Povstanie bez legiend

by Jozef Jablonický

Kniha Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického vznikla na základe rozsiahlej samizdatovej monografie Povstanie 1944, ktorú dokončil v novembri 1988 a ktorá mohla byť prvý raz verejne publikovaná až po páde komunistického režimu. Vydanie z knižnej edície Denníka N nie je len reedíciou knihy z roku 1990, ale ide o text, ktorý bol dôkladne porovnaný s originálnym strojopisom z pozostalosti Dr. Jablonického
a doplnený o doteraz súborne nezverejnené medailóny významných aktérov Povstania.

Napriek snahe totalitnej moci sťažiť autorovi bádanie, napriek domovým prehliadkam, drancovaniu osobného archívu, znemožneniu cestovať a stretávať sa s pamätníkmi podarilo sa Jablonickému napísať a uchovať impozantné dielo. Do najmenších detailov
a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania.

Jozef Jablonický bol nielen najlepším znalcom problematiky odboja a SNP, ale aj skvelým rozprávačom. Mal za sebou rozsiahly archívny výskum, zhromaždil rôznorodú literatúru československej, sovietskej i západnej proveniencie a neuveriteľne precízne sa venoval získavaniu a overovaniu aj tých najpodrobnejších detailov. Nerobil rozdiely medzi svedectvami osobností komunistickým režimom pozitívne hodnotených alebo, naopak, zavrhovaných. Jeho snahou bolo hľadať objektívnu pravdu.

Genres: History

560 pages, Hardcover

Published January 1, 2024

About the author

Jozef Jablonický (nar. 3. januára 1933 v Zavare pri Trnave) po skončení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Trnave a zároveň inšpektor pre kultúru, v rokoch 1960 – 1974 v Historickom ústave SAV, neskôr ako vedúci oddelenia najnovších dejín. V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied. Z politických príčin musel v roku 1974 odísť z HÚ SAV a zamestnal sa v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Nemohol oficiálne publikovať a výsledky svojej vedeckej práce uverejňoval doma ako strojopisné samizdaty a v zahraničí (najmä v Kanade a USA). Po roku 1989 pracoval až do odchodu do dôchodku v Ústave politických vied SAV, od roku 1990 v Politologickom kabinete SAV, v rokoch 1990 – 1998 ako jeho riaditeľ, 1998 – 2007 ako predseda vedeckej rady. V rokoch 1990 – 1992 bol predseda Komisie vlády SR a zároveň podpredseda Komisie vlády ČSFR pre analýzu historických udalostí v rokoch 1967 – 1970. V roku 1992 obhájil v Prahe hodnosť doktora historických vied. V súčasnosti je členom správnej rady Československého dokumentačného strediska v Prahe.

Po odborných publikáciách Robotnícke hnutie na trnavsku za kapitalistickej ČSR (1961), Protifašistický odboj v Trnavskom okrese v rokoch 1938 – 1945 (1962), Slovensko na prelome (1965) priniesol nový pohľad na SNP v knihe Z ilegality do Povstania (1969). Okrem nich je autorom Slovníka Slovenského národného povstania (1970). Po dvadsaťročnom zákaze publikovania vydal Povstanie bez legiend (1990), Glosy o historiografii SNP (1994) a Podoby násilia (2000). Výsledky svojho vedeckého bádania najmä o SNP a životných osudoch jeho účastníkov, ktoré uverejňoval v mnohých odborných časopisoch, knižne vyšli vo vydavateľstve Kalligram v dvoch zväzkoch: Samizdat o odboji (2004), Samizdat o odboji II. (2006), za tretí zväzok Samizdat o disente (2007), obsahujúci výber zo samizdatových záznamov o normalizácii v Československu z rokov 1976 – 1989 a autentické dokumenty, mu udelili Cenu Dominika Tatarku za rok 2007.
Zdroj: litcentrum.sk

Reviews

[Zuzka Jakúbková · Rating 4 out of 5]

Informatívny pohľad na politickú a vojenskú stránku SNP, ako aj na jeho neskoršie interpretácie počas totality.

[Robert Frecer · Rating 5 out of 5]

Vďaka tejto knihe som zistil, že SNP nebolo len komunistickou báchorkou alebo vopred prehratým bojom, ale fascinujúcim príbehom s milión rôznymi aktérmi, ktorý skoro vyšiel, keby nebolo bežných ľudských vlastností ako racionalita a pud sebazáchovy.

Jablonický zmapoval situáciu na úrovni jednobunkovcov: z ústnych zdrojov po 40 rokoch dôkladne koriguje, či sa niečo stalo 31.8. večer alebo až 1.9. ráno. Prekvapilo ma, že kniha pokrýva len vznik povstania: po nádejnom začiatku je strih, a dodatočné eseje preskočia rovno na trpký koniec. Toto asi nebol autorov zámer, knihu proste nedokončil, ale tento skok je mrazivý.

Aj poznámky pod čiarou sú tu napínavé. Napr. “Š. Jurech (1898-1945)”, dráma o 20 znakoch. Alebo ako zdroj: pamäte vydané Sixty-Eight Pubhlishers v Toronte, 1982. Alebo “o tomto prejave som s F. Ďurčanským hovoril 27.-28. septembra 1968 v Linzi pri náhodnom stretnutí”. Títo ľudia, ktorí si podávali ruky s Hitlerom alebo ako demokrati viedli proti nim povstanie, si kľudne ďalej žili niekde roztrúsení po svete!

Povstalci dopadli hrôzostrašne, a plno ľudí čo povstania alibisticky nešlo, prežilo. Mám pocit, že túto vojnu prehral asi každý, a zrazu chápem 50. roky na Slovensku: ako šialenú a nevyhnutnú reakciu na to, čo sa v SNP udialo, či už sa zbabelci chceli lepšie prezentovať, alebo vinníci potrestať, alebo hocičo ospravedlniť.

Dúfam, že toto je povinné čítanie na školách.

[Metod Rybár · Rating 3 out of 5]

Nevyužitá šanca doplniť dobrú knihu o aktualizované poznámky pod čiarou.

Niektoré kapitoly sú vynikajúce, iné nudnejšie a zatrpknuté a trpia nedostatkom zdrojov. Nechápem prečo neboli doplnené ako komentáre.