Małe Karpaty. Włóczęga po prawdziwej i wymyślonej krainie

by Ján Púček, Andrzej S. Jagodziński (Translator)

"Drogi Henry! Proszę przyjechać, w Chacie Gočala z pewnością będzie się Panu podobać!" – pisze Ján Púček do Henry’ego Thoreau, zapraszając go w Małe Karpaty, pagórkowaty region na zachodzie Słowacji, do krainy swojego dzieciństwa. Jego opowieść o niej biec będzie gdzieś między rzeczywistością a snem – czasem duktami szlaków, a czasem wyobraźni.

Dzięki temu czytelnik zamienia się w wędrowca, którego czeka spotkanie z zapomnianymi ekscentrykami, wynalazcami, filozofami i pustelnikami. To nostalgiczna wyprawa śladami myśliwskich zamków arystokratycznego rodu Pálffych, opuszczonych domów dawnych niemieckich drwali – huncokarów, niezliczonych pomników, krzyży i zarośniętych torów kolejowych. To opowieść, która smakuje jak poziomka w czerwcu, w której lot pliszki nie jest zwyczajnym ruchem, lecz dziełem poezji, a za zamkniętymi drzwiami starych chat czekają piec, drewniane krzesła i... akumulator.

248 pages, Paperback

First published January 1, 2022

About the author

Ján Púček sa narodil 1.11.1987 v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval štúdium na Filmovej a televiznej fakultet Vysokej školy múzických umení, odbor dramaturgia a scenáristika. Debutoval zbierkou poviedok Kameň v kameni (2012) a v roku 2013 mu vyšla kniha Okná do polí. Žije na trase Prešporok – Liptov – Nádaš.

Reviews

[Pali Jen · Rating 5 out of 5]

Púčekové potulky sú mi také blízke, akoby boli moje vlastné. Karpaty som si prvoplánovo a cielene nosieval na výletiky do Malých Karpát, až sa z toho stala tradícia. Čítal som si ich priebežne, po troškách od minulého roka a k niektorým pasážam sa opätovne vraciam. Veľmi sa mi páči táto kniha a pre rok 2023 je pre mňa pomyselným finalistom Anasoftlitera.

[Nina Marcineková · Rating 5 out of 5]

po takmer 4 rokoch v zahraničí sa v mojom živote ustálil nepretržitý a ohlušujúci piskot. to mi srdce piští po domove, chápete? keď vyjdem nad náš panelák a 10 minút kráčam do vinohradov a potom ešte 10 minút do lesa, cítim, že som človekom a že v tejto hline sú moje korienky. táto kniha je presne o tom. o pár dní idem zase preč do krajiny bez kopcov a je mi z toho do revu. najradšej by som si roztvorila hrudný kôš, vybrala srdce, odchýlila jeho chlopne a vtesnala doň celý tento môj domov, nech si ho môžem zobrať so sebou.

[Ivana Krekáňová · Rating 5 out of 5]

Pálffyovská železnička a stopy otlačené na blatistom chodníčku, tichý lesný cintorín a sobotňajšie motorové píly, šepot trávy a poetika vrcholovej knihy, tatrovky naložené drevom a zastrčené kríže, ktoré ako orientačné body nenašepkávajú cestu, ale ako sa stratiť. Krásne som sa stratila, v malokarpatskej krajine prítomnej aj minulej.

[Tele_well · Rating 5 out of 5]

Knihy ako je táto potrebuju aj ďaľšie mikro-regióny a mesta. Viac chodcov po krajine a mestách ktorý rozprávajú o miestach, ich histórii a postavách.

[Sophia Szelag · Rating 5 out of 5]

Piękny reportaż. Łączy historię z fantazją. Zawiera nie tylko fakty z książek historycznych, ale też opowieści, które wypływały z Małych Karpat od czasu sprowadzenia tam huncokarskiej mniejszości. Wzruszający.

[EvaVitka · Rating 5 out of 5]

V úvode poeticke ale napokon krasna kniha o znamych miestach ktore mam prechodene a prebehane.. s historickymi faktami. Odporucam

[Sasa Gab · Rating 5 out of 5]

Takto si kráčam v stopách neexistujúcich lesných tratí, skôr putujem, ako sa prechádzam. A uvedomujem si. Taký som šťastný, až je mi smutno.
Je to vlastne len trochu iný rozhovor. S krajinou. Ako s človekom. Plošinky rozprávajúce o bývalej železničke, to je ako zopár presných a múdrych viet od tých, čo tu boli pred nami.

[Patricia Rypakova · Rating 5 out of 5]

Och, ako mi kniha Karpaty! pripomenula detstvo. Čítať ju, je ako prechádzať sa po lese a pozerať sa hore, na koruny stromov tvoriace pavučinu na oblohe, cítiť pod nohami popadané šišky a odlomené konáre. Pomohla mi opäť zablúdiť k skrytým potôčikom, stromom či kaplnkám. Uniesla ma na miesta, kde ponáhľanie sa neexistuje. Kde má každá udalosť svoj význam a formuje dušu. Primenula, že pre život toho netreba veľa. A pre život v lese ešte menej. Len trochu jedla, mapa a zdravé nohy.

Hovorí tiež o odvrátenej strane, tej, ktorú nevidno na uhladených fotkách. Plastové fľaše a obaly z jedla zaborené v hline, nezmyselný výrub lesov... ,,Kúsoček po kúsočku odvážajú celú krajinu. A keď ju odvezú, čo tu zostane? A keď ju odvezú, kde ju nájdeme? A tak tu stojíme na zástavke a kričíme na seba.´´

Ján Púček píše tak ako ja rada čítam. Príbehy z Karpát, z čias dávnych i súčasných, sú popreplietané úvahami o živote v lese a citátmi. Moja duša pri čítaní plesala a niektoré pasáže ma preveľmi dojali. Potešte sa touto knihou, nechajte sa unášať jej jazykom. Pritúľte si ju. Je to láska.

,,Les sa mu vzďaľuje a predsa ostáva v ňom”

[Lenka Kováčová · Rating 5 out of 5]

Krásna zbierka príbehov, faktov, zaujímavostí, cestopisov a aj lyrických textov z prostredia Malých Karpát. Ide o knižku, vďaka a kvôli ktorej máte chuť chodiť po tých istých miestach, ktoré zaujali autora a vidieť v nich presne to, čo očarilo a inšpirovalo jeho. A rozhodne aj niečo viac. Teším sa, ako ju budem znova čítať trochu pomalšie, brať ju so sebou do prírody a periodicky sa k nej vracať.

[Lu · Rating 3 out of 5]

Kniha ma zaujala krásnym grafickým designom ale nie úplne ma bavila čítať. Spomínaná poetickosť mi vyslovene až vadila v určitých pasážach. Čakala som viac faktografických informácií o Karpatoch ale viac menej je regionálna. Štýlovo pre mňa sloh a mižmaž. Viem presne komu ju darujem.

[Tereza Vlčková · Rating 4 out of 5]

Poetický obraz známeho. Veľmi ľahko sa čítajúce v predsviatočných čakárňach u lekárov.

[Michał · Rating 3 out of 5]

Kameralna i poetycka, trochę w duchu „Gdzieś dalej, gdzie indziej” Dariusza Czai, trochę w duchu książek Adama Robińskiego. Chciałoby się napisać ot, typowa Sulina.

[barszczyk123 · Rating 4 out of 5]

przemierzałam tą krainę z książką w jednej ręce i google maps w drugiej. uwielbiam to.
4,5/5

[Ľudmila · Rating 5 out of 5]

Fascinujúca kniha, z ktorej sa môže človek mnoho dozvedieť a ešte aj krásne ľudsky napísané. Ja som sa napríklad okrem iného (z poďakovania v závere) dozvedela, že spolužiačka zo strednej školy je potomok huncokárov (o ktorých som ale ešte pred čítaním knihy nič netušila, no teraz mám pocit, že sú mi dôverne známi.) Takúto knihu by som si s radosťou prečítala o hocijakej oblasti Slovenska!

[Dagmik · Rating 5 out of 5]

Za mňa to najlepšie, čo som čítala tento rok. Kade chodím, tade chválim. Jedna z tých, čo by som sama chcela napísať.
Les, poetika, fakty, Malé Karpaty. Nech moje nohy opäť vkročia do tých tajomných miest.