cita: una interpretacion del cuento que realmente me sorprendio. En general la historia es buena, igualmente siento que quedo algun cabo suelto. 3/5.
Berenice: brutal! Sin dudas el cuento mas "gore" que lei hasta ahora de esta coleccion, es realmente magnifico. 5/5.
Morella: la demencia en su punto mas carnal. La figura femenina retratada en el abismo. 4/5.
Sombra: sobre nunca perturbar lo desconocido. Que se oculta entre las sombras? Quizas ese grupo de amigos logre descubrirlo, o no..quien sabe. La atmosfera de la historia es tetrica de principio a fin. 5/5.
La caida de la casa Usher: tremenda historia, el nivel de asco que me dio Roderick por favor! La atmosfera de locura y perversion esta muy bien lograda. 4/5.
Los crimenes de la calle Morgue: brutal, cuando la linea de quien es el verdadero monstruo se fusiona, siendo la naturaleza humana uno de los peores monstruos. 4.5/5.
La mascara de la muerte roja: una gran interpretacion, donde la frivolidad da espacio al horror y lo grotesco. 4/5.
El gusano conquistador: una historia por de mas perturbadora (y asquerosa), la ambientacion es terrorifica desde el primer cuadro. 4/5.
El entierro prematuro: una historia sobre la muerte..o no? 3/5.
El cuervo: Mi favorito sin lugar a dudas. Espeluznante, terrorifico, perfecto. 5/5.
El barril de amontillado: una historia sobre hasta que punto llegaria alguien por una venganza. 3.5/5.
November 11, 2020
Ciertamente me ha gustado mucho leer novelas gráficas, en esta oportunidad leí está de la mano de Edgard Poe. Y bueno, fue emocionante pero no creo que lo mejor que he leído. Son varios historias cortas en esta novela, y todas tienen en común lo oscuro y sangriento de su historia, en ocasiones no llegaba entender mucho, ya que de verdad me pareció bastante raro. 😂 No es mala, pero no es para mí. Sin embargo, me gustó sus ilustraciones, muy bien hechas. Mi historia favorita fue: "La caída de la casa Usher" la consideré bastante Interesante.
June 27, 2020
Es una buena novela gráfica de entretenimiento, pero nada más.
Tengo dos problemas, las ilustraciones y los cuentos elegidos.
La forma de dibujo no es algo que haya disfrutado, además que Poe tiene buenas historias en su bibliografía, y la mayoría de las escogidas carecían de la sustancia propia del autor.
Tengo dos problemas, las ilustraciones y los cuentos elegidos.
La forma de dibujo no es algo que haya disfrutado, además que Poe tiene buenas historias en su bibliografía, y la mayoría de las escogidas carecían de la sustancia propia del autor.
October 23, 2020
Simplemente no fue para mí este libro. La verdad la forma de contar la historia, la transición de cuadro a cuadro me pareció muy truncada. En cuanto al arte, hubo paneles que tuvieron un detalle impresionante, pero en general, no llega fundirse con el estilo de la historia que están contando.
December 25, 2019
That.... was terrible.
If you ever thought to yourself "you know what Poe needs? Lots of stupidly large boobs and bad puns!" well than! I have the book for you. But, honestly, I bet even in the genre of jiggleboob/badpun/poe, you could find something better than this.
If you ever thought to yourself "you know what Poe needs? Lots of stupidly large boobs and bad puns!" well than! I have the book for you. But, honestly, I bet even in the genre of jiggleboob/badpun/poe, you could find something better than this.
April 25, 2018
I generally love Corben's work, both on adaptations and otherwise and this volume's main appeal is the art and overall presentation, sadly to the detriment of the writing. Poe has a sort of innate dark lyricism, an internal rhythm to most of his works, which (in this case at least) goes missing when they are rewritten, new dialogue added etc.
While he went to the trouble of creating Mag the Hag, as an homage to the Cryptkeeper of yore, Corben does not implement her - as he might have - to full effect as a narrator and she just ends up being an awkward, rather random presence.
There are stories in the volume that Corben has adapted in the past in a different manner, to better or lesser effect, but I think, on the whole, Spirits of the Dead is a clear indicator he should lay off Poe for the foreseeable future.
He has left an excellent mark on the material with his adaptations and anything more is likely to be of declining quality.
While he went to the trouble of creating Mag the Hag, as an homage to the Cryptkeeper of yore, Corben does not implement her - as he might have - to full effect as a narrator and she just ends up being an awkward, rather random presence.
There are stories in the volume that Corben has adapted in the past in a different manner, to better or lesser effect, but I think, on the whole, Spirits of the Dead is a clear indicator he should lay off Poe for the foreseeable future.
He has left an excellent mark on the material with his adaptations and anything more is likely to be of declining quality.
July 10, 2024
Oczywiście to dobre historie, bo opierają się na opowiadaniach i poezji Edgara Allana Poego, ale nawet jeśli przyszłoby mi podziwiać samą stronę graficzną i rozwiązania formalne zastosowane przez Corbena, polecałbym każdemu. Wspaniała mieszanka grozy i groteski, kapitalne kolory, które robią jakieś 60% klimatu i soczysty styl, jaki powinien przypaść do gustu fanom Erica Powella czy Mike'a Mingoli. Lubię to operowanie proporcjami, karykaturalne i pulchne postacie, urozmaicone kadrowanie i prymat obrazu nad słowem. Sprowadzenie tych historii do klasycznej konwencji znanej z klasyków wydawnictwa EC, gdzie opowiadającą i spajającą całość jest wiedźma, również było strzałem w dziesiątkę.
December 24, 2017
Deeply unsettling
August 17, 2021
all corben's characters look like they're wearing joke teeth
January 12, 2025
I love my yearly january tradition two years in a row now of reading graphic novels/comics adaptations of edgar allan poe's stories and poems without actually having read all of his works and yet enjoying them immensely.
i found out that truly poe is one of the most writers whose works were adapted in graphic works, and while the ones i read last year had humor/dark comedy touch to them, these were purely dark and sinister. i recognized some stories while others were completely new to me, but all of them were atmospheric and moody and i liked it!
i found out that truly poe is one of the most writers whose works were adapted in graphic works, and while the ones i read last year had humor/dark comedy touch to them, these were purely dark and sinister. i recognized some stories while others were completely new to me, but all of them were atmospheric and moody and i liked it!
September 26, 2016
EDGAR CORBEN POE a DUCHOVIA z RAGEMOORU
19. januára roku 1809 privítala v Bostone rodina Poových svojho nového člena. Manželský pár, známy predovšetkým z divadelných predstavení, vtedy ešte nemohol tušiť, že splodí jedného z najvýznamnejších hororových autorov súčasnosti. Životná púť malého Edgara, žiaľ, nezačala zrovna najlepšie. Jeho matka bola talentovaná herečka a otec talentovaný alkoholik (tiež herec), ktorý záhadne zmizol, keď mal Edgar iba tri roky. Rok nato prišiel aj o svoju milovanú matku, ktorá umrela počas divadelného turné priamo na javisku. Správa o tejto tragédii sa dostala do uší bohatej Frances Allanovej. Smrť chlapcovej matky ju natoľko zarmútila (mimochodom, nemohla mať deti), že presvedčila svojho manžela, aby si malého Edgara adoptovali. V snahe nevychovať nevzdelanca, posielali nevlastného syna na najprestížnejšie zahraničné školy. Okrem toho, že mu začali riadiť život už ako šesťročnému, jeho nový otec (obchodník z Virginie) si potrpel na to, aby mu Edgar nepovedal inak než „Pán Allan“!
Ako štrnásťročný napísal Edgar svoju prvú báseň a rovnako mladý sa zaľúbil do spolužiakovej matky, ktorú onedlho zabil mozgový nádor. Životný príbeh Edgara Allana Poa je poznamenaný nespočetným množstvom irónie a rán, pričom mnohé z nich si spôsobil on sám, a to nadmerným užívaním alkoholu a opiátov. Podivné udalosti tvoria skutočne podivných spisovateľov. Stačí, ak sa pozriete na svetoznámy portrét Edgara Alana Poa, na ten hlboký až záhadný pohľad, ten utrápený a tajuplný výraz vzbudzujúci hrôzu... Ikonická fotka jedného z najvýznamnejších (v minulosti nedocenených) autorov hororovej literatúry sa objavila iba rok pred autorovou smrťou a je obostretá záhadou tak, ako aj zmiznutie Edgarovho skutočného otca.
Ešte stále sa nebojíte... a ...chceli by ste sa?
Ak áno, určite sa ponorte do tvorby Edgara Allana Poa, ktorý hrdo vyčnieva spomedzi autorov (in memoriam), stojac po boku hororových legiend, akými sú Howard Phillips Lovecraft či Robert Ervin Howard. Podobných autorov bolo síce neúrekom, ibaže táto pekelná trojica (s tromi menami) sa v rámci hororovej literatúry a jej zveľaďovania skloňuje najčastejšie. Ťažko určiť, ktorý z nich je lepší, keďže každý stavil na inú kartu.
Lovecraft sa vo svojich dielach zameriava na monštrá a okultizmus, Howard na exotiku a fantastických hrdinov, akými sú napríklad Conan alebo Solomon Kane. Edgar však až do svojho skonu zostal verný svojim neduhom a nevľúdnym pocitom skrývajúcim sa hlboko v jeho vnútri. Do literatúry sa zapísal predovšetkým ako zakladateľ a inovátor detektívnej či poviedkovej tvorby. Dodnes ho mnohí považujú za majstra takzvanej krátkej prózy a aj keď sa mu za jeho krátkeho života veľa uznania neušlo, dnes už je zvykom, že sa na jeho počesť udeľuje prestížna literárna cena (Edgarova cena).
Keby sa dal na dráhu spisovateľa napríklad taký Richard Corben, istotne by si so sebou priniesol niekoľko Edgarov. Undergroundový kreslič sa ale rozhodol vzdať poctu Poovým dielam prostredníctvom krátkych komiksov, ktoré vydavateľstvo Dark Horses v roku 2012 zaradilo do komiksovej knihy Duchové Mrtvých (Spirits of the Dead). No a tohto roku sa konečne usmialo šťastie aj na nás a spomínaná kniha Richarda Corbena vychádza v Comics Centre, v pevnej väzbe a v českom jazyku. Vizuálne podoba piatich básní a deviatich poviedok z pera Edgara Allana Poa je v podaní fanúšika, akým je Corben, skutočne majstrovská. Niet sa čomu diviť, veď o komiksovú podobu sa postaral jeden z najúspešnejších undergrondových ilustrátorov zlatých sedemdesiatych rokov.
Corbenove výjavy sa v začiatkoch často opierali o Lovecrafta, Howarda aj Poa, čo bolo viditeľné hlavne pri fotorealistickej maľbe, od ktorej však medzičasom autor upustil. Svoju kariéru odštartoval uverejnením vlastných komiksov v magazíne Heavy Metal a časom sa prepracoval k oveľa známejším, dnes už komerčnejším značkám. Prispel napríklad aj do série Hellblazer (DC), Punisher MAX (Marvel), ktoré sa taktiež dočkali uvedenia na český trh. Ani vo vydavateľstve Comics Centrum nepatrí Corben k žiadnym nováčikom a na jeho štýl ste mohli natrafiť v poviedkovo ladených komiksoch Hellboy (Pražský upír a další povídky, Paskřivec a další příběhy) a aj v jeho knihe Ragemoor (2013). No a práve spomenutý Ragemoor patrí k titulom, v mnohom podobným knihe, o ktorej sa ideme baviť.
DUCHOVÉ MRTVÝCH začínajú rozjímaním na tému komiks verzus predloha a občas prezrádzajú viac, než by sme chceli. V úvodníku nazvanom MISTŘI HRÚZY by skôr prináležalo miesto v závere. Comics Centrum sa však držalo originálu, ktorý Poove diela vzkriesil hlavne pre fanúšikov, a tí jeho tvorbu už dávno poznajú. Hoci je úvod napísaný dobre a k veci (občas až príliš), záver knihy vám, okrem galérii obálok, ponúkne jedno zbytočné ospravedlnenie od samotného šéfredaktora vydavateľstva Václava Dorta, ktorý sa pohral s už existujúcimi a občas i neexistujúcimi prekladmi. Táto čerešnička na torte je síce milá, no neoprávnená, pretože preklady a texty použité v tejto knihe sú obzvlášť na vysokej úrovni, takže nevidím dôvod, prečo by sa za ne mal niekto ospravedlňovať.
Vás ako čitateľov tejto predlhej recenzie by malo v prvom rade zaujímať hlavne to, čo sa nachádza medzi vytknutým úvodom a záverom (čiže samotné jadro). Tiež som povinný vás oboznámiť s tým, že zozbierané komiksy vznikali v rôznych rokoch a veľakrát je tak badať zmenu Corbenovho štýlu (aj keď len minimálnu), hlavne čo sa týka ilustrácií či samotného koloringu. Vo výsledku dostanete Corbena, ktorý vás udrží naladeného na rovnakej vlne strachu od začiatku až do konca. V knihe DUCHOVÉ MRTVÝCH nenájdete len najznámejšie diela Edgara Allana Poa (Zánik domu Usherú, Maska rudé smrti či Havran), ale na rad sa dostanú aj menej známe príbehy (Jáma a kyvadlo mi tu však chýbalo!).
A teraz pozor! Ideme posudzovať jednotlivé komiksy samostatne a trošku obsiahlejšie, pričom, podotýkam, moje percentuálne hodnotenia vychádzajúce z dejovej a ilustračnej linky sú ovplyvnené hlavne tým, že Corbenov úžasný Ragemoore som už čítal.
OSAMĚLÝ prichádzajú na môj vkus (hlavne čo sa ilustrácie týka) s trochu nedotiahnutým úvodom, ktorý namiesto toho, aby potenciálneho čitateľa prilákal, odradí. Po dejovej stránke ide len o akúsi romantickú etudu s tematikou láska aj po smrti. Pri Corbenovom stvárnení mŕtvol sa však nejednému čitateľovi postavia vlasy hore dupkom. 30 %
MĚSTO V MOŘI má svoje tajomné, miestami až strašidelné momenty, ktoré sa bolestne utápajú v jednoduchosti príbehu, v počte strán a neúdernej pointy. Druhý príbeh má ale o niečo temnejší nádych než ten úvodný. 35 %
SPÍCÍ prináša ženu, milenku a pomstu zo záhrobia. Zdanlivo nevýrazný príbeh, ktorý v poslednej chvíli zachraňuje skvelé vizuálne poňatie a záverečnú sekvenciu. [b]40 %[/c]
DOSTAVENÍČKO kopíruje jednu z mála poviedok, ktoré som mal možnosť čítať aj vo svojej pôvodnej podobe. Vôbec netuším, ako sa podarilo Corbenovi vtesnať túto pomerne dlhú Poovu poviedku na pár strán bez toho, aby ubral na jej celkovom vyznení a atmosfére, ale ak sú na rovnakej úrovni aj poviedky, ktoré som nečítal, pokojne si ku každému môjmu hodnoteniu ešte pár percent pripíšem.
DOSTAVENÍČKO je príbehom skôr dramatickým než hororovým, no vo svojej podstate čitateľ svoju dávku zdesenia aj tak dostane. 60 %
BERENICE poslúži ako ďalší príklad jednoduchej zápletky s otrepanou témou pomsty zo záhrobia. Tentoraz dbá autor hlavne na výraz tvárí jednotlivých postáv (a momentov) tak dôstojne, že máte občas pocit, akoby pred vami ožívali. Zrejme takto by si to prial aj sám Edgar Allan Poe. 75 %
Ďalej sa nám predstaví MORELLA, prefíkaná čarodejnica a zároveň konečne celkom originálna komiksová poviedka o žene dvoch tvárí a falošnej vypočítavej láske, ktorá sa doslova utopí v šialenstve. 80 %
Nebyť toho, že STÍN patrí k adaptácii od Edgara, človek by si myslel, že číta komiks inšpirovaný Howardovými heroestickými horormi. Prastaré mesto, skupinka svalnatých bojovníkov, búrka, strach, živé mŕtvoly a niekoľkostránkový hrôzu naháňajúci príbeh s predvídateľným koncom. 35 %
K pomerne známemu dielu ZÁNIK DOMU USHERÚ sa Corben konečne postavil so všetkou úctou a stvoril o niečo dlhší a uveriteľnejší príbeh o láske k umeniu ako aj k žene, ktorej duša uviazla (rovnako ako tá Poova) v obraze. ZÁNIK DOMU USHERÚ dostáva podobu, aká mu právom patrí, aj keď hlavná múza všetkých mužov vyzerá v podaní Richarda Corbena ako ľudoop. Spracovanie síce v mnohom pripomína spomínaný komiks Ragemoore, ale to nemení nič a na tom, že si Corben u mňa vybojoval slušných 95 %.
VRAŽDA V ULICI MORGUE je zase podobná Prípadu šplhajúceho muža od Arthura Conana Doyla. Namiesto Sherlocka Holmesa sa nám ale predstaví detektív Dupin (Poov hrdina) a jeden z jeho exotickejších prípadov. Pre zaujímavosť si dovoľujem uviesť, že v príbehu vystupuje okrem Dupina i nemenej známy detektív Vidocq a netvor brázdiaci uličkami Morgue, ktorý je sám o sebe stelesnením dokonalej hrôzy a svojím ukrutným zjavom si kradne pozornosť pre seba. 90 %
MASKA RUDÉ SMRTI patrí rovnako ako ZÁNIK DOMU UHERÚ k Poovym veľdielam, a i napriek tomu, že jej adaptácia je o polovicu kratšia, Corben si na nej dáva opäť viac záležať. Hlavným mínusom je veľká pestrosť, ktorá, ako obyčajne, narúša atmosféru a príbeh pôsobí v začiatkoch trochu groteskne. Kráľovská noc, počas ktorej sa odohráva Poeov masaker, však hýri farbami zámerne. Čo však zámerom autora určite nebolo, je maska onoho kráľa pripomínajúca „Marvelovského Baróna Zema“. Príchodom červenej smrti sa celé dielo mení na skutočnú hororovú lahôdku a všetky drobné nedostatky jej ľahko odpustíte. 85 %
Ďalším príbehom v poradí je ČERV DOBYVATEL, ktorý vyniká predovšetkým svojou westernovou atmosférou. Máme tu zaľúbený párik unikajúci pred svojím katom, ktorému potulní umelci predvedú divadlo, na ktoré sa len tak nezabúda. Antihrdina, ako aj celá smotánka, si celé predstavenie užije skoro tak dobre ako čitateľ. Pre tentokrát farebná škála komiksu prospieva a niektoré výjavy sa vám dostanú doslova pod kožu. 100 %
Po štyroch skvelých a za sebou idúcich kúskoch prichádza opäť niečo ľahšie. PREDČASNÝ POHREB nemá v porovnaní s úvodnými (podobnými) jednohubkami až taký uponáhľaný dej. Poe a Corben prichádzajú s klasickým príbehom o nenaplnených túžbach, ktorým sekunduje strach zo smrti/nesmrti. Nejde o žiadne výrazné dielo, no záver vo vás určite vyvolá určité pochybnosti a vy dáte tvorcom za pravdu, že zažiť niečo podobné, by ste pravdepodobne nechceli ani po smrti. 65 %
HAVRAN síce nepatrí k vrcholným spracovaniam tejto knihy, no stále ho možno považovať za nadpriemer. Spracovať Poovu najúspešnejšiu báseň, nebolo určite jednoduché, hlavne keď celý príbeh sprevádzajú básnické črevá Edgara Allana Poa. Záverečnú scénu s monštruóznym havranom pokladám za najlepšiu vizuálno-záverečnú scénu vôbec (čo sa tejto knihy týka). Poe svoju báseň HAVRAN napísal v období, keď jeho milovaná manželka (sesternica) umrela na tuberkulózu a fanúšikmi známe heslo „No more“ (Nikdy viac) akoby sa stalo predzvesťou, že náhradu za svoju milovanú Poe už nikdy nenájde. Corben majstrovsky pretvára tajomnosť a hĺbku najznámejšieho Poeovho diela v tom správnom poradí a citové výlevy zo straty milovanej osoby cítiť z každého okienka minimálne na 85 %.
SUD VÍNA AMONTILLADSKÉHO nevyniká len svojím rozprávačským štýlom. Príbeh pomsty nám vyrozpráva pološialený vrah, ktorý si potrebuje uľaviť na duši. Ako som už spomínal, Corben sa so svojimi šialenými a strašidelnými výrazmi skutočne vyhral, no ten z poslednej stránky vás ešte dlho bude budiť zo sna. Záver SUDU VÍNA AMONTILLADSKÉHO začína tam, kde aj končí, a to v útrobách starobylej vínnej pivnice.
Po vzore MASKA RUDÉ SMRTI prídu na radu opäť nešťastné masky. Namiesto „Marvelovského baróna Zema“ k nám tentoraz zavíta len akási napodobnenina v čiernom, ktorá si za spoločníka prizvala tučného a spitého klauna. Nech vám to vyznie akokoľvek komicky, posledný príbeh si drží vážnosť od začiatku až do konca a ako to už býva zvykom, po jeho prečítaní si budete želať ďalšie. 95 %
Poviedky a básne v tejto komiksovej knihe sú zoradené vzostupne a čitateľ sa musí s úvodom trocha popasovať, lebo všetky tie nevýrazné jednohubky sa čoskoro premenia na dlhotrvajúci hlavný chod rozmanitých podôb strachu.
Tomu, aby Poove a Corbenove príbehy držali po kope o niečo viac, dozaista poslúžila rozprávačka Mag. Spočiatku určite nejeden fanúšik Edgara Allana Poa krútil hlavou nad touto chatrnou jednookou starenou, no napokon si na ňu rýchlo zvykol. Čarodejnica Mag totiž rúca štvrtú stenu, trúsiac vhodné ironické poznámky a postrehy a to nielen vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné. Stretnete sa s ňou nielen v úvodoch a záveroch, ale občas sa sama zamieša priamo do deja. Popravde - bez starej polonahej jednoočky Mag by to nebolo ono.
Takže...
...po opätovnom prečítaní (na druhýkrát to išlo skoro ako jedna báseň), žiaľ, konštatujem, že Corbenov RAGEMOORE (Comics Centrum 2013), na ktorom spolupracoval so scenáristom Janom Strnadom, sa mi predsa len páčil o niečo viac. Nielenže absencia farieb pridala Lovecraftovsky ladenému dielu na atmosfére, ale objavilo sa v ňom aj o čosi viac dynamickejších motívov. DUCHOVÉ MŔTVYCH sú predsa len príbehmi o ironickej láske, smrti a o svete na pomedzí života a smrti. RAGEMOORE zároveň pozostáva z jedného dlhšieho uceleného príbehu a tie zrejme idú autorovi o čosi lepšie. Z emočného a strach budiaceho hľadiska síce Corbenove kraťasy netrpia, no v niektorých prípadoch komiksy vyšumia do prázdna práve vďaka svojej podobnosti a počtu strán. Na úkor strán sa totiž dej mnohokrát zrýchli na úroveň, kedy pocity, ktoré by ešte dielo mohlo vyvolať, nedosiahnu požadovaný a hlavne dlhodobý účinok.
Ak poviedky a básne Edgara Allana Poea nepoznáte, s najväčšou pravdepodobnosťou po nich siahnete, len čo dočítate DUCHOV MŔTVYCH, a to je presne ten správny efekt (tzv. účinný), z ktorého by si mali brať príklad všetky podobné komiksové adaptácie. Nebyť stretu s predchádzajúcou Corbenovou knihou, udelil by som knihe DUCHOVÉ MRTVÝCH viacej ako 75 %. Lenže RAGEMOORE je dôkazom toho, že keď chce, dokáže dať Corben čokoľvek aj na 100 %. Ďalším dôkazom je aj to, že kým k Lovecraftovsky ladenému dielu sa dokážem vracať stále dokola, pri recyklácii Edgarovských komiksov pár kraťasov zrejme vynechám.
Najlepšie aj tak vždy urobí ten, čo si o titule DUCHOVÉ MRTVÝCH utvorí svoj vlastný názor. Ak vás okúzli aspoň z polovice tak ako mňa, nezabudnite si do nákupného košíka prihodiť i mnou ospevovaný RAGEMOORE. Neberte to na ľahkú váhu – je to povinnosť!!!
19. januára roku 1809 privítala v Bostone rodina Poových svojho nového člena. Manželský pár, známy predovšetkým z divadelných predstavení, vtedy ešte nemohol tušiť, že splodí jedného z najvýznamnejších hororových autorov súčasnosti. Životná púť malého Edgara, žiaľ, nezačala zrovna najlepšie. Jeho matka bola talentovaná herečka a otec talentovaný alkoholik (tiež herec), ktorý záhadne zmizol, keď mal Edgar iba tri roky. Rok nato prišiel aj o svoju milovanú matku, ktorá umrela počas divadelného turné priamo na javisku. Správa o tejto tragédii sa dostala do uší bohatej Frances Allanovej. Smrť chlapcovej matky ju natoľko zarmútila (mimochodom, nemohla mať deti), že presvedčila svojho manžela, aby si malého Edgara adoptovali. V snahe nevychovať nevzdelanca, posielali nevlastného syna na najprestížnejšie zahraničné školy. Okrem toho, že mu začali riadiť život už ako šesťročnému, jeho nový otec (obchodník z Virginie) si potrpel na to, aby mu Edgar nepovedal inak než „Pán Allan“!
Ako štrnásťročný napísal Edgar svoju prvú báseň a rovnako mladý sa zaľúbil do spolužiakovej matky, ktorú onedlho zabil mozgový nádor. Životný príbeh Edgara Allana Poa je poznamenaný nespočetným množstvom irónie a rán, pričom mnohé z nich si spôsobil on sám, a to nadmerným užívaním alkoholu a opiátov. Podivné udalosti tvoria skutočne podivných spisovateľov. Stačí, ak sa pozriete na svetoznámy portrét Edgara Alana Poa, na ten hlboký až záhadný pohľad, ten utrápený a tajuplný výraz vzbudzujúci hrôzu... Ikonická fotka jedného z najvýznamnejších (v minulosti nedocenených) autorov hororovej literatúry sa objavila iba rok pred autorovou smrťou a je obostretá záhadou tak, ako aj zmiznutie Edgarovho skutočného otca.
Ešte stále sa nebojíte... a ...chceli by ste sa?
Ak áno, určite sa ponorte do tvorby Edgara Allana Poa, ktorý hrdo vyčnieva spomedzi autorov (in memoriam), stojac po boku hororových legiend, akými sú Howard Phillips Lovecraft či Robert Ervin Howard. Podobných autorov bolo síce neúrekom, ibaže táto pekelná trojica (s tromi menami) sa v rámci hororovej literatúry a jej zveľaďovania skloňuje najčastejšie. Ťažko určiť, ktorý z nich je lepší, keďže každý stavil na inú kartu.
Lovecraft sa vo svojich dielach zameriava na monštrá a okultizmus, Howard na exotiku a fantastických hrdinov, akými sú napríklad Conan alebo Solomon Kane. Edgar však až do svojho skonu zostal verný svojim neduhom a nevľúdnym pocitom skrývajúcim sa hlboko v jeho vnútri. Do literatúry sa zapísal predovšetkým ako zakladateľ a inovátor detektívnej či poviedkovej tvorby. Dodnes ho mnohí považujú za majstra takzvanej krátkej prózy a aj keď sa mu za jeho krátkeho života veľa uznania neušlo, dnes už je zvykom, že sa na jeho počesť udeľuje prestížna literárna cena (Edgarova cena).
Keby sa dal na dráhu spisovateľa napríklad taký Richard Corben, istotne by si so sebou priniesol niekoľko Edgarov. Undergroundový kreslič sa ale rozhodol vzdať poctu Poovým dielam prostredníctvom krátkych komiksov, ktoré vydavateľstvo Dark Horses v roku 2012 zaradilo do komiksovej knihy Duchové Mrtvých (Spirits of the Dead). No a tohto roku sa konečne usmialo šťastie aj na nás a spomínaná kniha Richarda Corbena vychádza v Comics Centre, v pevnej väzbe a v českom jazyku. Vizuálne podoba piatich básní a deviatich poviedok z pera Edgara Allana Poa je v podaní fanúšika, akým je Corben, skutočne majstrovská. Niet sa čomu diviť, veď o komiksovú podobu sa postaral jeden z najúspešnejších undergrondových ilustrátorov zlatých sedemdesiatych rokov.
Corbenove výjavy sa v začiatkoch často opierali o Lovecrafta, Howarda aj Poa, čo bolo viditeľné hlavne pri fotorealistickej maľbe, od ktorej však medzičasom autor upustil. Svoju kariéru odštartoval uverejnením vlastných komiksov v magazíne Heavy Metal a časom sa prepracoval k oveľa známejším, dnes už komerčnejším značkám. Prispel napríklad aj do série Hellblazer (DC), Punisher MAX (Marvel), ktoré sa taktiež dočkali uvedenia na český trh. Ani vo vydavateľstve Comics Centrum nepatrí Corben k žiadnym nováčikom a na jeho štýl ste mohli natrafiť v poviedkovo ladených komiksoch Hellboy (Pražský upír a další povídky, Paskřivec a další příběhy) a aj v jeho knihe Ragemoor (2013). No a práve spomenutý Ragemoor patrí k titulom, v mnohom podobným knihe, o ktorej sa ideme baviť.
DUCHOVÉ MRTVÝCH začínajú rozjímaním na tému komiks verzus predloha a občas prezrádzajú viac, než by sme chceli. V úvodníku nazvanom MISTŘI HRÚZY by skôr prináležalo miesto v závere. Comics Centrum sa však držalo originálu, ktorý Poove diela vzkriesil hlavne pre fanúšikov, a tí jeho tvorbu už dávno poznajú. Hoci je úvod napísaný dobre a k veci (občas až príliš), záver knihy vám, okrem galérii obálok, ponúkne jedno zbytočné ospravedlnenie od samotného šéfredaktora vydavateľstva Václava Dorta, ktorý sa pohral s už existujúcimi a občas i neexistujúcimi prekladmi. Táto čerešnička na torte je síce milá, no neoprávnená, pretože preklady a texty použité v tejto knihe sú obzvlášť na vysokej úrovni, takže nevidím dôvod, prečo by sa za ne mal niekto ospravedlňovať.
Vás ako čitateľov tejto predlhej recenzie by malo v prvom rade zaujímať hlavne to, čo sa nachádza medzi vytknutým úvodom a záverom (čiže samotné jadro). Tiež som povinný vás oboznámiť s tým, že zozbierané komiksy vznikali v rôznych rokoch a veľakrát je tak badať zmenu Corbenovho štýlu (aj keď len minimálnu), hlavne čo sa týka ilustrácií či samotného koloringu. Vo výsledku dostanete Corbena, ktorý vás udrží naladeného na rovnakej vlne strachu od začiatku až do konca. V knihe DUCHOVÉ MRTVÝCH nenájdete len najznámejšie diela Edgara Allana Poa (Zánik domu Usherú, Maska rudé smrti či Havran), ale na rad sa dostanú aj menej známe príbehy (Jáma a kyvadlo mi tu však chýbalo!).
A teraz pozor! Ideme posudzovať jednotlivé komiksy samostatne a trošku obsiahlejšie, pričom, podotýkam, moje percentuálne hodnotenia vychádzajúce z dejovej a ilustračnej linky sú ovplyvnené hlavne tým, že Corbenov úžasný Ragemoore som už čítal.
OSAMĚLÝ prichádzajú na môj vkus (hlavne čo sa ilustrácie týka) s trochu nedotiahnutým úvodom, ktorý namiesto toho, aby potenciálneho čitateľa prilákal, odradí. Po dejovej stránke ide len o akúsi romantickú etudu s tematikou láska aj po smrti. Pri Corbenovom stvárnení mŕtvol sa však nejednému čitateľovi postavia vlasy hore dupkom. 30 %
MĚSTO V MOŘI má svoje tajomné, miestami až strašidelné momenty, ktoré sa bolestne utápajú v jednoduchosti príbehu, v počte strán a neúdernej pointy. Druhý príbeh má ale o niečo temnejší nádych než ten úvodný. 35 %
SPÍCÍ prináša ženu, milenku a pomstu zo záhrobia. Zdanlivo nevýrazný príbeh, ktorý v poslednej chvíli zachraňuje skvelé vizuálne poňatie a záverečnú sekvenciu. [b]40 %[/c]
DOSTAVENÍČKO kopíruje jednu z mála poviedok, ktoré som mal možnosť čítať aj vo svojej pôvodnej podobe. Vôbec netuším, ako sa podarilo Corbenovi vtesnať túto pomerne dlhú Poovu poviedku na pár strán bez toho, aby ubral na jej celkovom vyznení a atmosfére, ale ak sú na rovnakej úrovni aj poviedky, ktoré som nečítal, pokojne si ku každému môjmu hodnoteniu ešte pár percent pripíšem.
DOSTAVENÍČKO je príbehom skôr dramatickým než hororovým, no vo svojej podstate čitateľ svoju dávku zdesenia aj tak dostane. 60 %
BERENICE poslúži ako ďalší príklad jednoduchej zápletky s otrepanou témou pomsty zo záhrobia. Tentoraz dbá autor hlavne na výraz tvárí jednotlivých postáv (a momentov) tak dôstojne, že máte občas pocit, akoby pred vami ožívali. Zrejme takto by si to prial aj sám Edgar Allan Poe. 75 %
Ďalej sa nám predstaví MORELLA, prefíkaná čarodejnica a zároveň konečne celkom originálna komiksová poviedka o žene dvoch tvárí a falošnej vypočítavej láske, ktorá sa doslova utopí v šialenstve. 80 %
Nebyť toho, že STÍN patrí k adaptácii od Edgara, človek by si myslel, že číta komiks inšpirovaný Howardovými heroestickými horormi. Prastaré mesto, skupinka svalnatých bojovníkov, búrka, strach, živé mŕtvoly a niekoľkostránkový hrôzu naháňajúci príbeh s predvídateľným koncom. 35 %
K pomerne známemu dielu ZÁNIK DOMU USHERÚ sa Corben konečne postavil so všetkou úctou a stvoril o niečo dlhší a uveriteľnejší príbeh o láske k umeniu ako aj k žene, ktorej duša uviazla (rovnako ako tá Poova) v obraze. ZÁNIK DOMU USHERÚ dostáva podobu, aká mu právom patrí, aj keď hlavná múza všetkých mužov vyzerá v podaní Richarda Corbena ako ľudoop. Spracovanie síce v mnohom pripomína spomínaný komiks Ragemoore, ale to nemení nič a na tom, že si Corben u mňa vybojoval slušných 95 %.
VRAŽDA V ULICI MORGUE je zase podobná Prípadu šplhajúceho muža od Arthura Conana Doyla. Namiesto Sherlocka Holmesa sa nám ale predstaví detektív Dupin (Poov hrdina) a jeden z jeho exotickejších prípadov. Pre zaujímavosť si dovoľujem uviesť, že v príbehu vystupuje okrem Dupina i nemenej známy detektív Vidocq a netvor brázdiaci uličkami Morgue, ktorý je sám o sebe stelesnením dokonalej hrôzy a svojím ukrutným zjavom si kradne pozornosť pre seba. 90 %
MASKA RUDÉ SMRTI patrí rovnako ako ZÁNIK DOMU UHERÚ k Poovym veľdielam, a i napriek tomu, že jej adaptácia je o polovicu kratšia, Corben si na nej dáva opäť viac záležať. Hlavným mínusom je veľká pestrosť, ktorá, ako obyčajne, narúša atmosféru a príbeh pôsobí v začiatkoch trochu groteskne. Kráľovská noc, počas ktorej sa odohráva Poeov masaker, však hýri farbami zámerne. Čo však zámerom autora určite nebolo, je maska onoho kráľa pripomínajúca „Marvelovského Baróna Zema“. Príchodom červenej smrti sa celé dielo mení na skutočnú hororovú lahôdku a všetky drobné nedostatky jej ľahko odpustíte. 85 %
Ďalším príbehom v poradí je ČERV DOBYVATEL, ktorý vyniká predovšetkým svojou westernovou atmosférou. Máme tu zaľúbený párik unikajúci pred svojím katom, ktorému potulní umelci predvedú divadlo, na ktoré sa len tak nezabúda. Antihrdina, ako aj celá smotánka, si celé predstavenie užije skoro tak dobre ako čitateľ. Pre tentokrát farebná škála komiksu prospieva a niektoré výjavy sa vám dostanú doslova pod kožu. 100 %
Po štyroch skvelých a za sebou idúcich kúskoch prichádza opäť niečo ľahšie. PREDČASNÝ POHREB nemá v porovnaní s úvodnými (podobnými) jednohubkami až taký uponáhľaný dej. Poe a Corben prichádzajú s klasickým príbehom o nenaplnených túžbach, ktorým sekunduje strach zo smrti/nesmrti. Nejde o žiadne výrazné dielo, no záver vo vás určite vyvolá určité pochybnosti a vy dáte tvorcom za pravdu, že zažiť niečo podobné, by ste pravdepodobne nechceli ani po smrti. 65 %
HAVRAN síce nepatrí k vrcholným spracovaniam tejto knihy, no stále ho možno považovať za nadpriemer. Spracovať Poovu najúspešnejšiu báseň, nebolo určite jednoduché, hlavne keď celý príbeh sprevádzajú básnické črevá Edgara Allana Poa. Záverečnú scénu s monštruóznym havranom pokladám za najlepšiu vizuálno-záverečnú scénu vôbec (čo sa tejto knihy týka). Poe svoju báseň HAVRAN napísal v období, keď jeho milovaná manželka (sesternica) umrela na tuberkulózu a fanúšikmi známe heslo „No more“ (Nikdy viac) akoby sa stalo predzvesťou, že náhradu za svoju milovanú Poe už nikdy nenájde. Corben majstrovsky pretvára tajomnosť a hĺbku najznámejšieho Poeovho diela v tom správnom poradí a citové výlevy zo straty milovanej osoby cítiť z každého okienka minimálne na 85 %.
SUD VÍNA AMONTILLADSKÉHO nevyniká len svojím rozprávačským štýlom. Príbeh pomsty nám vyrozpráva pološialený vrah, ktorý si potrebuje uľaviť na duši. Ako som už spomínal, Corben sa so svojimi šialenými a strašidelnými výrazmi skutočne vyhral, no ten z poslednej stránky vás ešte dlho bude budiť zo sna. Záver SUDU VÍNA AMONTILLADSKÉHO začína tam, kde aj končí, a to v útrobách starobylej vínnej pivnice.
Po vzore MASKA RUDÉ SMRTI prídu na radu opäť nešťastné masky. Namiesto „Marvelovského baróna Zema“ k nám tentoraz zavíta len akási napodobnenina v čiernom, ktorá si za spoločníka prizvala tučného a spitého klauna. Nech vám to vyznie akokoľvek komicky, posledný príbeh si drží vážnosť od začiatku až do konca a ako to už býva zvykom, po jeho prečítaní si budete želať ďalšie. 95 %
Poviedky a básne v tejto komiksovej knihe sú zoradené vzostupne a čitateľ sa musí s úvodom trocha popasovať, lebo všetky tie nevýrazné jednohubky sa čoskoro premenia na dlhotrvajúci hlavný chod rozmanitých podôb strachu.
Tomu, aby Poove a Corbenove príbehy držali po kope o niečo viac, dozaista poslúžila rozprávačka Mag. Spočiatku určite nejeden fanúšik Edgara Allana Poa krútil hlavou nad touto chatrnou jednookou starenou, no napokon si na ňu rýchlo zvykol. Čarodejnica Mag totiž rúca štvrtú stenu, trúsiac vhodné ironické poznámky a postrehy a to nielen vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné. Stretnete sa s ňou nielen v úvodoch a záveroch, ale občas sa sama zamieša priamo do deja. Popravde - bez starej polonahej jednoočky Mag by to nebolo ono.
Takže...
...po opätovnom prečítaní (na druhýkrát to išlo skoro ako jedna báseň), žiaľ, konštatujem, že Corbenov RAGEMOORE (Comics Centrum 2013), na ktorom spolupracoval so scenáristom Janom Strnadom, sa mi predsa len páčil o niečo viac. Nielenže absencia farieb pridala Lovecraftovsky ladenému dielu na atmosfére, ale objavilo sa v ňom aj o čosi viac dynamickejších motívov. DUCHOVÉ MŔTVYCH sú predsa len príbehmi o ironickej láske, smrti a o svete na pomedzí života a smrti. RAGEMOORE zároveň pozostáva z jedného dlhšieho uceleného príbehu a tie zrejme idú autorovi o čosi lepšie. Z emočného a strach budiaceho hľadiska síce Corbenove kraťasy netrpia, no v niektorých prípadoch komiksy vyšumia do prázdna práve vďaka svojej podobnosti a počtu strán. Na úkor strán sa totiž dej mnohokrát zrýchli na úroveň, kedy pocity, ktoré by ešte dielo mohlo vyvolať, nedosiahnu požadovaný a hlavne dlhodobý účinok.
Ak poviedky a básne Edgara Allana Poea nepoznáte, s najväčšou pravdepodobnosťou po nich siahnete, len čo dočítate DUCHOV MŔTVYCH, a to je presne ten správny efekt (tzv. účinný), z ktorého by si mali brať príklad všetky podobné komiksové adaptácie. Nebyť stretu s predchádzajúcou Corbenovou knihou, udelil by som knihe DUCHOVÉ MRTVÝCH viacej ako 75 %. Lenže RAGEMOORE je dôkazom toho, že keď chce, dokáže dať Corben čokoľvek aj na 100 %. Ďalším dôkazom je aj to, že kým k Lovecraftovsky ladenému dielu sa dokážem vracať stále dokola, pri recyklácii Edgarovských komiksov pár kraťasov zrejme vynechám.
Najlepšie aj tak vždy urobí ten, čo si o titule DUCHOVÉ MRTVÝCH utvorí svoj vlastný názor. Ak vás okúzli aspoň z polovice tak ako mňa, nezabudnite si do nákupného košíka prihodiť i mnou ospevovaný RAGEMOORE. Neberte to na ľahkú váhu – je to povinnosť!!!
October 18, 2014
Richard Corben is a living legend, and Spirits of the Dead represents him doing some of the best work he's ever done, with the possible exception of the Hellboy story "The Crooked Man." This is by no means the first time that Corben has tackled adaptations of the stories and poems of Edgar Allan Poe, but it's him at his most confident, his most assured, and his most Corben. Not only is the artwork sublime, but the stories, which are often loose adaptations, are frequently brilliant. I especially loved some of the touches in "The Conqueror Worm" and "The Masque of the Red Death." The use of lines from the poem "The Haunted Palace" in "Red Death" were deployed to particularly brilliant effect.
This is a book that's great for Halloween, and one that I'll be returning to again and again. Well worth checking out.
This is a book that's great for Halloween, and one that I'll be returning to again and again. Well worth checking out.
August 13, 2024
As always, Corben's muscular illustrations are a delight, and if most of his re-imaginings of Poe's oeuvre are directly routed through Roger Corman's film versions, then the campy gothic silliness is all the more enjoyable for its obvious cinematic aspirations.
The one standout work in these pages is Corben's take on the poem "The Conqueror Worm". In Poe's original version, it's an allegorical poem, and Corben strikes a perfect balance of giving Poe's verse an explicit physical manifestation (flesh-eating worms!) while also staying true to the allegory at the heart of the work. Corben's ability to stay true to Poe's intent while drenching the entire thing in blood, boobs, and glorious revenge is really quite remarkable.
The one standout work in these pages is Corben's take on the poem "The Conqueror Worm". In Poe's original version, it's an allegorical poem, and Corben strikes a perfect balance of giving Poe's verse an explicit physical manifestation (flesh-eating worms!) while also staying true to the allegory at the heart of the work. Corben's ability to stay true to Poe's intent while drenching the entire thing in blood, boobs, and glorious revenge is really quite remarkable.
November 1, 2017
I've read most of Corben's prior Poe adaptations and this is, without a doubt, the best one from top to bottom. He's as skilled as ever and the subtle twists on the source materials are always interesting. I'd suggest reading the original Poe stories and poems first, but the artwork stands on its own. The coloring, in particular, is top notch. My favorite in here is probably The Conqueror Worm, which is suitably off the wall and surreal, taking the premise of the original poem and going Grand Guignol. Between his Hellboy work and his solo releases, Corben is a legend who continues to impress when many would coast on past accomplishments. Simply astonishing.
December 18, 2018
Se você ainda não teve tempo de conhecer o trabalho de Richard Corben pare tudo o que estiver fazendo e corra atrás de uma HQ dele ou em uma coletânea de contos onde ele figure entre os autores. Ele já esteve em revistas como a Creepy, a Eerie, a Heavy Metal e já fez diversos trabalhos primorosos como Ragemoor. É um mestre dos quadrinhos de terror. A Mino decidiu trazê-lo na forma desta coletânea com contos de Edgar Allan Poe, um autor que tem muitos fãs no Brasil. Corben faz uma releitura em alguns enquanto em outros procura manter uma fidelidade em relação ao material original.
A edição da Mino está muito bonita com capa dura e papel couché de boa gramatura. Fiquei em dúvida sobre o uso ou não de um couché mais brilhante ao invés de mais fosco, mas okay, acho que o brilhante valoriza mais os traços do autor. Não senti erros de português espalhados pela HQ, ou seja, se tiver deve ter sido algo bem pontual. A folha de guarda é muito sinistra com uma série de caveiras dando ao tom para o que leitor pode esperar da narrativa. No prefácio temos um artigo escrito por Thomas Inge, estudioso de Poe e suas adaptações para os quadrinhos. O artigo, apesar de conter alguns spoilers (ou seja, evite se for o caso, e retorne depois de ler os capítulos) dá ótimos toques sobre a maneira como Corben reinterpretou determinados contos e algumas de suas inspirações. Muito válido para aquele que quiser entender mais sobre a mente do autor. Ao final temos uma pequena galeria de capas.
O traço do Corben é bem característico. Em determinados ele consegue coneceber algumas cenas grotescas como o do marido que é obcecado pelos dentes ou o homem que acorda após ter sido enterrado vivo pela esposa. As cenas são de embrulhar o estômago e passam muito bem o que Poe queria com elas. Além disso, Corben consegue passar o clima das cenas, fazendo-as serem progressivas como o emparedamento no conto O Barril do Amontillado. Aquilo vai nos deixando inquietos a todo momento até a conclusão. Admito que alguns de seus personagens são exagerados em seu estranhamento o que pode incomodar um pouco na apreciação de sua arte. Não há como evitar porque é o seu estilo. Mas, as composições de cena são incríveis e seus inícios de contos me lembraram um pouco Will Eisner ao empregar a página inteira como uma composição.
O roteiro é muito eficiente. Ele tem aquela pegada anos 90 em que um narrador nos conta a história. Me fez lembrar de Contos da Cripta ou Amazing Stories. Às vezes o narrador, que é uma bruxa chamada Mags, chega a participar da história como em Morella. Seus roteiros seguem bem a receita de Poe para o estranhamento: partem de algum desejo obscuro do homem para criar um horror terrível. Corben consegue traduzir bem o coração obscuro de alguns personagens clássicos como Roderick de A Queda da Casa de Usher. Em tamanho os contos são bem curtinhos, o que faz com que o autor seja bem objetivo e direto. O leitor é capaz de devorar esse quadrinho em uma ou duas sentadas tamanha é a velocidade da narrativa. Só peço aos leitores que parem para apreciar algumas das composições de Corben. Vale demais a pena e é uma aula de quadrinização. O emprego de muitas onomatopéias nos ajuda a criar mentalmente os sons do que estava acontecendo na cena. Em contos como A Máscara da Morte Rubra eu conseguia escutar todos os sons ao meu redor tamanha era a imersão.
"Enquanto os anjos, pálidos, jazem erguidos, desvelados, dão louvor, que a tragédia é "o homem", e seu herói, o Verme Vencedor."
Vou destacar apenas dois contos: A Queda da Casa de Usher e Os Assassinatos da Rua Morgue. O primeiro é o maior conto da coletânea e tem quarenta e duas páginas. Corben conseguiu adaptar bem, com algumas sutis mudanças como a presença de elementos de O Retrato Oval em que a mulher pintada por Roderick cai morta após ter sido pintada no quadro. A construção do estranhamento é feito bem progressivamente com a irmã de Roderick tentando de maneira desesperada fugir das garras de seu irmão. Vamos vendo que a casa vai ficando mais sombria com o passar das páginas e adotando detalhes grotescos. Se em um primeiro momento ela parece rica e grandiosa, depois ela parece maldita e assombrada. Nesse sentido o autor soube trabalhar com truques de luz e sombra para nos amedrontar. O final é simplesmente espetacular. Tem algumas cenas de gore no final que só vendo mesmo.
Já em Os Assassinatos da Rua Morgue ficamos junto com Dupin, um detetive que muitos associam a Sherlock Holmes na obra de Poe. Somos colocados diante de um estranho caso de assassinato que o detetive fica confuso sem saber como solucionar. Eu imaginei que seria algo menos espetacular do que o que acontece depois, mas preciso admitir que este é um dos contos que ainda não li no original. Ficou muito bem construído e somos levados de um lado para o outro junto com Dupin e seu ajudante. A tensão vai se acumulando até o momento da revelação. Aquela cena final com o marinheiro e o verdadeiro assassino é realmente assustadora. Só de imaginar aquilo acontecendo já é de revirar o estômago.
Espírito dos Mortos é um belo exemplar de adaptações de Poe. Serve até para conhecer Richard Corben e poder mergulhar em alguns de seus outros trabalhos. A edição da Mino está muito boa e merece realmente a sua atenção. Alguns contos tiveram adaptações muito boas como A Queda da Casa de Usher, O Barril do Amontillado enquanto outros ficaram devendo um pouco como O Corvo. Mas, no geral, é uma obra obrigatória para quem curte boas histórias de terror.
A edição da Mino está muito bonita com capa dura e papel couché de boa gramatura. Fiquei em dúvida sobre o uso ou não de um couché mais brilhante ao invés de mais fosco, mas okay, acho que o brilhante valoriza mais os traços do autor. Não senti erros de português espalhados pela HQ, ou seja, se tiver deve ter sido algo bem pontual. A folha de guarda é muito sinistra com uma série de caveiras dando ao tom para o que leitor pode esperar da narrativa. No prefácio temos um artigo escrito por Thomas Inge, estudioso de Poe e suas adaptações para os quadrinhos. O artigo, apesar de conter alguns spoilers (ou seja, evite se for o caso, e retorne depois de ler os capítulos) dá ótimos toques sobre a maneira como Corben reinterpretou determinados contos e algumas de suas inspirações. Muito válido para aquele que quiser entender mais sobre a mente do autor. Ao final temos uma pequena galeria de capas.
O traço do Corben é bem característico. Em determinados ele consegue coneceber algumas cenas grotescas como o do marido que é obcecado pelos dentes ou o homem que acorda após ter sido enterrado vivo pela esposa. As cenas são de embrulhar o estômago e passam muito bem o que Poe queria com elas. Além disso, Corben consegue passar o clima das cenas, fazendo-as serem progressivas como o emparedamento no conto O Barril do Amontillado. Aquilo vai nos deixando inquietos a todo momento até a conclusão. Admito que alguns de seus personagens são exagerados em seu estranhamento o que pode incomodar um pouco na apreciação de sua arte. Não há como evitar porque é o seu estilo. Mas, as composições de cena são incríveis e seus inícios de contos me lembraram um pouco Will Eisner ao empregar a página inteira como uma composição.
O roteiro é muito eficiente. Ele tem aquela pegada anos 90 em que um narrador nos conta a história. Me fez lembrar de Contos da Cripta ou Amazing Stories. Às vezes o narrador, que é uma bruxa chamada Mags, chega a participar da história como em Morella. Seus roteiros seguem bem a receita de Poe para o estranhamento: partem de algum desejo obscuro do homem para criar um horror terrível. Corben consegue traduzir bem o coração obscuro de alguns personagens clássicos como Roderick de A Queda da Casa de Usher. Em tamanho os contos são bem curtinhos, o que faz com que o autor seja bem objetivo e direto. O leitor é capaz de devorar esse quadrinho em uma ou duas sentadas tamanha é a velocidade da narrativa. Só peço aos leitores que parem para apreciar algumas das composições de Corben. Vale demais a pena e é uma aula de quadrinização. O emprego de muitas onomatopéias nos ajuda a criar mentalmente os sons do que estava acontecendo na cena. Em contos como A Máscara da Morte Rubra eu conseguia escutar todos os sons ao meu redor tamanha era a imersão.
"Enquanto os anjos, pálidos, jazem erguidos, desvelados, dão louvor, que a tragédia é "o homem", e seu herói, o Verme Vencedor."
Vou destacar apenas dois contos: A Queda da Casa de Usher e Os Assassinatos da Rua Morgue. O primeiro é o maior conto da coletânea e tem quarenta e duas páginas. Corben conseguiu adaptar bem, com algumas sutis mudanças como a presença de elementos de O Retrato Oval em que a mulher pintada por Roderick cai morta após ter sido pintada no quadro. A construção do estranhamento é feito bem progressivamente com a irmã de Roderick tentando de maneira desesperada fugir das garras de seu irmão. Vamos vendo que a casa vai ficando mais sombria com o passar das páginas e adotando detalhes grotescos. Se em um primeiro momento ela parece rica e grandiosa, depois ela parece maldita e assombrada. Nesse sentido o autor soube trabalhar com truques de luz e sombra para nos amedrontar. O final é simplesmente espetacular. Tem algumas cenas de gore no final que só vendo mesmo.
Já em Os Assassinatos da Rua Morgue ficamos junto com Dupin, um detetive que muitos associam a Sherlock Holmes na obra de Poe. Somos colocados diante de um estranho caso de assassinato que o detetive fica confuso sem saber como solucionar. Eu imaginei que seria algo menos espetacular do que o que acontece depois, mas preciso admitir que este é um dos contos que ainda não li no original. Ficou muito bem construído e somos levados de um lado para o outro junto com Dupin e seu ajudante. A tensão vai se acumulando até o momento da revelação. Aquela cena final com o marinheiro e o verdadeiro assassino é realmente assustadora. Só de imaginar aquilo acontecendo já é de revirar o estômago.
Espírito dos Mortos é um belo exemplar de adaptações de Poe. Serve até para conhecer Richard Corben e poder mergulhar em alguns de seus outros trabalhos. A edição da Mino está muito boa e merece realmente a sua atenção. Alguns contos tiveram adaptações muito boas como A Queda da Casa de Usher, O Barril do Amontillado enquanto outros ficaram devendo um pouco como O Corvo. Mas, no geral, é uma obra obrigatória para quem curte boas histórias de terror.
September 9, 2015
Akward claptrap.
December 22, 2015
La voluptuositat de Corben, el color i el dramatisme, la interpretació lliure de Poe (agermanada amb Corman) fan d'aquesta obra una delícia de cap a peus, un imprescindible.
November 16, 2019
According to Albert Camus, “A guilty conscience needs to confess. A work of art is a confession.” Many critics interpret the works of Edgar Allan Poe to be a confession—a means of purging himself of the shame he felt regarding his wife’s untimely death and his vices. As Spirits of the Dead is an adaptation, it meshes Poe’s guilt with Richard Corben’s vision. The result: new interpretations that sometimes suit, at other times rattle, the familiar frames provided by one of the founding fathers of the horror genre.
The art is extraordinary, beginning with the front cover, which depicts Poe like most of us have always imagined him: restlessly scavenging for peace in a night teeming with mystery and dread. The skulls at his feet represent the waking nightmare that was his life: a nightmare he fabricated via personal demons and sad choices.
The interior art is equally wonderful. Some of the characters are drawn with a bit of humor. For example, the narrator, Mag the Hag, provides a Crypt Keeper-esque blend of satire and disgust. “Fall of the House of Usher” contains a Roderick who resembles an aging rock star. His sister, Madeline, looks enough like him to evoke sympathy. Most of the female characters are generously endowed with ample bosom, and the nude females – even the corpses – have enviable figures.
The colors are rich and the panels fully saturated. The lack of empty visual space gives a frenzied feel to the horror, much in the way that a soundtrack enhances the tension of a thriller film.
Corben’s signature style – familiar to those of us who enjoy Heavy Metal Magazine, DC Comics, and other Dark Horse offerings – is omnipresent. He interprets the grotesque in a much more straightforward manner than Poe did in the original tales and poems.
The most interesting is his take on “The City in the Sea.” Corben gives it a complex intensity that is not explicit in Poe’s poem. Corben adds racist undertones reminiscent of Melville’s Benito Cereno. It is a compelling lens through which to view the primary source.
Corben presents only the opening lines of poems. As a Poe purist, I would have liked more of the lyrical majesty and less veering off the path of the original vision, especially with a masterpiece like The Raven. Fans of old school style comics and horror will really enjoy this book. Corben’s enthusiasm for the material did encourage me to return to the original poems and stories for a hundredth read.
The art is extraordinary, beginning with the front cover, which depicts Poe like most of us have always imagined him: restlessly scavenging for peace in a night teeming with mystery and dread. The skulls at his feet represent the waking nightmare that was his life: a nightmare he fabricated via personal demons and sad choices.
The interior art is equally wonderful. Some of the characters are drawn with a bit of humor. For example, the narrator, Mag the Hag, provides a Crypt Keeper-esque blend of satire and disgust. “Fall of the House of Usher” contains a Roderick who resembles an aging rock star. His sister, Madeline, looks enough like him to evoke sympathy. Most of the female characters are generously endowed with ample bosom, and the nude females – even the corpses – have enviable figures.
The colors are rich and the panels fully saturated. The lack of empty visual space gives a frenzied feel to the horror, much in the way that a soundtrack enhances the tension of a thriller film.
Corben’s signature style – familiar to those of us who enjoy Heavy Metal Magazine, DC Comics, and other Dark Horse offerings – is omnipresent. He interprets the grotesque in a much more straightforward manner than Poe did in the original tales and poems.
The most interesting is his take on “The City in the Sea.” Corben gives it a complex intensity that is not explicit in Poe’s poem. Corben adds racist undertones reminiscent of Melville’s Benito Cereno. It is a compelling lens through which to view the primary source.
Corben presents only the opening lines of poems. As a Poe purist, I would have liked more of the lyrical majesty and less veering off the path of the original vision, especially with a masterpiece like The Raven. Fans of old school style comics and horror will really enjoy this book. Corben’s enthusiasm for the material did encourage me to return to the original poems and stories for a hundredth read.
August 13, 2023
I have owned this a long while, and somehow during The Great Book (and later Comic) reorg of '23, I realized I hadn't read it. Or I had read it, but it was so much like popcorn I forgot literally all of it? Also, I never marked it as read on GR or any other tracking site/spreadsheet I use, so, I re-read it just now.
It's... OK. And maybe that's being generous. I appreciate that it's taking actual Poe stories and adapting them. But, it feels like second-rate EC Horror comics. (There's even a totally added-in little crypt keeper.) I got really tired of the illustration style about one short in (so, three-to-five pages), and after three more shorts, I really wanted to see this as more of an anthology and less of a one-guy adapting Poe's stuff comic.
I think Richard Corben's style doesn't really work for this - which is weird, because if it doesn't work for this - I mean - what DOES it work for? Maybe I just don't like his art that much. It's kind of lazily illustrative, not really working in the language of "comics" - and on top of that, nothing special composition-wise or creatively in terms of color, figure, design - anything, at all. Monsters are fairly derivative. Everything is fairly derivative. He doesn't even have a good grasp on actual anatomy so everyone looks grotesque but it also seems unintentional. Everyone looks the EXACT SAME amount of uncannily ugly, no matter what expression they are making - joy, laughter, romance, fear, hunger, homicidal mania, etc. - it's all the same. It could be a dark take on humanity but that's giving him way too much credit. Like, I kinda get now why he only gets hired to draw horror, but... I don't think it's on purpose. :( I think he's just used what he's got and this is as far as it can get him. The anatomy and expressive issues wouldn't matter if there were larger things going on (see above re: "language of comics") or if he were also the writer, but... neither is the case. He's literally just illustrating others' stories, in the most illustrative way, and just not very well.
My recommendation would be to either read Poe's stuff in the original, or just read the amazing EC Horror comics many of which are absolute rip-offs of these EXACT STORIES but somehow, more dynamic, more exciting, and just better. ::shrug::
PS I *love* stuff like this, so for me to give this 1 star is pretty harsh, but... should give this review all the more weight.
It's... OK. And maybe that's being generous. I appreciate that it's taking actual Poe stories and adapting them. But, it feels like second-rate EC Horror comics. (There's even a totally added-in little crypt keeper.) I got really tired of the illustration style about one short in (so, three-to-five pages), and after three more shorts, I really wanted to see this as more of an anthology and less of a one-guy adapting Poe's stuff comic.
I think Richard Corben's style doesn't really work for this - which is weird, because if it doesn't work for this - I mean - what DOES it work for? Maybe I just don't like his art that much. It's kind of lazily illustrative, not really working in the language of "comics" - and on top of that, nothing special composition-wise or creatively in terms of color, figure, design - anything, at all. Monsters are fairly derivative. Everything is fairly derivative. He doesn't even have a good grasp on actual anatomy so everyone looks grotesque but it also seems unintentional. Everyone looks the EXACT SAME amount of uncannily ugly, no matter what expression they are making - joy, laughter, romance, fear, hunger, homicidal mania, etc. - it's all the same. It could be a dark take on humanity but that's giving him way too much credit. Like, I kinda get now why he only gets hired to draw horror, but... I don't think it's on purpose. :( I think he's just used what he's got and this is as far as it can get him. The anatomy and expressive issues wouldn't matter if there were larger things going on (see above re: "language of comics") or if he were also the writer, but... neither is the case. He's literally just illustrating others' stories, in the most illustrative way, and just not very well.
My recommendation would be to either read Poe's stuff in the original, or just read the amazing EC Horror comics many of which are absolute rip-offs of these EXACT STORIES but somehow, more dynamic, more exciting, and just better. ::shrug::
PS I *love* stuff like this, so for me to give this 1 star is pretty harsh, but... should give this review all the more weight.
June 3, 2021
Recenzowany album nie jest adaptacją jednego konkretnego działa bostońskiego twórcy. Mamy tutaj do czynienia komiksową antologią 16 różnych opowiadań i wierszy pisarza. Na odbiorców czeka więc tutaj między innymi taka klasyka jak: Kruk, Czerw Zdobywca, Morella, czy Zagłada domu Usherów. Jest to zaledwie malutki wycinek treści, która powinna zadowolić każdego miłośnika groteski i makabreski.
Dość istotną kwestią dzieła, którą należy już poruszyć na samym początku jest fakt, że nie mamy tu do czynienia z wiernymi adaptacjami dzieł Poego. Jeśli ktoś oczekuje ścisłego trzymania się oryginału, to będzie bardzo zawiedziony. Każda z zamieszczonych tutaj historii została przez twórcę potraktowana dość indywidualnie i dopasowana do jego wizji. Co prawda Corben stara się trzymać pewnego podstawowego szkieletu danej opowieści, jednak zmieniając jej wydźwięk czy odczuwalny klimat (idąc jeszcze mocniej w stronę groteski, szaleństwa i czarnego humoru). Pomimo sporej ingerencji w „klasykę” nie można jednak stwierdzić, że autor dopuścił się wielkiej i niewybaczalnej zbrodni (chociaż pewnie część odbiorców uważa inaczej). Komiksowe interpretacje Corbena mają spory urok i potrafią być naprawdę mocno angażujące. Najlepiej jest więc potraktować cały album jako komiksowy hołd dla twórczości Edgara Allana Poe, którym niewątpliwie on jest.
Cały tekst na:
https://popkulturowykociolek.pl/recen...
Dość istotną kwestią dzieła, którą należy już poruszyć na samym początku jest fakt, że nie mamy tu do czynienia z wiernymi adaptacjami dzieł Poego. Jeśli ktoś oczekuje ścisłego trzymania się oryginału, to będzie bardzo zawiedziony. Każda z zamieszczonych tutaj historii została przez twórcę potraktowana dość indywidualnie i dopasowana do jego wizji. Co prawda Corben stara się trzymać pewnego podstawowego szkieletu danej opowieści, jednak zmieniając jej wydźwięk czy odczuwalny klimat (idąc jeszcze mocniej w stronę groteski, szaleństwa i czarnego humoru). Pomimo sporej ingerencji w „klasykę” nie można jednak stwierdzić, że autor dopuścił się wielkiej i niewybaczalnej zbrodni (chociaż pewnie część odbiorców uważa inaczej). Komiksowe interpretacje Corbena mają spory urok i potrafią być naprawdę mocno angażujące. Najlepiej jest więc potraktować cały album jako komiksowy hołd dla twórczości Edgara Allana Poe, którym niewątpliwie on jest.
Cały tekst na:
https://popkulturowykociolek.pl/recen...
November 9, 2016
For starters, the book itself is very well done. It's a high quality hardcover with nice glossy paper and the colors are exceptional. The artwork itself is classic Corben, some of the best work I've seen from him.
Some of the stories are straight adaptations, but most are re-imaginings. I didn't understand some of the stories, but sometimes even the original Poe tales can be hard to follow. The classics are all here: The Raven, Masque of the Red Death, Cask of Amontillado, Fall of the House of Usher and many more.
This collection should appeal to a wide range of audiences. If you are a Corben fan, it's a must have. If you are a Poe fan it's also something you should enjoy. And finally, if you are a fan of horror comics, this would be worth picking up.
Overall a really good volume, especially if you don't mind some rather abstract storytelling.
Some of the stories are straight adaptations, but most are re-imaginings. I didn't understand some of the stories, but sometimes even the original Poe tales can be hard to follow. The classics are all here: The Raven, Masque of the Red Death, Cask of Amontillado, Fall of the House of Usher and many more.
This collection should appeal to a wide range of audiences. If you are a Corben fan, it's a must have. If you are a Poe fan it's also something you should enjoy. And finally, if you are a fan of horror comics, this would be worth picking up.
Overall a really good volume, especially if you don't mind some rather abstract storytelling.
May 19, 2022
Edgar Allen Poe’s Spirits of the Dead – Richard Corben
The author/illustrator’s style of horror is the ghastly kind – grotesque and distorted. Sophisticated and detailed art work, but gee .. nauseating.
# Morella – Those purple eye glasses
The Fall of Hose Usher – “Despite Autumn’s brilliant colors, both horse and rider felt a vague foreboding.” – “You’re going down, Usher.”
# Murders Rue Morgue.. – “Oh, did you see the account of the strange events on the Rue Morgue?”
# The Masque of the Red Death – Gross! “HE’S DEAD! LOOK AT HIS FACE.. THE RED DEATH!”
# Conquering Worm – Sick! “Don’t mess with me, you damned little beast!”
#The Premature Burial – “VICTORIA! I’m in some horrible dream state. Help me! Send for a DOCTOR.”
#The Raven – “.. ‘Tis some visitor, tapping at my chamber door..”
…………
The author/illustrator’s style of horror is the ghastly kind – grotesque and distorted. Sophisticated and detailed art work, but gee .. nauseating.
# Morella – Those purple eye glasses
The Fall of Hose Usher – “Despite Autumn’s brilliant colors, both horse and rider felt a vague foreboding.” – “You’re going down, Usher.”
# Murders Rue Morgue.. – “Oh, did you see the account of the strange events on the Rue Morgue?”
# The Masque of the Red Death – Gross! “HE’S DEAD! LOOK AT HIS FACE.. THE RED DEATH!”
# Conquering Worm – Sick! “Don’t mess with me, you damned little beast!”
#The Premature Burial – “VICTORIA! I’m in some horrible dream state. Help me! Send for a DOCTOR.”
#The Raven – “.. ‘Tis some visitor, tapping at my chamber door..”
…………
March 3, 2025
Esta é claramente uma obra de amor ao autor e às suas criações.
São interpretações dos contos, mergulhos variados no universo gótico, sinistro e meio ensandecido do grande Allan Poe, apresentadas por um personagem que poderíamos comparar ao Crypt Keeper dos fabulosos comics da EC, que inspiraram tantos autores do género através das suas narrativas altamente macabras e genialmente desenhadas.
Quem for ler as obra originais vai verificar as diferenças, mas é um gosto bom e estranho navegar neste "sentir" do universo escuro de um dos maiores autores da História.
Só não dou 5 estrelas porque a arte não é exactamente o meu estilo favorito, mas isso fala do meu gosto pessoal e não da qualidade da obra.
Ide ler e desfrutar!
São interpretações dos contos, mergulhos variados no universo gótico, sinistro e meio ensandecido do grande Allan Poe, apresentadas por um personagem que poderíamos comparar ao Crypt Keeper dos fabulosos comics da EC, que inspiraram tantos autores do género através das suas narrativas altamente macabras e genialmente desenhadas.
Quem for ler as obra originais vai verificar as diferenças, mas é um gosto bom e estranho navegar neste "sentir" do universo escuro de um dos maiores autores da História.
Só não dou 5 estrelas porque a arte não é exactamente o meu estilo favorito, mas isso fala do meu gosto pessoal e não da qualidade da obra.
Ide ler e desfrutar!
April 10, 2021
Espíritos dos Mortos é uma adaptação gráfica de Richard Corben à obra de Edgar Allan Poe, transformando vários dos seus contos mais famosos em banda-desenhada. Não fiquei propriamente arrebatado pelo traço, mas as representações fizeram uma justa homenagem à obra do conceituado autor. As minhas passagens favoritas foram alguns contos que já conhecia, como “O Corvo” e “A Queda da Casa de Usher”, que foram muito bem replicadas nesta publicação da G Floy Studio.
https://noticiasdezallar.wordpress.com
https://noticiasdezallar.wordpress.com
Displaying 1 - 30 of 73 reviews