Môže z nás láska spraviť horšie verzie samých seba? Môže nás takmer zničiť? Gréta a Jovi, dve duše spojené neviditeľnými vláknami, netušia, aký hlboký odtlačok ich rozhodnutia zanechajú na životoch svojich dcér. Najmladšia z nich, tak trochu tápajúca vo svojom živote sa snaží pochopiť svoje doterajšie rozhodnutia prostredníctvom terapií. Hľadá odpovede na otázky o správaní otca, ktorý podľahol alkoholu, a matky, ktorá sa nechala pohltiť vzťahom k nemu. Uvedomuje si, že všetky vzorce správania, ktoré doma načerpala, prenášala do svojich vlastných vzťahov, a takmer sa nimi nechala pohltiť. Teraz prichádza okamih, kedy musí odpustiť rodičom aj sebe samej a objaviť pravý význam lásky. Tento literárny debut, naplnený jemnými kresbami autorkinej rodiny, ktoré začala tvoriť už ako šesťročná, otvára témy emočnej nevyspelosti, alkoholizmu a úzkosti s úprimnosťou, ktorá dokáže čitateľa zasiahnuť priamo do srdca. Príbeh prepletený autentickými ilustráciami a básňami dodávajú dielu nezameniteľnú intímnosť a osobitý ráz. Ste pripravení vstúpiť do hlbín svojich vlastných vzťahov a ponoriť sa do tohto výnimočného generačného príbehu, ktorý skúma rôzne podoby lásky?
bola som v martinuse v autobuske a tato knizka ma zaujala nazvom. povedala som si, ze to znie ako nieco, co mi urcite pomoze si precitat. no a ono je to dopice kniha od copywriterky, ktoru vychovavali emocne nezreli rodicia? ako keby mi sedela v hlave ked to pisala.
Otvorila trináste komnaty, na ktoré by som už rada zabudla, a pripomenula, ako hlboko nás formuje detstvo. Všetky aspekty nášho konania, prežívania aj vzťahov sú jeho výsledkom. Možno niektoré veci časom zabudneme, no podvedomie nevymažeme — vysmieva sa nám ďalej a robí si z nás svojich otrokov.
Často som sa pri čítaní rozplakala – a aj teraz, keď to píšem, sa mi tisnú slzy do očí. Bolo to príliš osobné – a stále je.
Mrzí ma, že sa takejto výnimočnej knihe nedostáva väčšia pozornosť. Už len tým, ako je napísaná a čím sa zaoberá, je nesmierne potrebná. V slovenskej literatúre je takýchto kníh stále veľmi málo. Osobne by som jej dopriala aj nomináciu na anasoftku.
Nezabúdajme, že aj našich rodičov niekto vychoval. Aj do nich boli vštepované vzorce, ktoré si neskôr niesli so sebou — a často, bez zlého úmyslu, ich odovzdávali ďalej. Niekedy ich pritom premáhali vlastné tiene – alkohol, úzkosť, vnútorný chaos. Človek, ktorého poznáme cez deň, sa pod vplyvom mení – akoby sa v ňom prebúdzala druhá, nevyspytateľná osobnosť. A dieťa sa v tom všetkom len učí prežiť.
V tomto príbehu je však aj záblesk nádeje – náznak, že uzdravenie je možné. Že sa z bludného kruhu dá vymaniť, hoci je to bolestivá a dlhá cesta. A možno práve takéto knihy sú jej prvým krokom.
"Keby som bola rastlina ja, som oxalis. Pôsobí veľmi krehko. Aj na dotyk. Cez deň svoje bordové štvorlístky nebojácne otvára. Vyzerajú ako motýle na stopkách. V noci, keď sa priblíži tma, zatvára sa pred svetom. Potrebuje každodennú rutinu a stabilitu, svoje miesto. Keď ho prepáli slnko, alebo nedostane dosť tekutín, postupne každý list zhnije a odpadne. Ale oxalis sa tým netrápi. Rastie z cibuliek, a tak ako fénix dokáže byť vzkriesený. Cibuľky vyberiete zo zeme, necháte ich cez noc oddýchnuť a zasadíte ich do čerstvej zeme. O pár týždňov vstane z popola, plný síl. Pripravený nechať sa opäť spáliť. Kadý večer meniť svoj tvar a nebáť sa toho najhoršieho. Začat odznova a odznova."
fuuu. obcas velmi drsny, avsak silno intimny text, ktory ma uplne pohltil. asi kazdy sa v jeho castiach dokaze najst. knizka na mna posobila az terapeutisticky. velmi pekne
Intenzívne a pritom plynúce s ľahkosťou, veľmi silné a aj napriek tomu z každého slova cítiť úsilím vydobytú vyrovnanosť. Občas som ľutovala, že ju čítam v šaline, kde som si nemohla s kľudom poplakať.
Takto laska nema vyzerat, ale takto moze vyzerat kniha o hladani, co laska v skutocnosti znamena. Silna, intimna, hutna, presna a verna zivotu, aky sa nam deje. Bez zbytocneho patosu a prehanania emocii. Velmi ma dojala, az k slzam, lebo takeho ocina som mala aj ja. Tiez odisiel priskoro a vela veci zostalo nepovedanych a nepochopenych. Barbora, dakujem ❤️
Takto vyzerá skvelý debut nádejnej autorky, spracovaný obsahovo aj vizuálne veľmi zaujímavo a príťažlivo. Páčili sa mi časti pozostávajúce z poézie, odkazy, texty pohľadníc.
"Sny mojej maminy a ocina si teraz plní iná mladá rodina."
Keď si knižka vybrala mňa a presne sme si sadli. Vstupovala som do neznáma a na konečnej vlaku čakala na ďalšiu stanicu, len aby som mohla dočítať. Knižka o sebapoznaní, traume/ách, hraniciach. Klobúk dole pred autorkinou odvahou knižku napísať, ilustrovať a vydať sama.
Útla a citlivá, zároveň veľmi silná knižka o rodinných traumách a sebapoznaní. Keď som ju podporovala ešte pred jej vydaním, ani som netušila, akú šťastnú ruku som pri jej výbere mala. S mnohými vecami som sa stotožnila a v príbehu objavila aj samú seba. Autorka Barborka vo mne získala fanúšika, pretože nielen obsah, ale aj štýl písania a grafické spracovanie s jej ilustráciami si právom zaslúžia 5 hviezdičiek. PS. Terapia nie je módny výstrelok, terapia skutočne pomáha 🫶
Nádherná kniha. Úplne sa mi dostala pod kožu a ja som úplne všetko prežívala s hlavnou hrdinkou. Vo veľa veciach som sa v nej našla. O vzťahu s rodičmi, ľúbostnom, ale aj tom so samým sebou. O vysporiadaní sa s vlastnou minulosťou.
“Nikdy by mi nenapadlo, že človek, ktorý tak málo povie a potichu chodí, bude tak nahlas chýbať.” Silný príbeh zo života autorky. Rozcítil, miestami zabolel. Skvelo napísané. Ešte bude chvíľku odznievať.
Krehké, smutné, naozajské, nevtieravé, poetické, osobné a veľmi potrebné. Prajem si takýto pozitívny obrat, akým sa dej knihy končí, pre všetkých, čo hľadajú pomoc pre svoju dušu. Obdivujem Barborku za túto otvorenosť.
,,Cítim , ako sa vo mne puklina uzatvára. Sceľuje sa ako jazva. Viem , že šťastie môže byť dočasné , ale budem si ho užívať , kým bude trvať, a keď odíde, spravím všetko pre to , aby som ho opäť našla.”
Krásne napísaná kniha ,ktorú by si mal každí prečítať
Konečne sa vieme pozrieť na naše životy, naše rodiny, naše detstvá bez falošnej pozitivity. A konečne sa s tým začíname vyrovnávať. Nie, toto nie je fňukanie, toto je prelomenie začarovaného kruhu, v ktorom sa točili naši rodičia, ich rodičia a rodičia ich rodičov.